Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muž na jarmoku v Novej Bani zaútočil nožom na ľudí

Útoku predchádzala potýčka, jeden zo zranených už podstúpil operáciu. Polícia intenzívne pátra po svedkoch a videách, ktoré by mohli prispieť k objasneniu incidentu.

Podľa informácií, ktoré potvrdili polícia aj primátor mesta Branislav Jaďuď, k útoku došlo po predchádzajúcej roztržke, pričom všetky zúčastnené osoby boli pod vplyvom alkoholu.

Útočník spôsobil dvom ľuďom povrchové zranenia, pričom jednu z obetí zasiahol do hrudníka a brucha, druhá utrpela zranenia dolných končatín. Obe osoby ošetrili v nemocnici a sú mimo ohrozenia života, informuje portál Topky.

Polícia už páchateľa zadržala a prípad dokumentuje ako podozrenie z výtržníctva a ublíženia na zdraví.

(mm)

Minúta  |  

Po izraelskom útoku na školu v Gaze hlásia najmenej 17 obetí

Útok zasiahol školu, kde sa ukrývali desiatky vysídlených rodín, tvrdia tamojšie úrady.

Medzi obeťami je aj osem detí. Ďalších najmenej 30 ľudí podľa miestnych záchranárov utrpelo zranenia. Izrael predtým uviedol, že cieľom útoku bolo veliteľské centrum palestínskeho hnutia Hamas.

Izraelská armáda vo vyhlásení oznámila, že uskutočnila „presný útok na teroristov, ktorí operovali vo veliteľskom centre Hamasu v meste Gaza". Armáda neinformovala o počte obetí. Uviedla však, že prijala viaceré opatrenia na zníženie rizika ohrozenia civilistov vrátane použitia presnej munície či dodatočných spravodajských informácií.

Ide o posledný zo série izraelských útokov na školské budovy, v ktorých sa ukrývajú vysídlení ľudia v Pásme Gazy. Útok na školu Al-Džawní v utečeneckom tábore Nusejrát z 11. septembra vyvolal medzinárodné pobúrenie po tom, čo sa objavili informácie, že medzi obeťami je aj šesť zamestnancov Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA).

Izraelská armáda viní Hamas z toho, že sa ukrýva v budovách škôl, kde hľadajú útočisko tisíce Palestínčanov. Hnutie to popiera.

(tasr, ap)

Minúta  |  

USA ani Británia nepovolili používanie ich zbraní pri útokoch v Rusku, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajina dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane, ktoré jej dodáva, pri útokoch na ciele v Rusku. Podľa Vladimira Putina by to však znamenalo, že krajiny NATO by boli vo vojne s Ruskom.

„Ani Amerika ani Spojené kráľovstvo nám nedali povolenie používať tieto zbrane na území Ruska, na nijaké ciele, v žiadnej vzdialenosti," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre novinárov. „Myslím si, že sa boja eskalácie," dodal.

Mearsheimer: USA ustúpili. Zrejme dostali varovanie, že to Putin s vojnou myslí vážne

Mohlo by Vás zaujímať Mearsheimer: USA ustúpili. Zrejme dostali varovanie, že to Putin s vojnou myslí vážne

Zelenskyj v piatok poukázal aj na navýšenie vojenskej pomoci od ukrajinských spojencov. „V septembri sa (pomoc) urýchlila. Teší ma to. Je cítiť rozdiel," vyjadril sa ukrajinský prezident.

Ukrajina je závislá od západnej vojenskej pomoci a omeškania v dodávkach zbraní pre politické nezhody začiatkom tohto roka spôsobili, že ukrajinská armáda mala nedostatok zásob. Zelenskyj sa pritom snaží získať pre Ukrajinu viac zbraní a vojenskej, ekonomickej a diplomatickej pomoci predovšetkým od Spojených štátov, ktoré sú kľúčovým spojencom Kyjeva, pripomína agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident pritom v piatok tiež uviedol, že dúfa, že sa budúci týždeň počas návštevy USA stretne aj s republikánskym kandidátom na amerického prezidenta Donaldom Trumpom. Zelenskyj totiž vycestuje na Valné zhromaždenie OSN a počas svojho pobytu v Spojených štátoch sa plánuje stretnúť aj s prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou a Trumpovou rivalkou Kamalou Harrisovou.

Zelenskyj pritom v auguste avizoval, že by chcel Bidenovi, Harrisovej a Trumpovi predstaviť „víťazný plán" Ukrajiny. Podľa ukrajinského lídra tento plán opisuje spôsob, ako prinútiť Rusko diplomaticky ukončiť vojnu na Ukrajine.

Na pokraji priepasti: Zelenského posledná karta a čo presne povedal Putin

Mohlo by Vás zaujímať Na pokraji priepasti: Zelenského posledná karta a čo presne povedal Putin

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Richard Takáč: Povodne spôsobili na Slovensku škody za 20 miliónov eur

Poslanec KDH Marián Čaučík si myslí, že vláda zvládla krízovú situáciu „celkom dobre” najmä vďaka tomu, že povodne zasiahli relatívne malé územie Slovenska.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) v relácii Sobotné dialógy odmietol kritiku, že koalícia nezvládla povodne. Doplnil, že škody napáchané živelnou pohromou sú približne 20 miliónov eur.

Minister sa vyjadril aj ku konsolidačnému balíku. Podľa jeho slov sa najviac dotkne podnikateľov, ktorí „na to majú”, a nie obyčajných ľudí. Dodal, že podniká právne kroky voči predstaviteľom predošlých vládnych garnitúr pre zadlžovanie Slovenska.

Marián Čaučík tvrdí, že aj napriek zníženej DPH potraviny nebudú lacnejšie. Odôvodnil to tým, že reťazcom stúpnu pre konsolidačný balík ďalšie náklady, ktoré budú musieť vykompenzovať práve na potravinách. Ako príklad uviedol novú daň z finančných transakcií pre podnikateľov.

Podpredseda Smeru uviedol, že vláda disponuje voči obchodným reťazcom viacerými nástrojmi, ako môže kontrolovať, či potraviny naozaj zlacnejú. Menoval napríklad sledovanie dlhodobého vývoja cien.

Dodal tiež, že ministerstvá chcú v rámci konsolidácie prepustiť 10 percent svojich zamestnancov. Poslanec KDH sa vyjadril, že vláda konsolidáciu poriadne nepremyslela. „Namiesto toho odvoláva podpredsedu parlamentu,” vyhlásil.

Opozícia zatiaľ nebude navrhovať kandidáta na post podpredsedu parlamentu po tom, čo vládni poslanci odvolali Michala Šimečku (PS). Koalícia však čaká na návrh opozície. Takáč uviedol, že hoci vzhľadom na parlamentné tradície patrí post najsilnejšej opozičnej strane, koalícia by zahlasovala aj za poslanca KDH Františka Mikloška. Kresťanskí demokrati ho však navrhujú len na post predsedu parlamentu.

Minister spomenul aj embargo na vybrané komodity z Ukrajiny, na ktorom jeho rezort naďalej trvá. Vláda podľa Takáča chce Ukrajine pomáhať, avšak nie na úkor likvidácie domácich výrobcov. Čaučík tvrdí, že lacné ukrajinské obilie je pre slovenských farmárov problém, riešenie vidí v spoločnom európskom postupe.

Minúta  |  

Rebecca Šramková postúpila do finále turnaja WTA

Slovenská tenistka sa po týždni opäť prebojovala do finále dvojhry na okruhu WTA. V semifinále turnaja v thajskom meste Hua Hin vyhrala v sobotu nad Tamarou Zidanšekovou zo Slovinska hladko v dvoch setoch 6:4 a 6:2.

V boji o svoj premiérový titul sa v nedeľu (11:00) stretne s víťazkou zápasu medzi Arianne Hartonovou z Holandska a Laurou Siegemundovou z Nemecka.

Dvadsaťsedemročná Šramková bola vo finále aj pred týždňom v tuniskom Monastire, kde prehrala až svoj posledný zápas s Britkou Sonay Kartalovou. V semifinále v Hua Hin predviedla proti Zidanšekovej dominantný výkon a o podanie prvýkrát prišla až na konci druhého setu.

V prvom dejstve rozhodla v desiatej hre, keď za stavu 5:4 brejkla slovinskú súperku, v druhom viedla už 5:0 a náskok si postrážila. Zverenka trénera Milana Martinca a kondičného Dávida Olasza tak uspela až vo štvrtom vzájomnom dueli so Zidanšekovou, vlani vo finále turnaja WTA 125 v Bari proti nej nevyužila štyri mečbaly.

(tasr)

Minúta  |  

Starosta Mníchova otvoril tradičný Oktoberfest. Cena piva išla nahor

Dieter Reiter narazením prvého sudu s pivom oficiálne otvoril v sobotu napoludnie už 189. ročník obľúbeného pivného festivalu Oktoberfest.

Tento ročník sprevádzajú sprísnené bezpečnostné opatrenia, informuje TASR podľa agentúr AP a DPA.
Festival piva bude v 18 veľkých stanoch na výstavisku Theresienwiese trvať do 6. októbra.

Počas 16 dní očakávajú organizátori približne šesť miliónov návštevníkov - až 600 000 každý deň. Za litrový pohár piva zaplatia od 13,60 do 15,30 eur, pričom tohtoročné ceny sú približne o 3,87 percenta vyššie ako v roku 2023.

Tento ročník sprevádzajú sprísnené bezpečnostné opatrenia. Dôvodom je najmä smrteľný útok nožom v Solingene, meste vzdialenom približne 470 kilometrov severozápadne od Mníchova. Pri násilnostiach z 23. augusta zahynuli traja ľudia a ďalších osem bolo zranených, pričom k zodpovednosti za útok sa prihlásila skupina Islamský štát.

V dôsledku toho organizátori po prvýkrát v histórii Oktoberfestu zaradia pred vstupom aj prehliadky detektormi kovov. Upozorňujú však, že nemajú informácie o žiadnych konkrétnych hrozbách.

Počiatky Oktoberfestu sa datujú od 12. októbra 1810, keď si korunný princ Ľudovít, neskorší bavorský kráľ Ľudovít I., zobral za manželku princeznú Teréziu von Sachsen-Hildburghausen. Na počesť svadobného páru usporiadali o päť dní na voľnej ploche nazývanej Theresienwiese na okraji mesta veselie a dostihy.

Keďže sa podujatie vydarilo i zapáčilo, o rok na to sa opakovalo a tak sa zrodila tradícia Oktoberfestu. Predošlý ročník navštívilo festival viac než sedem miliónov ľudí, ktorí vypili približne 7,4 milióna litrov piva.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.