Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V auguste skončilo služobný pomer 162 príslušníkov Policajného zboru

V rovnakom mesiaci v roku 2023 to bolo 82. Vyplýva to z dát, ktoré poskytlo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Z dát takisto vyplýva, že od roku 2019 v auguste zo zboru neodišlo viac policajtov ako tento rok. V rokoch 2019, 2020, 2021 a 2022 ich bolo 45, 41, 91 a 54.

Policajný zbor mal k 1. augustu tohto roka neobsadených 3367 pozícií. Predstavitelia PZ predtým informovali, že aktuálne chýba asi štvrtina policajtov. Najhoršie sú na tom základné útvary ako obvodné oddelenia.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ nepoprel tvrdenia, že Irán Rusku dodal balistické rakety krátkeho doletu

Informácie o údajnej dodávke Ruskej federácii priniesol portál Wall Street Journal (WSJ). Odvolával sa na svoje zdroje amerických aj európskych predstaviteľov.

"Videli sme túto správu, ale tento typ informácie nie je vždy pravdivý. Irán je naším významným partnerom, rozvíjame naše obchodné a hospodárske vzťahy, rozvíjame našu spoluprácu a dialóg vo všetkých možných oblastiach vrátane tých najcitlivejších," povedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vzťahy Teheránu a Moskvy sú užšie, odkedy vo februári 2022 Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters. Irán dodáva ruskej armáde aj drony Šáhid, tvrdia viaceré zdroje vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí obvinenia z dodávok rakiet Rusku odmietlo. "Dôrazne odmietame tvrdenia o úlohe Iránu vo vývoze zbraní jednej strane vojnového konfliktu," vyhlásil hovorca rezortu iránskej diplomacie Násir Kanaání počas týždennej tlačovej konferencie.

Akákoľvek iránska dodávka balistických rakiet Rusku by podľa USA znamenala ostrú eskaláciu vo vojne na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Exšéf ECB: Európa musí investovať dvakrát toľko ako do obnovy po 2. svetovej vojne

Niekdajší riaditeľ Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi zverejnil dlho očakávaný plán na zastavenie hospodárskeho poklesu na kontinente.

"Je to existenčná výzva," uviedol Draghi vo svojej 328-stranovej správe. Cieľom je vytiahnuť EÚ z dna nízkej produktivity a slabého rastu, keďže zaostáva za USA a Čínou. Píše Politico.

Bývalý riaditeľ dodal, že EÚ potrebuje bezprecedentnú úroveň investícií, a to vo výške viac ako dvojnásobku investícií spojených s Marshallovým plánom, ktorý koncom 40. a začiatkom 50. rokov minulého storočia poskytol západnej Európe 13 miliárd dolárov, čo dnes zodpovedá približne 150 miliardám dolárov.

Draghi presadzuje, aby EÚ vydala nový spoločný dlh na financovanie svojich priemyselných a obranných potrieb, proti čomu sú však vlády viacerých členských štátov.

Poznamenal, že cieľ Európy znížiť do polovice storočia emisie skleníkových plynov na nulu ponúka bloku možnosť budovať a vyvážať čisté technológie do celého sveta.

"Otáľanie prinieslo len pomalší rast a určite sa ním nedosiahol väčší konsenzus. Dospeli sme do bodu, keď bez konania budeme musieť buď ohroziť náš blahobyt, naše životné prostredie, alebo našu slobodu," zhodnotil.

Jadrom hospodárskych problémov Európy sú podľa Draghiho správy náklady na energiu pre priemysel, ktorý je v súčasnosti nútený platiť za elektrinu o 158 percent viac ako v USA a za zemný plyn o 345 percent viac.

Exšéf ECB zároveň považuje umelú inteligenciu za príležitosť pre Európu "napraviť svoje nedostatky v oblasti inovácií a produktivity a obnoviť svoj výrobný potenciál".

(max)

Minúta  |  

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že obsadili ukrajinskú obec Memryk

Dedina sa nachádza približne 20 kilometrov od ukrajinského mesta Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom.

Obec mala pred vypuknutím vojny vo februári 2022 približne 400 obyvateľov. Ruské sily sa už niekoľko mesiacov približujú k Pokrovsku, v ktorom pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu žilo viac ako 60-tisíc ľudí.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj koncom augusta uviedol, že boje v okolí Pokrovska sú mimoriadne náročné.

Napriek tomu, že ukrajinské ozbrojené sily 6. augusta vtrhli do ruskej Kurskej oblasti, Moskva naďalej získava v Doneckej oblasti nové pozície, píše agentúra AFP.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že prvoradým cieľom Ruska je oslobodenie celého Donbasu, ktorého súčasťou je aj Donecká oblasť, a ukrajinský vpád do Kurskej oblasti nespomalil postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort zdravotníctva pokračuje v reforme nemocníc

Ministerstvo zdravotníctva začiatkom decembra plánuje vydať novelu vyhlášky k optimalizácii siete nemocníc (OSN) aj v súčasnosti absentujúcu metodiku tvorby siete. Na základe toho by nemocnice mali v roku 2025 dostať definitívne rozhodnutia o ich zar

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) o tom informovala na pondelkovej tlačovej konferencii. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) kroky rezortu hodnotí pozitívne. Prvé úspechy však podľa jej prezidenta Mariána Petka bude vidieť najskôr až v lete 2026.

"Jedna vyhláška bude hovoriť o metodike tvorby siete, čiže ako sa sieť bude tvoriť. Druhá bude o medicínskych službách a programoch, ktoré musia jednotlivé nemocnice splniť, čiže aké medicínske služby musí mať jednotka (nemocnica v prvej kategórii, pozn. TASR), aké dvojka a podobne," priblížila ministerka.

Po vydaní vyhlášok v decembri majú podľa jej slov nasledovať rokovania a posudzovanie definitívneho prerozdelenia nemocníc. V rámci nich sa takisto majú prehodnotiť žiadosti nemocníc, ktoré nesúhlasia s aktuálnym, predbežným zaradením. "Myslím si, že od prvého januára by už nemocnice mali mať definitívne rozhodnutia," dodala Dolinková.

Zároveň deklarovala, že od januára budú pre nemocnice stanovené aj maximálne čakacie lehoty na plánované zákroky.

(tasr)

Minúta  |  

Antifašizmus a pripomínanie obetí holokaustu by malo byť „chrbticou" školského vzdelávacieho programu, tvrdí Fico

Predseda vlády to uviedol počas svojej návštevy v Múzeu holokaustu v Seredi pri príležitosti Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

Šéf Smeru je toho názoru, že každý študent či študentka strednej školy by mali aspoň raz navštíviť múzeum takéhoto charakteru. Akcentoval potrebu toho, aby ľudia prinajmenšom prostredníctvom fotografií či filmov vnímali hrôzy fašizmu a nacizmu. Doplnil, že na budúci rok si pripomenieme 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a avizoval, že pri tejto príležitosti sa uskutoční mnoho podujatí. Niekoľko z nich by podľa neho mohlo byť spojených i so seredským múzeom.

Fico tiež pripomenul, že na spustení Múzea holokaustu v Seredi má významný podiel i vláda, ktorej súčasťou bola aj jeho strana. Spomínal tiež na to, ako bol v parlamente prijímaný zákon, ktorý stanovil 9. september ako pamätný deň - Deň obetí holokaustu a rasového násilia.

„Keby som dnes rozprával historky, ako tento zákon vznikal, tak mi nebudete veriť, lebo nikto to nechcel podporiť,“ uviedol premiér a dodal, že bol jediným predkladateľom zákona. „Nikto to nechcel podpísať,“ poznamenal s tým, že v Národnej rade SR za to napokon zahlasovali.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.