Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KDH: Biometrické sledovanie kamerami v školách predstavuje bezpečnostné riziko

Kresťanskí demokrati tvrdia, že kamery nijako neriešia problém s nahlasovaním bombových útokov.

"Treba si uvedomiť, že Akt o umelej inteligencii zakazuje časovo neobmedzené biometrické sledovanie. Povoľuje ho len vo veľmi prísne stanovených medziach, a to s predchádzajúcim súhlasom súdu alebo správneho orgánu," zdôraznila europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH).

Toto opatrenie má podľa nej za cieľ ochranu občanov pred sledovaním a zneužitím ich citlivých dát. Ako doplnil poslanec a bývalý šéf rezortu školstva Ján Horecký (KDH), zabezpečenie kamier je mimoriadne nákladný krok.

"V rámci efektívnosti vynaloženia financií je preto skôr potrebné uvažovať o investovaní týchto peňazí do budovania bezpečnostných kybernetických systémov, ako to robia aj v iných krajinách," poznamenal.

Do konca roka 2026 by malo byť pokrytých kamerovým systémom s umelou inteligenciou zhruba tritisíc škôl. Umelá inteligencia by vyhodnotila rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Cieľom je zabrániť šíreniu rôznych bezpečnostných hrozieb. Uviedol to minister vnútra. Systém podľa neho bude v súlade s GDPR.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca v Georgii zamietol Trumpovi ďalšie dve obvinenia v kauze ovplyvňovania volieb

Republikánsky exprezident tak bude čeliť ôsmim obvineniam namiesto trinástim, stále je však obvinený zo zločinného sprisahania s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020.

Sudca fultonského okresu Vysokého súdu Georgie Scott McAfee zamietol obvinenia aj voči ďalším šiestim osobám, ktoré sú obvinené spolu s Trumpom. Ako píše denník Washington Post, v rozhodovacom procese takmer zamietol celú obžalobu. Tá stojí práve na údajnom porušení zákona proti vydieračstvu.

Prokurátorka okresu Fulton Fani Willisová, ktorá dozoruje tento prípad, za vydieračstvo považovala Trumpove telefonáty členom štátnej volebnej komisie, počas ktorých sa exprezident USA pýtal, prečo mu „chýba 11-tisíc hlasov“.

McAfee predtým zamietol tri ďalšie obvinenia voči Trumpovi a ďalším osobám. V súčasnosti tak hrozí, že sa celý prípad rozpadne, keďže Willisová podľa medializovaných informácií protizákonne udeľovala prémie a ďalšie výhody svojmu partnerovi Nathanovi Wadeovi – ktorý je v prípade tiež na strane obžaloby.

McAfee odmietol prokurátorku i jej úrad vylúčiť z procesu, čo viedlo Trumpových advokátov k podaniu procesného odvolania. Prípad je od júna zmrazený.

Vo štvrtkovom rozhodnutí McAfee zamietol tri obvinenia na základe doložky o nadradenosti Ústavy USA, ktorá zakazuje štátne stíhanie činností, ktoré spadajú pod federálnu jurisdikciu. „Klauzula o nadradenosti vyhlasuje, že štátne právo musí ustúpiť federálnemu právu, ak sú v rozpore,“ napísal McAfee.

Predmetné obvinenia – podanie falošných dokumentov, pokus o podanie falošných dokumentov a zločinné sprisahanie s cieľom podať falošné dokumenty – sa týkajú predovšetkým stretnutia 16 republikánskych elektorov s Trumpom 14. decembra 2020, ktorí odovzdali hlasy voličov súčasnému prezidentovi, hoci ten v Georgii podľa oficiálnych dokumentov prehral.

Voliči podpísali osvedčenia, ktoré boli zaslané Národnému archívu, Kongresu a federálnemu súdu, pričom toto konanie sa podľa Willisovej rovnalo falšovaniu. Keďže však ide o prípad federálneho dosahu, sudca túto časť obžaloby zamietol.

(sab)

Minúta  |  

Rusi sa boja o Krymský most, na jeho ochranu inštalujú kovové ploty

Novinári z ukrajinského Centra pre investigatívnu žurnalistiku upozorňujú, že Rusi inštalujú kovové ploty pri Kerčskom moste na okupovanom Kryme, aby chránili betónové piliere mosta pred útokmi podvodných a povrchových dronov.

Dĺžka kovových plotov v súčasnosti dosahuje dĺžku asi 600 metrov. Novinári tiež v okolí mosta spozorovali samohybné systémy protivzdušnej obrany či uhlové reflektory, ktoré vraj zlepšujú fungovanie ruských systémov elektronického boja.

Ruské sily zriadili pozdĺž južnej strany Kerčského mosta asi 10 pozorovacích stanovíšť, guľometných hniezd a pozícií protivzdušnej obrany, ktoré prekryli maskovacími sieťami.

Rusko začalo s výstavbou záhadnej štruktúry pozdĺž Krymského mosta

Mohlo by Vás zaujímať Rusko začalo s výstavbou záhadnej štruktúry pozdĺž Krymského mosta

(sita)

Minúta  |  

Ministerstvo vnútra odmieta kritiku pre verejné obstarávanie hasičských áut

Víťazná spoločnosť podľa rezortu splnila všetky stanovené a zákonom vyžadované požiadavky a z deviatich ponúk predložila najnižšiu cenu.

"Súťaž bola zverejnená v európskom vestníku verejného obstarávania a prihlásiť sa do nej mohla akákoľvek spoločnosť. Súčasné vedenie ministerstva vnútra si dáva mimoriadne záležať na tom, aby pri akomkoľvek verejnom obstarávaní dodržalo transparentnosť a zákon o verejnom obstarávaní," poznamenal hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.

Ministerstvo odmietlo tvrdenia, že by garantom mal byť jeden z hasičských hovorcov. Mala ním byť podľa neho zodpovedná osoba z verejného obstarávania.

Namietalo tiež kritiku k vypusteniu dodania rezacieho zariadenia z predmetu zákazky. Deklarovalo, že tak urobilo na základe podnetov viacerých uchádzačov a pre rozšírenie okruhu možných dodávateľov. Víťazný uchádzač podľa neho splnil všetky požiadavky a predložil ponuku za najnižšiu cenu.

"Zákon o verejnom obstarávaní priamo umožňuje splniť podmienky účasti cez kapacity tretích osôb, teda subdodávateľov. Oklieštenie tejto možnosti by mohlo byť vnímané ako diskriminačné," podotkol Neumann.

Vysvetlil, že identifikáciu neúspešných uchádzačov nezverejnil pre plánované ďalšie súťaže na automobilovú techniku. "Ide o protikolúzne opatrenie, aby potenciálni dodávatelia nevedeli koordinovať svoj postup pri ďalších vyhlasovaných zákazkách na obdobný predmet," dodal.

Poukázal na to, že verejné obstarávanie sa vyhlasovalo za vlády Ľudovíta Ódora. Kritiku na margo obstarávania zo strany exministra vnútra Mikulca označil za paradoxnú. Tvrdí, že práve on mal robiť počas svojho pôsobenia v rezorte "pofidérne kšefty".

Opozičné Slovensko podáva podnet na ÚVO, dôvodom je obstarávanie hasičských áut

Mohlo by Vás zaujímať Opozičné Slovensko podáva podnet na ÚVO, dôvodom je obstarávanie hasičských áut

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajinu sa v rámci najnovšej výmeny zajatcov s Ruskom vracia 49 ľudí

„Ďalší návrat našich ľudí. Je to niečo, na čo vždy čakáme a na čom neúnavne pracujeme, aby sme to dosiahli. Musíme priviesť domov každého nášho človeka, vojaka aj civilistu," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Ukrajina zaistila prepustenie 49 ľudí z ruského zajatia v rámci najnovšej výmeny zajatcov s Moskvou, oznámil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajinský líder priblížil, že v rámci výmeny sa vracajú na Ukrajinu vojaci, ale aj príslušníci národnej gardy, polície či pohraničnej stráže a civilisti. Podľa šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka prepustili z ruského zajatie konkrétne sedem civilistov. Jermak tiež uviedol, že boli prepustení aj Ukrajinci, ktorí sa zúčastňovali na obrane Mariupola a oceliarní Azovstaľ na juhu Ukrajiny.

Najnovšiu výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty, uviedol hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky. Ukrajina nešpecifikovala, koľko Rusov v rámci výmeny prepustila, a Moskva sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrila.

K výmenám zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou prichádza od začiatku invázie pomerne často. Piatková výmena bola v poradí druhou od spustenia prekvapivého cezhraničného vpádu ukrajinských síl do Ruska zo začiatku augusta.

Ukrajina tvrdí, že jej vojaci zajali od začiatku cezhraničného vpádu 600 ruských vojakov a že jej to pomôže prinavrátiť domov zajatých Ukrajincov. Ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec uviedol, že Ukrajine sa z ruského zajatia podarilo od začiatku invázie dostať už viac ako 3-tisíc ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky súd pre ľudské práva: Slovensko porušilo právo otca na rodinný život

Prípad sa týkal dlhého a neefektívneho súdneho konania o úprave styku s maloletým synom sťažovateľa. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) mu tak priznal odškodné vo výške 9-tisíc eur.

Ministerstvo spravodlivosti rozhodnutie ESĽP rešpektuje a analyzuje jeho dôsledky pre ďalšie podobné prípady. "ESĽP tiež poukázal na to, že proces trval takmer štyri roky, počas ktorých bolo vydaných viacero neodkladných opatrení, no súdy dostatočne nereagovali na správy o obštrukčnom správaní matky, ktorá bránila kontaktu otca so synom," vysvetľuje hovorkyňa rezortu spravodlivosti Miriama Gašparíková.

Hoci ESĽP uznal, že situáciu komplikovali napäté vzťahy medzi rodičmi, zároveň zdôraznil, že štát mal povinnosť prijať efektívne kroky na zabezpečenie práva otca na rodinný život.

Rezort ozrejmil, že prípad sa začal v roku 2019 na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom, keď otec žiadal o úpravu kontaktu so svojím synom, ktorý mal vtedy sedem rokov. O rok neskôr súd nariadil asistovaný styk medzi otcom a synom, aby si dieťa postupne zvyklo tráviť čas s otcom bez asistencie.

Napriek tomuto opatreniu sa väčšina stretnutí neuskutočnila alebo neplnila svoj účel a preto nedošlo k zlepšeniu vzťahov.

V roku 2022 súd zveril dieťa do starostlivosti matky a nariadil obom rodičom absolvovať psychologické poradenstvo, po ktorom mal otec možnosť tráviť čas so synom každý druhý víkend. Ani to však neviedlo k obnove kontaktu medzi otcom a dieťaťom.

Sťažovateľ sa podľa ministerstva spravodlivosti dvakrát obrátil na Ústavný súd SR, kde tvrdil, že súdy konali neefektívne a pomaly, čo mu znemožnilo budovať vzťah so synom. Ústavný súd obe jeho sťažnosti zamietol, pričom nevidel žiadne pochybenie zo strany súdov.

ESĽP však s týmto nesúhlasil a kritizoval, že vnútroštátne súdy nezabezpečili účinné opatrenia na dodržiavanie nariadeného styku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.