Preskočiť na obsah
  |  

Rusko víta snahu Scholza o dôkladné vyšetrenie útoku na plynovody Nord Stream

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň obvinil západné štáty, že sa pokúšajú utajiť, čo sa v skutočnosti stalo.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ZDF povedal, že Nemecko sa pri vyšetrovaní sabotáže uistí, že sa nič nezatajilo, a vynaloží maximálne úsilie o to, aby osoby zodpovedné za výbuchy z roku 2022 boli potrestané.

Moskva sa opakovane sťažuje, že Nemecko nerobí dostatok pri vyšetrovaní týchto incidentov, no Peskov v pondelok privítal prísľub kancelára Scholza.

"Absolútne súhlasíme s tým, že teroristický útok a sabotáž na plynovody Nord Stream musia byť dôkladne vyšetrené, napriek zúfalým pokusom niektorých štátov zapojených do tohto príbehu o jeho ututlanie. To by sa za žiadnych okolností nemalo stať," povedal Peskov, ktorá však neobjasnil, o akých krajinách hovoril.

Ani takmer dva roky po sérii výbuchov na plynovodoch Nord Stream sa k útokom nikto neprihlásil. Moskva bez poskytnutia dôkazov opakovane tvrdí, že ich vykonali Spojené štáty a Británia. Obe krajiny to rázne popierajú.

Plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 sa stali terčom útokov nadránom a potom aj večer 26. septembra 2022. Výbuchy neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori poškodili potrubia oboch plynovodov na štyroch miestach.

(tasr)

  |  

Lekárne evidujú zvýšený dopyt po antigénových testoch na Covid-19

V porovnaní s júlom v auguste stúpol o viac ako 300 percent, pričom naďalej má stúpajúcu tendenciu.

Zvýšený dopyt po diagnostických antigénových testoch (na Covid-19) evidujeme približne od konca júla a má rastúcu tendenciu. Pri medzimesačnom porovnaní dvoch posledných mesiacov (august vs. júl 2024), stúpol dopyt o viac ako 300 percent, pričom medziročne vidíme rozdiely najmä v tom, že dopyt po testoch v roku 2023 začal až v úplnom závere letnej sezóny, od septembra," ozrejmil hovorca Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární Peter Sedláček.

Aktuálne zásoby antigénových testov sú podľa jeho slov ako v lekárňach, tak v distribučnej sieti dostatočné. "Situáciu priebežne monitorujeme a v prípade výnimočne vysokého dopytu vieme sortiment doobjednať," doplnil.

Lekárne podľa hovorcu v súčasnosti neevidujú ďalšie kategórie liekov, pri ktorých by zaznamenali značný nárast dopytu. "Dokonca ani v rámci kategórie bolesť, v ktorej sa nachádzajú známe lieky na znižovanie teploty a majú protizápalové účinky," spresnil Sedláček.

(tasr)

  |  

Británia tvrdí, že ruská letecká základňa utrpela pri útoku väčšie škodí ako priznáva

Útok na leteckú základňu, ku ktorému došlo koncom augusta, zničil štyri hangáry, radar, budovu, skladové kapacity a tri hangáry poškodil, píše sa v dennej správe tajnej služby britského ministerstva obrany, zverejnenej na sociálnej sieti X.

Ako dôkaz svojich tvrdení uverejnili Briti satelitné fotografie, ktoré porovnávajú stav pred útokom a po ňom.

Gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov pôvodne škody spôsobené ukrajinským dronových útokom bagatelizoval a tvrdil, že pád dronu spôsobil iba požiar.

Vojenské letisko Marinovka sa nachádza približne 45 kilometrov západne od Volgogradu. V areáli letiska sa nachádzali ruské taktické bombardéry Su-24, na snímkach britskej tajnej služby nebolo vidno zasiahnuté lietadlá.

Britské ministerstvo obrany od začiatku vojny na Ukrajine denne zverejňuje informácie o priebehu bojov. Moskva Londýn obviňuje zo šírenia dezinformácií.

https://twitter.com/DefenceHQ/status/1833061222268244123

(tasr)

  |  

V auguste skončilo služobný pomer 162 príslušníkov Policajného zboru

V rovnakom mesiaci v roku 2023 to bolo 82. Vyplýva to z dát, ktoré poskytlo Ministerstvo vnútra (MV) SR.

Z dát takisto vyplýva, že od roku 2019 v auguste zo zboru neodišlo viac policajtov ako tento rok. V rokoch 2019, 2020, 2021 a 2022 ich bolo 45, 41, 91 a 54.

Policajný zbor mal k 1. augustu tohto roka neobsadených 3367 pozícií. Predstavitelia PZ predtým informovali, že aktuálne chýba asi štvrtina policajtov. Najhoršie sú na tom základné útvary ako obvodné oddelenia.

(tasr)

  |  

Kremeľ nepoprel tvrdenia, že Irán Rusku dodal balistické rakety krátkeho doletu

Informácie o údajnej dodávke Ruskej federácii priniesol portál Wall Street Journal (WSJ). Odvolával sa na svoje zdroje amerických aj európskych predstaviteľov.

"Videli sme túto správu, ale tento typ informácie nie je vždy pravdivý. Irán je naším významným partnerom, rozvíjame naše obchodné a hospodárske vzťahy, rozvíjame našu spoluprácu a dialóg vo všetkých možných oblastiach vrátane tých najcitlivejších," povedal podľa agentúry AFP hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vzťahy Teheránu a Moskvy sú užšie, odkedy vo februári 2022 Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, píše agentúra Reuters. Irán dodáva ruskej armáde aj drony Šáhid, tvrdia viaceré zdroje vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí obvinenia z dodávok rakiet Rusku odmietlo. "Dôrazne odmietame tvrdenia o úlohe Iránu vo vývoze zbraní jednej strane vojnového konfliktu," vyhlásil hovorca rezortu iránskej diplomacie Násir Kanaání počas týždennej tlačovej konferencie.

Akákoľvek iránska dodávka balistických rakiet Rusku by podľa USA znamenala ostrú eskaláciu vo vojne na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Exšéf ECB: Európa musí investovať dvakrát toľko ako do obnovy po 2. svetovej vojne

Niekdajší riaditeľ Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi zverejnil dlho očakávaný plán na zastavenie hospodárskeho poklesu na kontinente.

"Je to existenčná výzva," uviedol Draghi vo svojej 328-stranovej správe. Cieľom je vytiahnuť EÚ z dna nízkej produktivity a slabého rastu, keďže zaostáva za USA a Čínou. Píše Politico.

Bývalý riaditeľ dodal, že EÚ potrebuje bezprecedentnú úroveň investícií, a to vo výške viac ako dvojnásobku investícií spojených s Marshallovým plánom, ktorý koncom 40. a začiatkom 50. rokov minulého storočia poskytol západnej Európe 13 miliárd dolárov, čo dnes zodpovedá približne 150 miliardám dolárov.

Draghi presadzuje, aby EÚ vydala nový spoločný dlh na financovanie svojich priemyselných a obranných potrieb, proti čomu sú však vlády viacerých členských štátov.

Poznamenal, že cieľ Európy znížiť do polovice storočia emisie skleníkových plynov na nulu ponúka bloku možnosť budovať a vyvážať čisté technológie do celého sveta.

"Otáľanie prinieslo len pomalší rast a určite sa ním nedosiahol väčší konsenzus. Dospeli sme do bodu, keď bez konania budeme musieť buď ohroziť náš blahobyt, naše životné prostredie, alebo našu slobodu," zhodnotil.

Jadrom hospodárskych problémov Európy sú podľa Draghiho správy náklady na energiu pre priemysel, ktorý je v súčasnosti nútený platiť za elektrinu o 158 percent viac ako v USA a za zemný plyn o 345 percent viac.

Exšéf ECB zároveň považuje umelú inteligenciu za príležitosť pre Európu "napraviť svoje nedostatky v oblasti inovácií a produktivity a obnoviť svoj výrobný potenciál".

(max)