Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Rusko vyrába nové kamikadze drony s motormi čínskej výroby

Spoločnosť IEMZ Kupol vyrába od minulého roka drony Garpija-A1. Tie obsahujú motory a ďalšie súčiastky z Číny, vyplýva z dokumentov, ktoré získali európske tajné služby a nahliadla do nich agentúra Reuters.

Medzi dokumentmi, ktoré agentúre poskytli dva zdroje z prostredia spravodajských služieb, sú zmluva o výrobe nového dronu, interná korešpondencia firmy IEMZ o výrobnom procese a finančné dokumenty.

IEMZ je dcérskou firmou štátneho koncernu Almaz-Antej, pričom podľa dokumentov vyrobila v období od júla 2023 do júla 2024 viac ako 2 500 týchto dronov.

V tom čase o existencii dronu Garpija podľa agentúry Reuters neinformovali žiadne západné médiá. Obaja anonymní predstavitelia tajných služieb však informovali, že ruské sily už viackrát nasadili tieto drony proti vojenským i civilným cieľom, pričom spôsobili rozsiahle škody na kritickej infraštruktúre.

Západní poradcovia majú vo svetle týchto informácií obavy, že Moskva bude schopná odkloniť sa od dodávok dronov z Iránu zabezpečením vlastných.

„Ak sa tak stane, mohlo by to znamenať, že Rusko sa teraz môže viac spoliehať na domáci vývoj,“ povedal Samuel Bendett, vedúci pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone.

(sab)

Minúta  |  

Prvá vakcína proti opičím kiahňam dostala od WHO zelenú

Schválenie vakcíny spoločnosti Bavarian Nordic znamená, že ju môžu nakupovať darcovia, ako napríklad aliancia pre vakcíny Gavi a UNICEF. Dodávky sú však obmedzené, pretože existuje len jeden výrobca.

„Toto povolenie vakcíny proti opičím kiahňam je dôležitým krokom v našom boji proti tejto chorobe, a to v súvislosti so súčasnými ohniskami v Afrike, ako aj v budúcnosti,“ povedal generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Vyzval na „naliehavé“ rozšírenie obstarávania, darovania a zavádzania vakcíny, aby sa dostala tam, kde je najviac potrebná, spolu s ďalšími opatreniami v reakcii.

Podľa povolenia WHO sa vakcína môže podávať ľuďom vo veku 18 rokov a starším v dvojdávkovej schéme. V povolení sa uvádza, že hoci vakcína v súčasnosti nie je povolená pre osoby mladšie ako 18 rokov, môže sa použiť u dojčiat, detí a dospievajúcich „v podmienkach vypuknutia epidémie, kde prínos očkovania prevažuje nad možnými rizikami“.

Vakcínu vyrobenú spoločnosťou Bavarian Nordic predtým povolilo množstvo bohatých krajín v Európe a Severnej Amerike počas vyššieho výskytu opičích kiahní v roku 2022. Milióny dávok podaných dospelým ukázali, že vakcína pomohla spomaliť šírenie vírusu, ale existujú len obmedzené dôkazy o tom, ako funguje u detí.

WHO uviedla, že od začiatku epidémie pred dvoma rokmi potvrdilo viac ako 120 krajín viac ako 103-tisíc prípadov opičích kiahní. Podľa jej štúdie na túto chorobu zomrelo 723 ľudí vo viac ako desiatich krajinách Afriky.

(mja)

Minúta  |  

Rezort práce avizuje nové pracovné miesta cez sociálne podniky, vyčlenil na to 100 miliónov eur

Na hrade Čičva v obci Sedliská v okrese Vranov nad Topľou o tom v piatok informoval minister práce Erik Tomáš (Hlas) s tým, že predlohou pre zamestnávanie ľudí evidovaných na úradoch práce bude projekt Ľudia a hrady.

Minister tiež zdôraznil, že v rámci projektu zamestnávajú ľudí, ktorí by inak zostali nezamestnaní. "Z tohto počtu 450 zamestnancov je väčšina rómskej komunity, ktorým patrí moje veľké poďakovanie," doplnil.

Projekt zahŕňa rekonštrukciu 31 kultúrnych pamiatok a jeho realizácia začala v marci tohto roka a ukončenie je plánované na december budúceho roka. Na projekt je vyčlenených 12,5 milióna eur, z čoho už bolo vyplatených 3,5 milióna eur v dvoch kvartálnych splátkach.

Na hrade Čičva v tejto sezóne pracuje osem zamestnancov, uviedol starosta Sedlísk Matej Sabol, pričom väčšina z nich sú Rómovia.

"Majú chuť pracovať a stále sa ma pýtali, kedy už začneme a kedy nám pomôžete? Je veľmi dôležité, aby sme im pomohli získať pracovné návyky. Cestovať ďaleko za prácou je pre nich neefektívne a finančne nezmyselné, ale tu sú blízko svojich rodín a dokážu si zarobiť peniaze," dodal.

Po vzore tohto projektu vyčlenilo ministerstvo 100 miliónov eur na vytváranie pracovných miest prostredníctvom rôznych projektov, najmä v sociálnych podnikoch. Cieľom je podľa ministra vytvárať udržateľné pracovné príležitosti, najmä pre dlhodobo nezamestnaných a nízko kvalifikovaných ľudí.

"V spolupráci s inými ministerstvami dodáme technológie a rôzne zákazky pre sociálne podniky. Veľa práce je napríklad v lese. My založíme sociálny podnik v regióne a štátne lesy dajú tomu sociálnemu podniku zákazku, a tam budú pracovať nízko kvalifikovaní alebo dlhodobo nezamestnaní ľudia," spresnil Tomáš.

Rezort práce zároveň pracuje na revízii eurofondov s cieľom získať ďalších 200 miliónov eur na rozšírenie programu.

Sociálne podniky budú vytvárať samosprávy a pilotné projekty sociálnych podnikov plánujú predstaviť do konca tohto roka.

"Ako som už avizoval pred letom, ľudia, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku, môžu prísť o dávky v hmotnej núdzi. Naša úloha je vytvárať pre nich pracovné príležitosti, čo projekt Ľudia a hrady jasne demonštruje," uzavrel minister práce.

(tasr)

Minúta  |  

Národné bezpečnostné analytické centrum je v čiastočnej pohotovosti

Rozhodol o tom riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar.

Ten skôr, ako k rozhodnutiu dospel, konzultoval aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) a predstaviteľmi ostatných bezpečnostných zložiek.

"V rámci viacerých zaznamenaných aktivít vrátane pokračujúcich útokov vo forme výhražných e-mailov školám, letiskám, cirkevným objektom, ale aj iným inštitúciám je aktívna medzirezortná spolupráca, ako aj spolupráca so zahraničnými partnermi absolútne kľúčová pri zabezpečení ochrany záujmov Slovenskej republiky a bezpečnosti jej občanov," uviedol Gašpar.

Ako poznamenala hovorkyňa SIS Katarína Némová, cieľom týchto útokov môže byť najmä šírenie neistoty u ľudí a snaha oslabiť ich dôveru v štátne inštitúcie.

Taktiež narušenie činnosti viacerých inštitúcií a znepríjemnenie života občanom Slovenska, vyťažovanie bezpečnostných zložiek a testovanie ich reakcie. Miera rizika však podľa nej zostáva aj naďalej v nízkom stupni, ide o jedno z viacerých prijatých opatrení.

Polícia v piatok informovala, že pokračuje v prijatých bezpečnostných opatreniach v súvislosti s výhražnými správami adresovanými v posledných dňoch rôznym subjektom. V žiadnom prípade sa podľa nej reálna hrozba nepotvrdila.

(tasr)

Minúta  |  

Gašpar: Výbor pre kontrolu SIS je nefunkčný, lebo Kolíková nepoverila podpredsedov vykonávať jeho činnosť

Predstavitelia strany Smer počas piatkovej tlačovej konferencii opäť zopakovali, že Máriu Kolíkovú (SaS) z funkcie podpredsedníčky výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby (SIS) odvolali pre porušenie zákona.

"Výbor nie je nečinný preto, lebo sme odvolali Kolíkovú, ale preto, lebo ona nepoverila ani jedného z dvoch podpredsedov k tomu, aby mohol výbor organizovať a vykonávať kontrolnú činnosť," povedal Tibor Gašpar.

Zdôraznil, že Kolíková porušila zákon o SIS.

"V zákone sa píše, že ak kontrolný orgán zistí porušenia zákona o SIS pri svojej kontrolnej činnosti, oznamuje to vybraným subjektom, medzi nimi aj generálnej prokuratúre. Keď prišla do výboru zmena štatútu SIS, výbor prijal uznesenie, že berie zmenu na vedomie," uviedol s tým, že Kolíková vzápätí napísala list na generálnu prokuratúru.

"V liste napísala, že sa na generálnu prokuratúru obracia ako opozičná poslankyňa a súčasne predsedníčka osobitného kontrolného výboru," ozrejmil podpredseda parlamentu Gašpar. Aj v hlavičke listu pritom mala podľa predstaviteľov strany uviesť, že je predsedníčkou spomínaného výboru.

Kolíková: Moje odvolanie a odvolávanie Šimečku majú spoločné vymyslené dôvody

Mohlo by Vás zaujímať Kolíková: Moje odvolanie a odvolávanie Šimečku majú spoločné vymyslené dôvody

Strana Smer zároveň trvá na tom, že dôvody na odvolanie Kolíkovej naďalej pretrvávajú. "My máme záujem, aby sa výbor čím skôr sfunkčnil, ale nebude to cez pani Kolíkovú. Je to absolútne nepriechodné. V zmysle nejakých tradícii tohto parlamentu trváme na tom, že predsedom má byť predstaviteľ opozície. Dokonca tento post patrí aj SaS," uzavrel Gašpar.

Gašparov kolega a člen výboru Richard Glück, že porušovanie zákona nepovažuje za dobrú robotu opozície.

"Pamätám si, že ako predsedníčka nám dala hlasovať o tom, že zmenou štatútu došlo k porušeniu zákona. Aj opoziční poslanci hlasovali, že výbor uznesením berie na vedomie zmenu štatútu," spresnil s tým, že Kolíková si pritom odbiehala aj na ústavnoprávny výbor, ktorého členom nie je. Následkom toho výbor na kontrolu činnosti SIS nemohol zasadať.

(max)

Minúta  |  

Wyborcza: Poľsko napriek prísľubu neposlalo českej muničnej iniciatíve „ani zlotý“

Do augusta 2024 sa k iniciatíve prezidenta Petra Pavla pripojilo vyše desať krajín, ktoré prispeli rôznymi sumami na nákup munície pre Ukrajinu v tretích štátoch. Jediným štátom, ktorý nenaplnil svoj prísľub, bolo Poľsko.

Ak sa nestane niečo úplne neočakávané, Česká republika v rámci svojej muničnej iniciatívy dodá Ukrajine v septembri približne 100-tisíc delostreleckých granátov. Tým sa českí politici priblížia k splneniu svojho sľubu dodať Ukrajine do konca roka najmenej pol milióna kusov delostreleckej munície rôzneho kalibru, najmä 155 milimetrového, ktoré západní spojenci nakúpili zo zdrojov mimo Európskej únie.

Gazeta Wyborcza pripomína, že česká iniciatíva vznikla v čase neistoty, či budú EÚ a Spojené štáty schopné dodávať muníciu Kyjevu.

Odborníci z českého ministerstva obrany spolu so zástupcami približne piatich preverených českých spoločností vtedy zhromažďovali informácie o tom, kde vo svete by sa mohli nachádzať zásoby munície alebo voľné kapacity.

Do augusta tohto roku sa do kampane zapojilo približne osemnásť krajín (niektoré verejne, iné nie), ktoré prispeli rôznymi sumami. Najviac a najskôr prispelo Nemecko. Jediní, ktorí zatiaľ len verejne prisľúbili peniaze, ale neposlali ich a nie sú v procese uzatvárania dohody, sú Poliaci, ako v lete v rozhovore pre Visegrad Insight potvrdil minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Myšlienku českej iniciatívy tiež podporili Dánsko a Holandsko. Zatiaľ čo české firmy mali zásoby a kontakty u zahraničných výrobcov, Dánsko a Holandsko mali „politickú vôľu a peniaze“, píše Wyborcza.

Česká agentúra AMOS, ktorá spadá pod rezort obrany, v tom čase zostavila zoznam kapacít, z ktorého si podporujúce štáty môžu vybrať, čo chcú financovať. Buď poslali peniaze českej vláde, ktorá tovar kúpila a dopravila na Ukrajinu, alebo ich iné štáty priamo kúpili a Praha sa len postarala o dopravu.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.