Agentúra Reuters informovala, že súbor týchto právnych noriem do veľkej miery obmedzí „práva LGBT+ ľudí“, parlament ho posunul cez druhé i tretie čítanie.
Legislatíva umožní úradom zakazovať Dúhové Pride pochody sexuálnych menšín či verejné vyvesovanie dúhovej vlajky, a tiež umožní uplatňovať cenzúru určitých filmov a kníh.
Balík zákonov zakazuje aj „propagáciu“ vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia či chirurgické zákroky na takzvanú zmenu pohlavia. Upevňuje tiež ustanovenie gruzínskej ústavy, ktorým sa zakazujú manželstvá osôb rovnakého pohlavia.
Legislatívu navrhla vládnuca strana Gruzínsky sen. Jej lídri ho označujú za potrebný na ochranu tradičných morálnych hodnôt v krajine, kde má veľký vplyv tamojšia hlboko konzervatívna pravoslávna cirkev.
Aktivisti tvrdia, že za prijatím legislatívy je aj snaha vlády posilniť si pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami naplánovanými na 26. októbra podporu konzervatívnych voličov.
Zákon prešiel v parlamente v pomere 84:0 hlasov, opozícia hlasovanie bojkotovala. Prozápadne orientovaná gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová už naznačila, že legislatívu bude blokovať.
Ako však podotýka Reuters, strana Gruzínsky sen a jej spojenci majú v parlamente dostatok mandátov na to, aby prezidentkine veto následne prelomili.
Práva takzvaných sexuálnych menšín sú v Gruzínsku všeobecne citlivou témou, pričom aj z prieskumov verejnej mienky vyplýva všeobecný nesúhlas tamojšej spoločnosti so vzťahmi osôb rovnakého pohlavia.
Prejavuje sa napríklad aj fyzickými útokmi konzervatívnych demonštrantov na účastníkov každoročného dúhového pochodu v Tbilisi.
Agentúra AFP podotkla, že zákon pripomína podobnú legislatívu platnú v Rusku, kde už pred viac ako desiatimi rokmi schválili zákon, ktorý zakazuje šíriť medzi maloletými propagandu o netradičných vzťahoch.
Zástupcovia štátu a Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa v štvrtom kole kolektívneho vyjednávania dohodli na valorizácii platov v štátnej a verejnej službe o päť percent od januára roka 2026.
V roku 2025 dostanú zamestnanci v štátnej a verejnej službe odmenu 800 eur, ktorá bude vyplatená najneskôr do 30. júna 2025, s podmienkou odpracovania aspoň jedného pracovného dňa. V utorok o tom informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.
Štát a KOZ pri kolektívnom vyjednávaní upravili aj podmienky zamestnávania. Dĺžku pracovného času stanovili na 7,5 hodiny denne. Podľa úradu vlády je to oproti štandardnému osemhodinovému pracovnému času kratší pracovný čas o 6,25 percenta.
Štát a odbory sa dohodli na základnej výmere dovolenky päť týždňov. Ešte o týždeň viac dovolenky dostanú zamestnanci nad 33 rokov a tí, ktorí sa trvale starajú o dieťa.
V kolektívnej zmluve sa strany dohodli aj na jednom funkčnom plate nad rámec zákonných povinností v prípade odstupného a odchodného.
Stanovili si tiež vyššiu percentuálnu sadzbu dennej výšky náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, najviac vo výške 80 percent denného vymeriavacieho základu štátneho zamestnanca.
V kolektívnej zmluve tiež dohodli dva dni plateného voľna pre zamestnancov, inak známe ako sickday a tiež príspevok do doplnkového dôchodkového sporenia (DDS) najmenej dve percentá z objemu zúčtovaných platov.
Okrem piatich krajín všetky uznávajú Tel Aviv ako hlavné mesto Izraela, a v Jeruzaleme otvárajú len konzuláty. Poslanci koalície premiéra Benjamina Netanjahua navrhujú túto prax zakázať.
Parlamentný výbor pre ústavu, právo a spravodlivosť schválil návrh, ktorý by zriaďovanie nových konzulátov zakazoval v prípade, že štát má otvorenú ambasádu v Tel Avive. Vláda však bude podľa tohto návrhu povinná nabádať iné štáty, aby veľvyslanectvá presúvali do Jeruzalema.
Návrh predložili poslanci Ze‘ev Elkin zo strany Nová nádej a Dan Illouz za Likud. „Návrh zákona bol predložený s cieľom riešiť tlak vyvíjaný na štát Izrael v rámci súčasného svetonázoru, ktorý nepovažuje Jeruzalem za hlavné mesto štátu Izrael,“ uvádza sa vo vyhlásení poslanca Elkina.
V súčasnosti má v Jeruzaleme veľvyslanectvo päť krajín, a to USA, Guatemala, Honduras, Kosovo a Papua-Nová Guinea.
Zdroj blízky v tejto záležitosti pre portál Times of Israel vysvetlil, že návrh zákona má tiež zabrániť zriadeniu konzulárnych úradov slúžiacich Palestínčanom v meste, ktoré Izrael považuje za svoju metropolu.
Kresťanskí demokrati na utorkovej (17. 9.) tlačovej konferencii k Národnému pochodu za život, ktorý sa bude konať v nedeľu v Košiciach, pripomenuli aj slová pápeža Františka, že ľudské bytie je posvätné a nedotknuteľné.
"Je fakt, že zabíjanie nenarodených detí je stále súčastou vyspelých krajín. Aj tých, kde demografická krivka rapídne klesá a nebude sa mať kto starať o budúce generácie.
Ochrana života od počatia po prirodzenú smrť je DNA kresťanských demokratov. Nie je to ale téma náboženská, cirkevná. Je to téma hlboko ľudská," povedal predseda KDH Milan Majerský.
Podotkol, že si je vedomý potreby spraviť v tejto veci niečo užitočné: "A teda aj prijatie legislatívy na ochranu života. Zmierniť stále vysokú potratovosť. Mnohí politici sú konzervatívni a ochrancami ľudských životov len pred voľbami."
Majerský vyzval všetky politické strany, aby našli silu a aspoň o krôčik zmiernili to, čo v našej spoločnosti je - potraty.
Poslankyňa Andrea Turčanová doplnila, že je potrebné vytvárať také prostredie, kde si každý život zaslúži podporu a starostlivosť.
"Vyzývame vládu, aby investovala do pomoci tehotným ženám. Napríklad v zákone o sociálnej pomoci platným do roku 2008 boli zadefinované domovy pre osamelých rodičov, v zákone od roku 2008 už tento termín nenájdeme," poznamenala.
Poukázala aj na to, že len napríklad jeden z týchto domovov od roku 1998 do roku 2008 zachránil 37 takýchto detí.
Na tlačovej konferencii tiež zaznelo, že keď Európsky parlament prijal uznesenie, aby sa potrat dostal do Charty základných práv Európskej únie, boli podané dva návrhy s výzvou pre našu vládu, aby odmietla uznesenie europarlamentu a zaviazala slovenskú vládu na určité konanie a najmä komunikáciu, že táto kompetencia patrí výlučne jednotlivým štátom.
Mestská poslankyňa z Pezinka Veronika Adamová uzavrela, že spolupracuje s neziskovou organizáciou Fórum života, ktoré sa zaoberá osvetou ochrany života od počatia po prirodzenú smrť.
"Za sedemnásť rokov sa tejto organizácii v spolupráci s inými podarilo zachrániť 270 detí. Ich to stojí ale niekoľko stotisíc eur za tých sedemnásť rokov, to boli nemalé peniaze. Častokrát suplujú to, čo by mohol robiť štát," dodala Adamová s tým, že ich činnosťou je napríklad vzdelávanie v tejto oblasti, poukazovanie na dôležitosť zachovania ľudskej dôstojnosti, ako aj konkrétna pomoc matkám a deťom.
V dolnej časti slovenského úseku pod vodným dielom Gabčíkovo sa predpokladá ešte výrazný vzostup vodných hladín. Celý úsek Moravy by sa mal pri vysokom vodnom stave s prebiehajúcou kulmináciou ustáliť.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) očakáva ustávanie zrážok a miestami, najmä v severnej polovici, zmenšovanie oblačnosti.
"Za posledných 24 hodín sa vyskytli zrážky z prehánok a dažďa na celom Slovensku s najvyššími úhrnmi na Záhorí a v oblasti Malých Karpát v rozsahu dva až 16 mm, v povodí horného Váhu, Hrona a Popradu do 23 mm, na ostatnom území do 10 mm," priblížil ústav.
Vodný stav na Dunaji v Bratislave je podľa neho 964 cm, v stanici Devín 900 cm, Morava je na úrovni 583 cm. V dôsledku spätného vzdutia z Dunaja je podľa SHMÚ výrazný vzostup aj na dolnom úseku Váhu.
"Na dolnom Ipli a Toryse je výrazný vzostup, na Hrone, na tokoch v povodí horného Váhu, hornej Oravy a na tokoch východného Slovenska, okrem dolného Laborca a Bodrogu, je mierny vzostup až vzostup. Na ostatných tokoch je ustálenosť až pokles vodných hladín," doplnil.
Hydrologické výstrahy tretieho stupňa platia pre všetky okresy v povodí Moravy a Dunaja. Prvý stupeň výstrahy je v platnosti pre okresy Pezinok a Galanta.
Polícia dostala informáciu o aute, ktoré sa ocitlo pod vodou v obci Lądek-Zdrój na rieke Biela Ladecká. Tá je pravým prítokom problémovej rieky Nysa. V utorok po opadnutí vody v ňom policajti našli telo muža.
Pre denník Wyborcza to potvrdila hovorkyňa policajného náčelníka Katerzyna Nowaková. Dodala, že aktuálna bilancia záplav predstavuje šesť obetí.
Toto číslo však nepotvrdila hovorkyňa Kłodzského okresu Bogusława Przybyłowiczová, podľa nej je len v tomto regióne historických Sliezskych Sudet desať obetí.
Slovenská basketbalová asociácia (SBA) prejavila záujem o usporiadanie jednej zo skupín na kontinentálnom šampionáte žien v roku 2027, pričom o dva roky neskôr by sa Slovensko chcelo podobne zapojiť do ME mužov.
V novembri minulého roka Európska basketbalová federácia (FIBA Europe) potvrdila ako hostiteľské krajiny ME žien 2027 Fínsko a Litvu. Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) však uviedla aj možnosť účasti tretej či štvrtej krajiny, tak ako v roku 2025.
Okrem Švédska a Belgicka sa stalo záujemcom Slovensko. "Po zvolení nového prezidenta asociácie Michala Ondruša a deklarácii ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky o podpore organizácie významných medzinárodných podujatí sme vypracovali v basketbale stratégiu do roku 2029. Prvým krokom je organizácia mládežníckeho Eurobasketu a druhým kandidatúra na usporiadanie jednej skupiny ME žien 2027. Pomohlo, že FIBA na rok 2027 potvrdila formát so štyrmi hostiteľmi v skupinovej časti," vysvetlil pre portál slovakbasket.sk generálny sekretár SBA Andrej Kuffa.
Ďalšie hostiteľské krajiny kontinentálneho šampionátu žien 2027 oznámi FIBA v novembri tohto roku. "Ohlasy z FIBA sú dobré. Pozitívne vnímajú našu aktivitu a snahu o spoluorganizovanie. Výborné ohlasy prichádzajú aj zvnútra basketbalového hnutia na Slovensku," konštatoval Kuffa.
SBA sa môže oprieť o infraštruktúru. Na prípadné spoluorganizovanie šampionátu by použila vynovenú GoPass arénu v Bratislave.
"Niektoré požiadavky FIBA sú splnené s prižmúrenými očami. Keď sme však túto možnosť prezentovali pred FIBA, dostali sme spätnú väzbu, že by nemali problém, najmä kvôli vnútornému vybaveniu haly počas samotného zápasu. Vznikom ministerstva športu máme deklarovanú podporu minimálne pre Eurobasket mládeže a práve Eurobasketu žien. Sú aj plány na budovanie minimálne jednej multifunkčnej haly v Bratislave," prezradil Kuffa.
Generálna riaditeľka siete X Linda Yaccarinová reagovala na oznámenie o rezignácii eurokomisára pre vnútorný trh, ktorý bol už dlhodobo v konflikte s veľkými platformami sociálnych médií.
Thierry Breton bol podľa magazínu Politico veľkým hráčom v oblasti digitálnej regulácie. Viackrát sa preto dostal do konfliktu s americkým technologickým miliardárom Elonom Muskom v súvislosti s reguláciou obsahu na X, ktorú Musk prevzal do vlastníctva v októbri 2022, keď sa ešte volala Twitter.
Breton v pondelok verejne oznámil svoju rezignáciu a obvinil predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, že koná proti nemu.
V auguste tohto roka poslal Breton Muskovi list, v ktorom ho vyzval, aby zabezpečil, že X bude dodržiavať nariadenia EÚ o moderovaní obsahu, a to pred rozhovorom podnikateľa s kandidátom na prezidenta USA Donaldom Trumpom.
Musk odpovedal Bretonovi mémom, v ktorom mu vulgárne odkázal, aby sa stiahol. Išlo o snímku z filmu Tropická búrka (2008), kde vystupuje herec Tom Cruise ako jedna z hlavných postáv.
Bretonov krok vtedy podráždil aj eurokomisiu, ktorá uviedla, že „načasovanie a znenie“ Bretonovho listu Muskovi nebolo koordinované s von der Leyenovou ani s ostatnými komisármi.
Vojnou zmietaná krajina totiž bude zrejme aj počas zimy čeliť ruským útokom na energetickú infraštruktúru. Balík v utorok ohlásil spolkový rezort diplomacie, vyhlásenie citovala agentúra AFP.
„Rusko zámerne útočí na ukrajinské dodávky tepla a elektriny. Preto Nemecko poskytuje ďalších 100 miliónov eur zimnej pomoci na energie v krajine,“ uviedlo ministerstvo na sieti X.
Moskva útočí na ukrajinskú elektrickú sieť počas dva a pol roka trvajúcej vojny, pričom časť z nej zničila, a spôsobila vážne výpadky dodávok elektriny.
Ruské sily nedávno presunuli svoje ciele z ostreľovania elektrických distribučných sietí na zariadenia na výrobu energie, ktoré sú oveľa drahšie a ich oprava alebo prestavba trvá roky. Zameriavajú sa aj na energetické zásoby krajiny.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ minulý týždeň predstavil plány na opravu a ochranu energetického systému krajiny pred príchodom zimy vrátane posilnenia zariadení proti útokom dronov a zásahom úlomkami rakiet.
Uviedol pritom, že všetky nemocnice a viac ako 80 percent škôl v krajine je vybavených generátormi, ale Ukrajina stále „naliehavo potrebuje ďalších 1 800 vysokokapacitných generátorov“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v júni povedal, že ruské údery na ukrajinské energetické zariadenia od minulej zimy zničili polovicu kapacity na výrobu elektriny.
Začiatkom septembra EÚ oznámila, že poskytne 40 miliónov eur na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, na pomoc pri opravách, dodávkach elektriny, s kúrením a bývaním pred nadchádzajúcou zimou.
Svoje výhrady tlmočili hlave štátu na utorkovom stretnutí a spoločnom obede v Prezidentskom paláci.
"Ďakujem pánovi prezidentovi za toto pozvanie, mrzí má však, že sa neuskutočnilo pôvodne zamýšľané veľké koalično-opozičné stretnutie u okrúhleho stola," uviedol predseda PS Michal Šimečka. Dáva to i do kontextu s aktuálnym dianím v parlamente.
"Na jednej strane oceňujem a súhlasím so slovami pána prezidenta, že vláda by mala riešiť reálne problémy ľudí, len slová však nestačia," poznamenal i v kontexte svojho odvolania z postu podpredsedu Národnej rady.
Lídri KDH i SaS Milan Majerský a Branislav Gröhling tiež ľutujú, že namiesto stretnutia oboch politických táborov s prezidentom sa uskutočnili separátne diskusie.
"Spoločné stretnutie by bolo takým symbolom, že prezident chce naozaj spájať Slovensko, teraz to zatiaľ vyzerá tak, že tú spoločnosť aj on trochu rozdeľuje," poznamenal predseda SaS.
Verí zároveň, že toto bol prvý krok a Pellegrini naplní slová prednesené na obede, že po vypočutí si názorov oboch strán sa bude snažiť zorganizovať spoločné stretnutie koalície a opozície v Prezidentskom paláci, ktoré nebude len formálnym. Dodal, že opozícia Pellegrinimu ponúkla svoj pohľad na dianie. "Náš dialóg bol slušný, no otvorený, slovník niekedy mierny, v niektorých prípadoch ale i razantný," upozornil.
Spolu s hlavou štátu sa zhodli na tom, že opozícia má mať posty v Národnej rade, ktoré jej prislúchajú. "Nezhodli sme sa však na tom, či má koalícia právo kádrovať predstaviteľov opozície, či majú právo byť na daných postoch," upozornil Gröhling.
Dodal tiež, že je rád, že prezident pozval predstaviteľov opozície práve v tomto formáte, teda zástupcov PS, SaS a KDH.
Milan Majerský uistil, že KDH sa bude naďalej správať ako konštruktívna opozičná strana. "Neeskalovali sme doteraz napätie, nepoužívali sme hrubý slovník, nebudeme to robiť ani teraz. Budeme slušnou, no zároveň dôraznou opozíciou, ktorá bude dôrazne upozorňovať napríklad na to, že sa odvoláva predstaviteľ najsilnejšej opozičnej strany z postu, ktorý mu patrí," uviedol.
Prezident prijal predstaviteľov opozície pár dní po tom, ako v uplynulý štvrtok prijal lídrov koaličných strán.
Skonštatoval to poslanec a líder kresťanských demokratov Milan Majerský.
Pripomenul, že miesto podpredsedu parlamentu má patriť najsilnejšej opozičnej strane. "Tu nejde o Michala Šimečku, tu ide o niečo úplne iné. Ide o pošliapanie demokracie, ide o pošliapanie demokratických pravidiel, ktoré tu fungovali 34 rokov, a preto sa nám to nepáči," vyhlásil v utorok.
Federálna bezpečnostná služba podľa vyhlásenia, ktoré citovala agentúra AFP, zastavila diverzanta, ktorý sa pokúšal nastražiť výbušninu pod vozidlo vysokopostaveného predstaviteľa obranného priemyslu.
Podozrivý, ktorého FSB nemenovala, údajne pracoval pre ukrajinskú tajnú službu HUR a jeho terčom sa stal „vysokopostavený zamestnanec obranného podniku v Sverdlovskej oblasti“.
V čase „umiestňovania improvizovaného výbušného zariadenia na skryté miesto kládol ozbrojený odpor a bol zneškodnený opätovanou paľbou,“ dodala FSB.
Na mieste incidentu sa našla pištoľ s muníciou a pri prehľadaní jeho bytu sa našli aj zložky na výrobu výbušnín. Kyjev to bezprostredne nekomentoval.
Ukrajina často cieli na ruských predstaviteľov, o ktorých sa domnieva, že prispievajú k vojenskej invázii Kremľa na jej územie, píše agentúra Reuters.
V decembri 2023 bol blízko metropoly Moskva zastrelený proruský ukrajinský dezertér Illia Kyva, k útoku sa prihlásili bezpečnostné služby Kyjeva.
Opozícia môže na post podpredsedu Národnej rady (NR) SR navrhnúť kandidáta, ktorý bude následne zvolený. V reakcii na odvolanie lídra opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku z funkcie podpredsedu parlamentu to uviedol premiér.
Učinil tak na utorkovej tlačovej konferencii. Koalícia podľa neho rešpektuje právo opozície na obsadenie postu. Odvolanie Šimečku považuje za správne, podľa premiéra pre kauzu s jeho rodinou budú žiadať Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR o kontrolu.
"Verím, že je to jasný odkaz, že nebudeme rešpektovať falošných politikov, falošných ľudí, ktorí majú plné reči demokracie a právneho štátu, ale pritom doma vo vlastnej kuchyni sa správajú nedemokraticky a proti právnemu štátu aj idú," uviedol premiér.
Kauza tak podľa neho skončila a budú ju doťahovať cez požiadavku na NKÚ. Poznamenal, že chcú, aby NKÚ prišiel na ministerstvo spravodlivosti aj na ministerstvo kultúry a preveril, či nešlo o podvody zo strany rodiny Šimečku. Ich konanie označil za typický príklad príživníctva.
Predstavitelia v utorok vyzvali k tomuto kroku spolkového kancelára Olafa Scholza, ktorý sa v kazašskej metropole Astana zúčastňuje na samite stredoázijských štátov, informovala o tom agentúra DPA.
Nemecký kancelár sa v Astane stretol so zástupcami všetkých piatich krajín Strednej Ázie, pričom Afganistan hraničí až s troma z nich - Turkménskom, Uzbekistanom a Tadžikistanom.
Scholz sa preto vyjadroval obozretne na adresu Afganistanu a poukázal najmä na rozsiahle obmedzovanie ženských práv v tejto krajine. „To, čo sa tam deje, je neakceptovateľné,“ zdôraznil.
„Je nám úplné jasné, že táto vláda sa dostala k moci nelegitímne a v krajine v súčasnosti dochádza k mnohým zmenám, ktoré sú veľmi deprimujúce,“ ozrejmil pozíciu Berlína.
Nemecko je dlhodobo kritické voči islamistickému hnutiu Taliban a v rámci vojny proti terorizmu vedenej Spojenými štátmi v uplynulých desaťročiach vyslalo do Afganistanu svoje bojové jednotky. Taliban vtedy na istý čas prišiel o moc.
Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí už na konci augusta uviedol, že Berlín nepristúpi k normalizácii vzťahov so súčasným afganským režimom pre spôsob vládnutia Talibanu. Ten sa zmocnil Kábulu počas chaotického odchodu západných síl v auguste 2021, pretože afganská vláda podporovaná Západom padla veľmi rýchlo.
Výsledkom bolo 13 mŕtvych amerických vojakov, čo v súčasnej prezidentskej kampani v USA používajú republikáni ako kritický bod voči svojim demokratickým oponentom.
Bývalý hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj spochybnil účinnosť cezhraničného útoku do Ruska, uviedli dvaja anonymní dôstojníci pre týždenník Politico.
Zdroje uviedli, že napriek odporu Zalužného a ďalších generálov na tomto pláne prezident Volodymyr Zelenskyj trval.
Zalužnyj, ktorý je v súčasnosti veľvyslancom v Londýne, vyjadril domnienku, že operácii chýba „jasný druhý krok“ po tom, ako by Ozbrojené sily Ukrajiny (ZSU) prekročili ukrajinsko-ruské hranice.
„Od Zelenského nikdy nedostal jasnú odpoveď. Mal pocit, že by to bol hazard,“ poznamenal jeden zo zdrojov Politica.
Proti operácii v Kurskej oblasti sa postavil aj Emil Iškulov, veliteľ 80. výsadkovej brigády, ktorý bol prepustený v júli.
Ten zase vyjadril obavy, že jeho brigáda „by mohla byť na ruskom území nakoniec príliš zraniteľná a počet obetí by sa mohol prudko zvýšiť“, doplnili respondenti bruselského magazínu.
Prvý krok, najprv vytvoríte predmostie – a čo potom? Parafrázovali dvaja vojenskí predstavitelia exveliteľovu otázku, ktorú už na začiatku adresoval Zelenskému.
„Otázka Zalužného zostáva kľúčová: západní aj ukrajinskí skeptici sa obávajú, že ZSU by mohla byť zablokovaná a utrpieť demoralizujúcu porážku. Ich [skeptikov] argumentom je, že rozmiestnenie značných síl [v Kurskej oblasti] znamená, že ich nemožno použiť na udržanie frontovej línie v Donecku, kde sú ruské sily v nepretržitej ofenzíve, postupujú na mesto Pokrovsk a zintenzívňujú svoje operácie,“ cituje analýzu Politica ruský opozičný portál Meduza.
Na minulotýždňovom zasadnutí Jaltskej európskej strategickej konferencie – neformálneho stretnutia ukrajinských a západných predstaviteľov – Zelenskyj tvrdil, že situácia v Donecku sa normalizuje, hoci je stále náročná. Naznačil však, že ofenzíva v Kurskej oblasti, ktorá začala 6. augusta, prinútila Moskvu stiahnuť niektoré jednotky z Donbasu.
„Vidíme napríklad, že počet granátov použitých v Donbase, pri Pokrovsku, pred kurskou operáciou bol jeden k dvanástim. Dnes je to jeden k 2,5,“ vyhlásil.
Zopakoval tiež tvrdenie Zalužného nástupcu Olexandra Syrského, podľa ktorého ZSU obsadili takmer tisíc štvorcových kilometrov v oblasti hraničiacej s Ukrajinou.
To však nezabránilo ruským jednotkám, aby naďalej zaznamenávali niektoré taktické úspechy v Donecku a pokračovali v neúnavnom postupe, konštatoval Politico.
Ukrajinské straty v Doneckej oblasti rýchlo rastú, čo núti Syrského začať presúvať niektoré jednotky z Kurska na posilnenie obrany, uviedli anonymne vojaci ZSU pre týždenník.
Do čela európskej exekutívy by sa mali dostať aj funkcionári, ktorí v minulosti dohliadali na „moderovanie“ obsahu na internete, pomáhali likvidovať jadrovú energiu a presadzovali tvrdý postup voči Rusku.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová oznámila v utorok v Štrasburgu návrh zloženia novej exekutívy Európskej únie aj s portfóliami a pridelenou pracovnou agendou pre jednotlivých eurokomisárov.
Funkciu podpredsedov EK by mali zastávať: Teresa Riberová (Španielsko) – výkonná podpredsedníčka pre čistý, spravodlivý a konkurencieschopný prechod; Henna Virkkunenová (Fínsko) - výkonná podpredsedníčka pre technologickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu; Stéphan Séjourné (Francúzsko) - výkonný podpredseda pre prosperitu a priemyselnú stratégiu; Roxana Minzatuová (Rumunsko) - výkonná podpredsedníčka pre ľudí, zručnosti a pripravenosť a Raffaele Fitto (Taliansko) - výkonný podpredseda pre kohéziu a reformy. Už od začiatku leta je známe, že Kaja Kallasová (Estónsko) bude novou šéfkou diplomacie EÚ.
Zvyšných 20 eurokomisárov navrhla von der Leyenová pre nasledovnú agendu (podľa abecedného zoznamu krajín): Hadja Lahbibová (Belgicko) – komisárka pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť; Ekaterina Zacharievová (Bulharsko) – komisárka pre startupy, výskum a inovácie; Kostas Kadis (Cyprus) – komisár pre rybolov a oceány; Jozef Síkela (ČR) - komisár pre medzinárodné partnerstvá; Dan Jørgensen (Dánsko) – komisár pre energetiku a bývanie.
Apostolos Tzitzikostas (Grécko) – komisár pre udržateľnú dopravu a cestovný ruch; Wopke Hoekstra (Holandsko) – komisár pre klímu, bezuhlíkové hospodárstvo a čistý rast; Dubravka Šuicová (Chorvátsko) - komisárka pre Stredomorie; Michael McGrath (Írsko) – komisár pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát; Andrius Kubilius (Litva) – komisár pre obranu a vesmír.
Valdis Dombrovskis (Lotyšsko) - komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie; Christophe Hansen (Luxembursko) – komisár pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo; Olivér Várhelyi (Maďarsko) – komisár pre zdravie a starostlivosť o zvieratá; Glenn Micallef (Malta) – komisár pre mládež, kultúru, šport a medzigeneračnú spravodlivosť; Piotr Serafin (Poľsko) – komisár pre rozpočet, boj proti podvodom a verejnú správu.
Maria Luísová Albuquerquová (Portugalsko) – komisárka pre finančné služby; Magnus Brunner (Rakúsko) – komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu; Maroš Šefčovič (SR) - komisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť a medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť; Jessika Roswallová (Švédsko) - komisárka pre životné prostredie, ochranu vody a konkurencieschopné obehové hospodárstvo. Marte Kosovej, zatiaľ nepotvrdenej kandidátke zo Slovinska, by mala pripadnúť oblasť rozširovania.
Every member of my team will bring in their own experience and perspectives on Europe.
Together, we will be one team, working towards one common goal.
Pokiaľ ide o členov Komisie podstatných z hľadiska Slovenska a hlavných európskych tém, pozornosť treba upriamiť na niekoľko mien.
Dôležité je meno slovenského eurokomisára Šefčoviča, ktorému navrhla šéfka exekutívy EÚ portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť. Šefčovič pre agentúru TASR povedal, že ekonomická bezpečnosť s prepojením na obchodnú politiku priamo nadväzuje na to, čomu sa v doterajšej eurokomisii venoval. Podľa vplyvného európskeho týždenníka Politico Šefčoviča táto nominácia prekvapila, keďže predtým boli s touto funkciou spájaní nominanti Holandska a Česka Wopke Hoekstra a Jozef Síkela, ktorého nové zaradenie médiá označujú ako "poníženie". V ostatnom čase mal Šefčovič na starosti napríklad implementáciu Európskej zelenej dohody, pobrexitové vzťahy či spoločný nákup plynu.
Maroš Šefčovič. Foto: TASR/AP
Kubilius z Litvy sa má stať prvým komisárom EÚ pre obranu, čo je nová funkcia, ktorej cieľom je vybudovať európske vojenské výrobné kapacity v súvislosti s rusko-ukrajinskou vojnou. Portál Politico ho v minulosti označil za "arcijastraba voči Rusku". Povedal tiež, že je "nemožné" mať dobré vzťahy s touto krajinou. Litva patrí dlhodobo medzi najostrejšie štáty, čo sa týka kritiky Ruska a jej viacerí predstavitelia sa v minulosti vyslovili za vyslanie vojakov na Ukrajinu.
Andrius Kubilius. Foto: Profimedia.sk
Rovnako ostrý prístup voči Kremľu presadzuje aj estónska expremiérka Kaja Kallasová, ktorá nahradí Josepa Borrella na poste šéfa európskej diplomacie a ktorá sa v minulosti objavovala v užších zoznamoch potencionálnych šéfov NATO.
Kaja Kallasová. Foto: TASR/AP
Ako už zaznelo, Európsku zelenú politiku by mala mať na starosti Španielka Riberová, dvojnásobná ministerka životného prostredia. V minulosti dohliadala na koniec tamojšieho uhoľného priemyslu a taktiež vyjednala postupné vyraďovanie jadrovej energie do roku 2035. Riberová v apríli vyhlásila, že „sa ukazuje, že mantra, že jadrová energia je najlacnejšia, nie je pravdivá“. V roku 2021 bolo Španielsko na čele s ňou ostro proti začleneniu jadra a zemného plynu do zelenej taxonómie EÚ. Popri ministerskej práci sa väčšinu svojej kariéry zamerala na politiku zmeny klímy – ako štátna zamestnankyňa, vyjednávačka o zmene klímy a riaditeľka think-tanku Inštitútu pre trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodné vzťahy so sídlom v Paríži.
Teresa Riberová. Foto: Profimedia.sk
Migráciu má mať pod palcom Rakúšan Brunner, ktorý sa bude musieť vysporiadať s odporom viacerých európskych štátov voči reforme azylovej a migračnej politiky. Podľa Leyenovej by sa mal zamerať aj na posilnenie európskych hraníc. Politicky citlivá pre neho bude aj otázka, či by sa Bulharsko a Rumunsko mali stať členmi Schengenu.
Magnus Brunner. Foto: Profimedia.sk
Slobodu na internete bude korigovať Fínka Virkunenová, ktorá pomáhala formovať pravidlá moderovania obsahu, pre ktoré sa EÚ dostala do konfliktu s viacerými veľkými technologickými gigantmi a ktoré kritizoval aj majiteľ sociálnej siete X Elon Musk.
Henna Virkunenová. Foto: Facebook
Tému právneho štátu chce Leyenová odovzdať Írovi McGrathovi, a to len zopár dní po tom, ako portál Bloomberg vydal správu o tom, že Komisia zvažuje Slovensku zastaviť eurofondy pre problémy s právnym štátom, s čím už má skúsenosti Poľsko a Maďarsko. Ide o niekdajšieho ministra financií, opisovaného aj ako "technokrat" či "konzervatívec". Hoci má sám sedem detí, v roku 2018 zahlasoval za legalizáciu potratov. Leyenová pri jeho predstavovaní uviedla, že ho poverila zodpovednosťou „posilniť európsky demokratický štít“. Vládne zdroje v Írsku uviedli, že McGrath dúfal v ekonomické portfólio.
Michael McGrath. Foto: Profimedia.sk
Leyenová: Podarilo sa mi zlepšiť postavenie žien
Von der Leyenová stanovila šesť priorít, ktoré podľa nej budú určovať EK pod jej vedením - posilnenie technológií, bezpečnosti a demokracie; silnejšia priemyselná stratégia; ďalší rozvoj európskych regiónov prostredníctvom kohéznej politiky; väčšia sociálna prosperita prostredníctvom odbornej prípravy; obrana európskeho sociálneho modelu a dynamickejší vonkajší rozmer.
Von der Leyenová po oznámení zloženia novej exekutívy EÚ novinárom pripomenula, že sa jej v nej podarilo zlepšiť zastúpenie žien. V navrhnutej eurokomisii ich bude 11.
Šéfka eurokomisie pre médiá uviedla, že pôvodne vlády členských krajín EÚ navrhovali len 22 percent kandidátok do 27-členného kolégia. To sa jej nepáčilo a začala presadzovať viac žien vo svojom tíme.
"Pracovala som teda s členskými štátmi a podarilo sa nám zlepšiť rovnováhu na 40 percent žien a 60 percent mužov," povedala Von der Leyenová.
Na úvod prezentácie svojho nového tímu zdôraznila, že každý eurokomisár prinesie svoje skúsenosti a pohľady na Európu. "Spolu budeme jeden tím pracujúci na dosiahnutí jedného spoločného cieľa. Aby bola Európa silnejšia," vysvetlila. Dodala, že sa podarilo vytvoriť tím kompetentných a motivovaných žien a mužov pripravených spolupracovať, aby Únia bola silnejšia, bezpečnejšia a konkurencieschopnejšia.
Von der Leyenová dosadila ženy do mnohých najvyšších portfólií s významnou pracovnou agendou. To možno vnímať aj ako jej reakciu na to, že mnohé členské štáty EÚ odmietali splniť jej požiadavku o rodovo vyváženej exekutíve a navrhovať okrem mužov aj ženy.
Today I’m presenting my team for the next five years.
A team of competent and motivated women and men ready to work together.
For a stronger Union. For a more secure Europe. For a more competitive Europe. https://t.co/Og37dmsXcJ
Kandidáti na eurokomisárov budú v Európskom parlamente (EP) v nasledujúcich týždňoch preverovaní pre prípadný konflikt záujmov a následne vypočúvaní v príslušných výboroch EP. Keď vypočúvaniami prejdú všetci kandidáti na eurokomisárov, na najbližšom plenárnom zasadnutí EP sa hlasuje o EK ako celku a nie menovite o jednotlivých komisároch. Na schválenie EK je potrebná väčšina odovzdaných hlasov europoslancov. Ak dôjde k odobreniu Európskym parlamentom, eurokomisári nastúpia do úradu nasledujúci mesiac od hlasovania.
Predsedníčka EP Roberta Metsolová v utorok oznámila, že išlo o prvú diskusiu medzi europarlamentom a Von der Leyenovou o štruktúre a portfóliách eurokomisie. Podľa jej slov to europarlamentu pripravilo cestu k čo najefektívnejšiemu preverovaniu kandidátov na eurokomisárov a dodala, že pôjde o prísny preverovací proces.
Reagovala tým na obvinenia dočasne povereného generálneho riaditeľa SNG Antona Bittnera, ktorý spoluzodpovednosť za problém so zatápaním priestorov galérie prisúdil aj svojej predchodkyni.
Bittner tvrdí, že Kusá bola informovaná dvomi expertízami o nedostatočnej hydroizolácii.
"Ja som do procesu fyzickej stavby aktívne nevstupovala, to riešil stavebný dozor. Je jednoduché overiť v centrálnom registri zmlúv, či si SNG niečo objednávala, a v stavebnom denníku, či sa niečo rušilo," uviedla odvolaná riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandra Kusá.
Je tiež presvedčená, že budova je po rekonštrukcii odolnejšia voči problémom so spodnou vodou.
"Škoda, že tlačovka nebola v priestoroch SNG, bolo by zrejmé, že tam k žiadnym škodám ani len na úrovni opravy maľovky nedošlo. Na spodnú vodu sú v suterénoch pripravené zberné kanále, ktoré sa odčerpávajú. Je to bežná súčasť prevádzky budovy. Extrémne počasie prináša nové výzvy, myslím si, že naša budova skvele obstála," uviedla.
Za utorkovou tlačovou konferenciou ministerstva vidí snahu dočasne povereného riaditeľa nájsť za každú cenu zámienku pre tvrdenie o krízovej situácii v SNG.
Slovenský eurokomisár, ktorý ako „spoľahlivý“ človek pôsobí v exekutíve EÚ už 15 rokov, sa stane komisárom pre obchod a hospodársku bezpečnosť. Týždenník Politico to označil za „prekvapenie“.
Bruselský magazín pripomenul, že Maroš Šefčovič zastával významnú pozíciu v rámci rokovaní o vzťahoch EÚ so Spojeným kráľovstvom. Zisk takého silného ekonomického postu bol prekvapením, keďže predtým boli s touto funkciou spájaní nominanti Holandska a Česka Wopke Hoekstra a Jozef Síkela.
Politico upozornil, že Šefčovič bude v novej exekutíve EÚ dohliadať aj na colnú politiku, pričom si zachová svoju dlhoročnú úlohu komisára pre inštitucionálne vzťahy a transparentnosť, čo znamená byť „pravou rukou“ šéfky EK Ursuly von der Leyenovej pri budovaní vzťahov s ostatnými inštitúciami EÚ.
Týždenník pripomenul aj skutočnosť, že Šefčovič preberá obchodnú agendu práve v čase, keď sa von der Leyenová zameriava na posilnenie hospodárskej bezpečnosti a ochrany obchodných záujmov EÚ, čím sa do popredia dostane aj úsilie o uzatváranie dohôd o voľnom obchode.
K odvolávaniu lídra Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady si hlasovací lístok neprevzali Roman Malatinec, Samuel Migaľ a Radomír Šalitroš.
Roman Malatinec pre denník SME uviedol, že "hlas by mal robiť svoju politiku a nedať sa vtiahnuť do tohto boja," pričom doplnil, že sú dôležitejšie problémy, napríklad topiaca sa samospráva, nefunkčný fond na podporu umenia a iné.
Migaľovi je podľa jeho slov jedno, kto sedí na opozičnej stoličke podpredsedu parlamentu, no myslí si, že táto téma zbytočne polarizuje spoločnosť. Svojím rozhodnutím nechcel obhajovať Šimečku.
"Táto téma z môjho pohľadu zbytočne polarizuje spoločnosť," povedal po hlasovaní novinárom. Myslí si, že sú dôležitejšie témy, ktoré treba riešiť. "To, ako sme sa vyrovnali s atentátom na premiéra, tiež nie je úplne zažehnané," dodal.
Nechcel hodnotiť svojich kolegov. V téme videl iba politikárčenie, ktoré zbytočne rozkladá spoločnosť. Vníma to ako tému koaličných partnerov.
Rovnako aj Šalitroš tvrdí, že odvolanie Šimečku nepomôže zastaviť polarizáciu. "U mňa tá hlavná polarizácia začala Matovičom, potom rôzne protesty, aj koalícia v minulosti mohla polarizovať. Vravím si, že už treba prestať a odvolanie Šimečku nepomôže zastaviť polarizáciu. Takže to bol dôvod, prečo ja som sa na poslednú chvíľu rozhodol neprevziať si hlasovací lístok," ozrejmil.
Nechcel povedať, či si za to vyslúžil výhrady z vedenia strany alebo ostatných koaličných partnerov. "Zatiaľ o tom pomlčím," dodal.
Migaľ považuje za špekulatívnu otázku, či by podporil Šimečku, ak by ho PS opäť navrhlo za podpredsedu parlamentu. Zdôraznil, že spolu so Šalitrošom ostávajú súčasťou poslaneckého klubu Hlasu.
"Budeme hlasovať za každý dobrý zákon z dielne vládnej koalície, ale sme presvedčení o tom, že tieto zákony by mali prechádzať v takom prípade, že budú schválené na koaličnej rade," povedal.
Richard Glück (Smer) považuje postoj niektorých poslancov za Hlas k odvolávaniu za ich právo slobodne vykonávať mandát.
"Je to ich zodpovednosť voči ich voličom," podotkol. Víta, že k odvolaniu Šimečku z funkcie došlo. Pavol Ľupták (SNS) súhlasí s argumentom, že Slovensko v súčasnosti čelí vážnejším problémom. Myslí si však, že dôvody, ktoré viedli k odvolaniu Šimečku, boli vážne.
"Netransparentné čerpanie dotácií vo vzťahu, keď riešime konsolidáciu, zvyšujú sa dane, tak je to vlastne šetrenie finančných prostriedkov," podotkol.
Návrh Komisie sa snaží obísť prípadné veto Maďarska ako predsedníckej krajiny Rady EÚ – podľa zdrojov denníka Financial Times (FT) plánuje exekutíva Únie tento plán presadiť pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA.
Finančné prostriedky pre Ukrajinu hodlá EÚ poskytovať v rozmedzí do konca roka 2024. Návrh Bruselu má byť podľa FT náhradou za stroskotaný plán skupiny G7 použiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny.
Tento jednostranný krok je zároveň prejavom obáv Bruselu z toho, že Budapešť by zabránila poskytnutiu záruk Spojeným štátom, aby sa Washington mohol zapojiť do programu zmrazených aktív Ruskej federácie, uviedli traja anonymní diplomati EÚ oboznámení s rozhovormi.
Vláda premiéra Viktora Orbána sa snažila odložiť rozhodnutie o schéme zmrazených aktív až na obdobie po prezidentských voľbách v USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra.
Brusel však musí začať pracovať na akejkoľvek alternatíve v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov, pretože takýto krok by sa opieral o právomoci, ktoré sa koncom roka skončia.
Cieľom fondov je pomôcť finančnej stabilite Ukrajiny, ktorá podľa Kyjeva a Medzinárodného menového fondu (MMF) bude čeliť v roku 2025 nedostatku finančných prostriedkov vo výške 38 miliárd dolárov (približne 34,1 miliardy eur). Krajina sa spolieha na zahraničnú pomoc, aby mohla fungovať, keďže Rusko stupňuje útoky na jej infraštruktúru.
EÚ do konca roka 2024 poskytne Ukrajine pôžičky v nešpecifikovanom počte miliárd eur, vyplýva z návrhu právneho predpisu, s ktorým sa oboznámil FT.
Takýto krok, ktorým sa rozširuje existujúci program pomoci, by potreboval len podporu väčšiny, a nie jednomyseľnosť, čím by sa odstránilo právo veta Budapešti v Rade EÚ (členské štáty). Konečná suma by sa mohla pohybovať od 20 do 40 miliárd eur a stanovila by ju EK po konzultácii s členskými štátmi, uviedli zdroje.
„Vždy by sme mohli postupovať samostatne,“ povedal jeden z predstaviteľov EÚ.
Hoci pôvodná schéma – zahŕňajúca účasť USA – zostáva plánom A Komisie, úradníci tvrdia, že potrebujú alternatívu, ak si Budapešť uplatní svoje veto až do volieb v USA.
Lídri G7 sa v júni dohodli na poskytnutí pôžičky Ukrajine vo výške 50 miliárd dolárov, ktorá sa má splatiť budúcimi ziskami z približne 260 miliárd eur zmrazených ruských devízových rezerv.
EÚ a USA by podľa tohto plánu A mali každá uhradiť približne 20 miliárd dolárov a zvyšných 10 miliárd dolárov by si mali rozdeliť Spojené kráľovstvo, Japonsko a Kanada.
USA však v záujme zabezpečenia stabilného príjmu z obsluhy pôžičky požadovali ochranné opatrenia, ktoré by zabezpečili, že ruské aktíva, z ktorých väčšina sa nachádza v Európe, zostanú zmrazené.
Komisia zasa navrhla, aby sa sankcie bloku, ktorými sa imobilizujú ruské aktíva, predĺžili zo súčasného kĺzavého šesťmesačného obdobia na 36 mesiacov s cieľom zabezpečiť väčšiu právnu istotu. Medzi ďalšie navrhované možnosti patrí predĺženie sankcií o päť rokov.
Orbán, ktorý v minulosti vetoval podporu EÚ pre Ukrajinu, však podľa ľudí oboznámených s jeho úvahami takéto predĺženie v súčasnosti vetuje.
„Európa stráca dôveryhodnosť, pretože si stanovuje ciele, ktoré sama nedokáže dosiahnuť,“ povedal Volker Wissing v prejave na veľtrhu úžitkových vozidiel IAA Transportation v Hannoveri.
Únia by podľa ministra mala prehodnotiť cieľové hodnoty emisií oxidu uhličitého v autopriemysle na rok 2025, čím podporil rovnakú výzvu predstaviteľov tohto odvetvia, citovala agentúra DPA.
Ciele sú potrebné, „ale musia byť realizovateľné v praxi“, poznamenal minister. Na revíziu budúcoročných emisných cieľov už predtým vyzval Nemecký zväz automobilového priemyslu (VDA).
EÚ si stanovila plán na postupné znižovanie emisií CO2 z nových vozidiel. Cieľové hodnoty pre jednotlivých výrobcov stanovené ako priemer za všetky nové vozidlá sa budú sprísňovať od roku 2025.
V prípade nesplnenia cieľa hrozia vysoké pokuty. Automobilky upozorňujú, že prísnejšie limity sa dajú dosiahnuť len s väčším počtom elektrických vozidiel, a vzhľadom na slabé čísla ich predaja žiadajú o posunutie časového harmonogramu.
Cezhraničný most v Chľabe v novozámockom okrese spája Slovenskú republiku s Maďarskom.
Z vyjadrení polície vyplýva, že doteraz neboli na území Nitrianskeho kraja zaznamenané žiadne problémy v súvislosti s nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
Hoci sa situácia zlepšuje, rizikom stále ostávajú stromy s podmočenými koreňmi či nahnuté stromy. Tie v najbližších dňoch začnú odstraňovať, dovtedy mestská organizácia vyzýva ľudí na odloženie návštevy lesoparku.
Hlavné asfaltové trasy sú už od popadaných stromov spriechodnené. Je ich ich odhadom niekoľko stoviek a roztrúsené sú po celom lesoparku. Lesníci tiež monitorujú bezpečnosť stromov v rekreačných areáloch, následne by sa malo začať s postupným spriechodňovaním siete lesných turistických a cyklistických trás.
"Partizánska lúka ostáva uzavretá až do víkendu," zdôrazňujú mestské lesy. Spracovať je potrebné spadnuté a nahnuté stromy, vyčistiť detské ihriská a odstrániť poškodený drevený mobiliár. Keďže je lúka úplne podmočená, práce s ťažkou technikou musia ešte niekoľko dní počkať.
Od soboty však majú byť otvorené bufety, altánky aj ihriská. Dočisťovanie a opravy budú pokračovať dlhšie. Asfaltové cesty v Kačínskej doline a nad II. lomom sú čiastočne podmyté, mestské lesy riešia ich spevnenie. Pre peších a cyklistov sú však priechodné.
Úplne nepriechodný je momentálne poškodený dočasný most pri II. lome, priechodný len pre peších a cyklistov je most na Železnej studničke pri odbočke na Kačín. Autobus na Kačín však nepremáva.
Hlavné mesto zároveň riešilo havarijný stav, zosuv cesty, pri 2. rybníku na Železnej studničke. Ku koncu týždňa je naplánované aj strojové čistenie asfaltových ciest od blata a lístia.
Vládna koalícia sa dohodla na balíku opatrení, ktoré majú zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka tomu má deficit budúci rok klesnúť na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Súčasťou konsolidácie je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 23 % a zároveň pokles jej zníženej sadzby na 5 %, ale aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
Informoval o tom v utorok premiér a predseda najsilnejšej vládnej strany Smer Robert Fico za účasti ostatných koaličných partnerov.
Konsolidácia je podľa neho nevyhnutná, pretože súčasná vláda zdedila po predchádzajúcich kabinetoch najhoršie verejné financie v celej Európskej únii (EÚ).
"Nevyhnutná je preto, že musíme byť solídni a zodpovední partneri. My sme dobrovoľne vstupovali do eurozóny a keďže sme jej súčasťou, musíme reagovať na určité pravidlá, ktoré v tomto prostredí existujú," podčiarkol Fico.
Ak by vláda "neupratala" verejné financie, výsledkom by podľa neho mohlo byť zdraženie pôžičiek či zhoršenie medzinárodného hodnotenia SR.
Zároveň je však dohodnutá konsolidácia aj sociálne udržateľná, zdôraznil premiér. "Môžeme spoločne vyhlásiť, že sme našli rovnováhu a dnes táto konsolidácia nejde iba za ľuďmi, táto konsolidácia ide aj za právnickými osobami, za firmami, za bankami. Každý v tomto štáte sa musel nejakým spôsobom poskladať na to, aby sme pristúpili k takémuto rozhodnutiu," zhodnotil.
Vyzdvihol "historický kompromis" v oblasti úpravy DPH, ktorá je podľa Fica vyvážená. Výsledkom by okrem iného malo byť zlacnenie potravín. "Dohodli sme sa, že pokiaľ ide o DPH, zavádzame základnú sadzbu na 23 % s tým, že pokiaľ ide o všetky ostatné potraviny, tie pôjdu do 19 % sadzby a tie základné potraviny, kde sme zaviedli pred niekoľkými rokmi 10 % DPH, pôjdu do 5 % sadzby DPH," priblížil.
Do najnižšej sadzby by mali patriť aj lieky, učebnice, nájomné bývanie či ubytovacie služby v cestovnom ruchu. Do 19 % sadzby by mali okrem časti potravín spadať napríklad aj energie.
"Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb," vyhlásil Fico. Zvýšiť by sa malo podľa neho aj zdanenie firiem s príjmom nad 5 miliónov eur.
Premiér tiež potvrdil, že vláda zmení parametre daňového bonusu aj tzv. rodičovského dôchodku. Na druhej strane penzisti od tohto roka dostanú plnohodnotný 13. dôchodok. "Nikto nemôže povedať, že by sme urobili rozhodnutie, ktoré by znížilo objem peňazí, ktoré dôchodcovia dostanú," zdôraznil.
Norbert Paksi si v utorok na pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici vypočul trest po tom, ako mu bola povolená obnova konania.
Pri nezmenenom výroku o vine mu samosudca ŠTS uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri roky, sedem mesiacov a sedem dní, teda presne toľko, koľko si už obvinený odsedel vrátane väzby. Dostal tiež peňažný trest vo výške 50-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.
Rozsudku ŠTS predchádzalo modifikované, nové znenie dohody o treste, na ktorej sa dohodol prokurátor s obvineným. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byž úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov.
ŠTS pôvodne v máji 2021 odsúdil bývalého policajného funkcionára na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov a zároveň mu uložil trest prepadnutia majetku.
Bol obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomocí verejného činiteľa v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, ako aj pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Vinu priznal, dohodu o vine a treste schválil súd.
V apríli tohto roku však ŠTS obvinenému povolil obnovu konania. Vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR o protiústavnosti povinného ukladania trestu prepadnutia majetku pri vybraných trestných činoch.
Národná kriminálna agentúra Paksiho zadržala spolu s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom v októbri 2020. Bol vo väzbe a spolupracoval s políciou.
V utorok ho v parlamente podporilo 75 poslancov zo 147 prítomných.
Na post kandidovala okrem poslanca Hlasu aj opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Získala len 62 hlasov. Post šéfa výboru patrí opozícii. Šéfovala mu Kolíková, ktorú parlament v júni z funkcie odvolal.
Migaľ chce zvolať zasadnutie výboru čo najskôr, pravdepodobne v stredu. Zopakoval, že chce, aby post predsedu patril opozícii.
"Som zvedavý, že či teda tak, ako bola dohoda, opozícia navrhne Františka Majerského (KDH) na post podpredsedu, aby som ho mohol poveriť. Pokiaľ nie, platí dohoda, že poverím zastupovaním podpredsedu výboru s najväčšou pravdepodobnosťou poslanca strany Smer," ozrejmil po hlasovaní novinárom.
Koalícia pri júnovom odvolaní vyčítala Kolíkovej, že ako šéfka výboru postupovala nad rámec svojich kompetencií a "preukázala, že porušuje zákon".
SaS v septembri opäť do funkcie navrhla Kolíkovú. Koaliční poslanci tvrdia, že opozícii neustále predkladajú ponuku, aby prišli s nomináciou na šéfa výboru, ktorá bude akceptovaná.
„Aby sme to skrátili, otázka kandidáta na kancelára je vyriešená – je to Friedrich Merz,“ povedal šéf bavorskej sesterskej strany CSU Markus Söder na spoločnej tlačovej konferencii s Friedrichom Merzom v Berlíne.
Lídri pravicovej koalície CDU/CSU sa v utorok zhodli na nominácii, hoci práve Söder bol vnímaný ako Merzov potenciálny rival v súboji o post kandidáta na šéfa vlády, pripomína agentúra DPA.
Söder i Merz však spoločne zdôraznili, že CDU/CSU sa potrebuje vyhnúť zopakovaniu scenára z roku 2021, keď konzervatívcov po 16 rokoch po voľbách pri moci vystriedali sociálni demokrati úradujúceho kancelára Olafa Scholza, citovala spoločné vyhlásenie agentúra Reuters.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že vnútorný boj v CDU/CSU vrátane rivality medzi Söderom a eventuálnym kandidátom Arminom Laschetom vtedy stranu oslabil a prispel k jej porážke vo voľbách.
Česko už má z hľadiska zrážok to najhoršie za sebou, povodňová situácia tam však bude pretrvávať ešte niekoľko dní, povedal po utorkovom zasadnutí Ústrednej povodňovej komisie český minister životného prostredia Petr Hladík.
Rieky, ktoré ešte nekulminovali, budú podľa Hladíka v utorok alebo najneskôr v stredu, tretí stupeň povodňovej aktivity bude na niektorých miestach pretrvávať ešte niekoľko dní.
Na zasadnutí sa okrem iného venovali aj situácii na južnej Morave. Vyzdvihol funkciu lužných lesov pri sútoku Moravy a Dyje, ktoré tiež slúžia ako retenčný priestor. "Tým všetkým pomáhame Slovensku pri dotoku Moravy do Dunaja," dodal.
Komisia sa podľa jeho slov tiež zhodla, že je potrebné vypracovať komplexné vyhodnotenie povodne, ktoré bude obsahovať odporúčania na zlepšenie systému ochrany pred povodňami.
Minister vnútra Vít Rakušan uviedol, že v postihnutých oblastiach intenzívne pokračujú práce hasičov aj záchranárov. Dobrovoľníkov vyzval, aby do oblastí nechodili na vlastnú päsť, ale počkali na organizovanú pomoc.
Škody sú na niektorých miestach rozsiahle. V Moravsko-sliezskom kraji, ktorý patrí medzi najviac zasiahnuté, dosiahnu podľa hajtmana Josefa Bělicu zrejme desiatky miliárd korún. V tomto kraji polícia eviduje už tri prípady krádeže v evakuovaných oblastiach.
Minister vnútra ešte dodal, že ak by sa krajské a senátne voľby naplánované na tento piatok a sobotu odložili, ich legitimita by mohla byť napadnutá. Zdôraznil, že na ich odloženie by musel byť vyhlásený núdzový stav a naň teraz neexistuje dôvod, keďže stav nebezpečenstva je vyhlásený len v dvoch krajoch.
"Veríme, že voľby prebehnú regulárne. Snažíme sa vytvárať aj improvizované miesta, kde by sa dalo voliť," dodal Rakušan s tým, že vďaka logistike hasičov sa volebná urna podľa neho dostane všade.
V tajnom hlasovaní lídra opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michala Šimečku odvolali poslanci Národnej rady SR.
Poverený predseda parlamentu Peter Žiga (Hlas) po spočítaní hlasov potvrdil, že z prítomných 77 poslancov hlasovalo za 76 poslancov, jeden hlasovací lístok bol neplatný.
"Pán Fico, môžete odvolať podpredsedu parlamentu, ale nemôžete odvolať lídra opozície. Teším sa, ako vás porazím vo voľbách. Teraz mám na to o niekoľko hodín denne viac času," reagoval na sociálnej sieti odvolaný opozičný líder.
Mimoriadna schôdza k odvolávaniu Šimečku sa konala minulý týždeň. Iniciovali ju poslanci za Smer a SNS pre podozrenia z čerpania štátnych dotácií osobami, ktoré sú mu blízke, aj z manipulácie pri prideľovaní dotácií. Vyčítali mu aj organizáciu protestov proti vedeniu rezortov kultúry a spravodlivosti, v ktorých podľa nich Šimečkova rodina stráca finančné zázemie.
Líder PS tvrdenia odmietol a návrh na odvolanie označil ako pomstu za dobrú opozičnú prácu. Poslanci za opozičné PS, SaS, KDH aj hnutie Slovensko už vopred avizovali, že sa nezúčastnia na hlasovaní.
Marija Ponomarenková si odpykáva šesťročný väzenský trest za vyjadrenie nesúhlasu so „špeciálnou vojenskou operáciou“, pripomína agentúra Reuters. O hladovke ju informovali novinárkini podporovatelia.
Ponomarenková (46) pôvodom zo Sibíri bola uväznená necelé dva mesiace po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Príčinou bolo, že obvinila ruské letectvo z bombardovania divadla v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
Vlani vo februári ju súd v jej rodnom meste Barnaul v Altajskom kraji na západe Sibíri odsúdil za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.
Po celom Rusku bolo za vyjadrenie nesúhlasu s vojnou na Ukrajine zadržaných viac než 20-tisíc ľudí, uvádza ľudskoprávna monitorovacia organizácia OVD-Info. Väčšina zadržaných bola po udelení pokuty prepustená, nezávislých novinárov súdy trestajú tvrdšími trestami.
Vrátane Ponomarenkovej sa za mrežami nachádzajú dovedna štyria žurnalisti z webu RusNews, ktorý publikuje v ruštine a v zahraničí má iba malé publikum. Prevažná väčšina nezávislých médií v súčasnosti pôsobí zo zahraničia.
Ponomarenková čelí aj ďalším obvineniam za údajné napadnutie dozorcov vo väzení, kde ju umiestnili, uvádza RusNews. Podľa jej podporovateľky a bývalej moskovskej mestskej poslankyne Julije Galjaminovej bola premiestnená do izolácie, pričom predstavitelia väznice sfalšovali správu inšpekcie voči nej. Z tohto dôvodu v pondelok na súdnom pojednávaní začala protestnú hladovku.
„Maša je vo veľmi zlom stave... Veľa plakala (na súde) pre pocit bezmocnosti. Dokonca chce spáchať samovraždu,“ uviedla Galjaminová, ktorá odcestovala na Sibír, aby sa mohla zúčastňovať na súdnych pojednávaniach.
Ponomarenková počas pojednávania minulý mesiac povedala, že si podreže žily na zápästiach na protest proti podmienkam vo vyšetrovacej väzbe, uvádza RusNews.
Denník Kommersant vlani napísal, že počas väzby jej diagnostikovali „hysterickú poruchu osobnosti“, pričom si údajne aj podrezala žily na zápästiach. Denník citoval jej obhajcu, podľa ktorého Ponomarenková trpí klaustrofóbiou a na cele mala rozbité okno, dodáva Reuters.
Na základe incidentu Peking prisľúbil, že bude „rázne brániť svoju národnú suverenitu“, citovala utorkové vyjadrenie agentúra AFP.
„Americké protiponorkové hliadkovacie lietadlo P-8A preletelo 17. septembra cez Taiwanský prieliv,“ uviedol hovorca východného operačného velenia čínskej armády Li Si.
Operačné velenie „zorganizovalo stíhačky, aby sledovali lietadlo a držali proti nemu stráž“, uviedol Li Si s tým, že vojaci konali v súlade so zákonom.
„Vojaci sú neustále v pohotovosti, aby rázne bránili národnú suverenitu a bezpečnosť a regionálny mier a stabilitu,“ povedal Li.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že má tento ostrov od roku 1949 nezávislú vládu. Peking zároveň tvrdí, že má jurisdikciu nad Taiwanským prielivom, s čím nesúhlasia Spojené štáty ani Taiwan, podľa ktorých ide o medzinárodné vody.
Peking v nedeľu obvinil Nemecko zo zvyšovania bezpečnostných rizík v Taiwanskom prielive, pretože cezeň preplávali dve nemecké lode.
Peter Pellegrini vo svojom príhovore zdôraznil, že profil sudcu dotvára nielen jeho odborná spôsobilosť a profesionálne schopnosti, ale aj jeho morálne kvality.
"Želám vám veľa úspechov vo vašich nových pôsobiskách. Vaše kroky povedú na okresné i krajské súdy či na správny súd do Banskej Bystrice. Napriek tomu, že na vás čaká rozmanitá agenda, spája vás spoločný cieľ, snaha robiť česť a dobré meno sudcovskému stavu a predovšetkým zasadzovať sa o nestranné, objektívne, ale tiež efektívne a dostatočne rýchle uplatňovanie spravodlivosti," uviedol prezident.
Konštatoval aj to, že noví sudcovia nastupujú do funkcií v čase, keď je slovenská spoločnosť polarizovaná, sužovaná prejavmi nevraživosti aj vzájomnej nedôvery. Doplnil, že spravodlivosť je hodnotou, ktorá je základom usporiadania vzťahov medzi jednotlivcami aj celou spoločnosťou.
Svoje projekty predložilo všetkých osem samospráv, informoval o tom minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) počas utorkovej tlačovej konferencie. Tieto koncepčné zámery sú podľa jeho slov najdôležitejšou časťou pripravovanej zmeny v strednom školstve.
"Bez projektov by všetky zámery zostali iba na papieri," doplnil šéf rezortu.
Cieľom ministerstva v rámci revízie siete stredných škôl je spájať jednotlivé školy do spoločných celkov, aby mali spoločné manažmenty, aby ich bolo možné posilniť prostredníctvom supervízorov, aby sa jednotlivé vzdelávacie zariadenia dokázali zjednocovať v plánoch vzdelávania či zdieľať spoločných odborných zamestnancov. To umožní nadväzovať partnerstvá s firmami a vysokými školami, zdôraznil šéf rezortu ešte počas júnovej tlačovej konferencie, kde jasne vyjadril, že spájanie stredných škôl neznamená ich zatváranie.
Minister na vtedajšej tlačovej konferencie taktiež upozornil na tri termíny, ktoré by mali podľa jeho slov tému optimalizácie pohnúť smerom k realizácii. Revízia sa mala dotknúť mesiaca august a aj blížiacich sa mesiacov v roku 2025 marec a september.
Do konca augusta tohto roka mali zriaďovatelia ministerstvu školstva predložiť svoje projekty, čo sa podarilo.
Na júnovú výzvu ministerstva školstva zareagovalo všetkých osem samosprávnych krajov. Spolu predložili 67 optimalizačných projektov, osem opatrení, ktoré boli zrealizované už k 1. septembru tohto roka, a ďalších 14 potenciálnych optimalizačných riešení.
"Výsledkom je spolu 89 optimalizačných zmien. Tie sa najviac dotknú Košického, Prešovského, Banskobystrického alebo Žilinského samosprávneho kraja," uviedlo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
Do 1. septembra tohto roka sa už podľa ministerstva podarilo zrealizovať projektové zámery v Bratislavskom kraji v podobe zrušenia Strednej odbornej školy (SOŠ) podnikania, SOŠ hotelových služieb a obchodu a SOŠ elektrotechnickej. Prešovský kraj zaviedol podľa rezortu svoj nultý optimalizačný projekt v Starej Ľubovni v podobe prvého stredoškolského kampusu. Žilinský samosprávny kraj uskutočnil tri optimalizačné zmeny a Trnavský samosprávny kraj zriadil napríklad spojenú školu v Šamoríne. "Ďalších 67 predložených projektových zámerov by sa mohlo uskutočniť k 1. septembru 2025," poznamenal ďalej rezort.
"Zmeny sa týkajú aj lepšej ochrany zamestnancov a zabezpečenia ich plynulého prechodu pod nový subjekt," podotkol rezort. Plánuje takisto podľa neho zvýšiť podporu pre školy pri zavádzaní pozícií supervízorov a budovaní stredného manažmentu a pomôže pri implementácii podporných opatrení a starostlivosti o duševné zdravie žiakov aj zamestnancov.
V októbri odborníci posúdia predložené projekty a vypracujú odporúčania, ktoré prerokujú s príslušnými zriaďovateľmi. Spätnú väzbu poskytne Aliancia sektorových rád, Klub dekanov fakúlt vysokých škôl SR, ale poskytnú ju aj zamestnávatelia, dotknuté ministerstvá a Úrad splnomocnenca pre rómske komunity.
V marci 2025 zriaďovatelia predložia konečné žiadosti o zmenu v sieti, aby mohla optimalizácia platiť od školského roka 2025/2026.
Pozícia Londýna sa zmení, ak povolenie použiť zbrane schopné zasiahnuť ruské územie vyslovia ako prvé Spojené štáty, potvrdili anonymní úradníci ministerstva zahraničia pre denník Times.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom obe anglosaské veľmoci vyzval, aby „prekonali svoj strach“ a prejavili „rozhodnosť“ v tejto otázke. Británia i Amerika majú totiž obavy, že zásahy západnými zbraňami by Rusko považovalo za vstup dodávajúcich krajín do vojny na strane Ukrajiny.
Päť bývalých ministrov obrany a jeden bývalý premiér vyzvali labouristického lídra Keira Starmera, aby postupoval jednostranne – teda bez ohľadu na mienku Washingtonu. Varovali, že odklady len posilnia ruského prezidenta Vladimira Putina.
Zdroje denníka Times však informovali, že Spojené kráľovstvo nebude „postupovať samo“, lebo v britských raketách ako napríklad Storm Shadow sa používajú americké navádzacie systémy. Britské vojnové technológie tiež používajú americké satelitné navádzanie.
Britský kabinet verí, že USA ešte stále dajú raketám zelenú na blížiacom sa Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, hoci v administratíve prezidenta Joea Bidena existujú rozpory.
Britský šéf diplomacie David Lammy pre stanicu BBC1 povedal, že v súčasnosti je potrebná „spoločná stratégia“ medzi západnými spojencami. Hoci „žiadna vojna sa nevyhráva s jednou zbraňou“, Lammy dodal, že je potrebné Ukrajincov podporovať.
K zraneniam ani poškodeniu majetku v tejto súvislosti nedošlo.
"V priebehu dnešného dňa sme na linke 158 prijali viacero oznamov, v zmysle ktorých občania spozorovali voľne pohybujúceho sa diviaka v centre Bratislavy. Policajti začali prehľadávať širšie okolie centra mesta, ako aj ulice, po ktorých sa diviak mal pohybovať," priblížil bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
Krátko po 10.30 h mal jeden z občanov spozorovať diviaka, ako vbehol do oploteného výbehu pre psov, nachádzajúceho sa v blízkosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I na Sasinkovej ulici.
"Neváhal a za diviakom zatvoril dvere na oplotení. Zároveň v tom čase sa na miesto dostavila aj hliadka Policajného zboru," ozrejmil Szeiff.
Dodal, že o udalosti upovedomia aj pracovníkov príslušného poľovníckeho združenia, ktorí následne rozhodnú o ďalšom osude zvieraťa.
V utorok zahynula v spolkovej krajine Dolné Rakúsko 81-ročná žena z okresu Tulln, ide tak o piatu obeť rozsiahlych povodní, ktoré zasiahli celú strednú Európu, píše agentúra APA.
Žena prišla podľa vyjadrení riaditeľstva krajinskej polície o život vo svojom zaplavenom dome. Jej mŕtve telo objavili pohotovostné zložky v utorok v ranných hodinách.
Prvou obeťou ničivých záplav v Dolnom Rakúsku sa v nedeľu stal jeden z hasičov v rovnakom okrese Tulln, keď odčerpával vodu zo zaplavených priestorov.
V priebehu pondelka informovali rakúske úrady o náleze tiel dvoch mužov vo veku 70 a 80 rokov, ktorí prišli o život každý vo svojom zaplavenom dome. Štvrtou obeťou bol v pondelok dosiaľ neznámy muž, ktorého telo objavili vo vode v obci Klosterneuburg.
