Preskočiť na obsah
  |  

Taliani môžu predbehnúť Francúzov v produkcii vína

Poukázali na to najnovšie údaje od poľnohospodárskych organizácií z obidvoch krajín.

Po katastrofálnej úrode hrozna v roku 2023 sa situácia v Taliansku tento rok zlepšila. Farmárska asociácia Coldiretti odhaduje, že produkcia vína vzrastie v tomto roku o osem percent na 41 miliónov až 42 miliónov hektolitrov.

Napriek tomu produkcia zotrvá hlboko pod priemerom z nedávnych rokov, keďže v niektorých, najmä severných oblastiach krajiny, bojovali vinári s výdatnými dažďami a v ďalších zasa s extrémnym suchom. To zasiahlo najmä južné oblasti, medzi nimi aj Sicíliu.

Francúzske ministerstvo poľnohospodárstva zasa začiatkom septembra zverejnilo prognózu, podľa ktorej produkcia vína v krajine dosiahne tento rok 39,3 milióna hektolitrov. Ak sa odhad ministerstva potvrdí, bude to znamenať pokles produkcie až o 18 percent.

Taliansko je od roku 2007 najväčším producentom vína na svete s výnimkou rokov 2011, 2014 a 2023, uviedla Medzinárodná organizácia pre víno a vinič (OIV). V týchto rokoch Talianov z prvého miesta vytlačili Francúzi.

Tento rok však niektoré oblasti vo Francúzsku zasiahli mrazy a časť viníc poškodili choroby. To sa týka obzvlášť pohoria Jura na východe Francúzska. V tejto oblasti sa v dôsledku mrazov a plesní očakáva pokles produkcie až o 71 percent .

Výrazný pokles sa predpokladá aj v regióne Charente, a to približne o 35 percent. V údolí Loiry sa počíta s poklesom produkcie o 30 percent a v regiónoch Burgundsko-Beaujolais, ktoré zasiahol ľadovec, s poklesom zhruba o štvrtinu.

(tasr, afp)

  |  

Amerického vojaka, ktorý dezertoval do Severnej Kórey, prepustili na slobodu

Travis King priznal vinu v piatich prípadoch z celkovo štrnástich obvinení, vrátane dezercie, napadnutia a neuposlúchnutia rozkazov.

Súd ho odsúdil na jeden rok väzenia, avšak prepustil ho vďaka už odslúženému času a dobrému správaniu.

King odišiel v júli 2023 z letiska v Soule, odkiaľ ho mali previezť späť do USA na disciplinárne konanie. Namiesto toho sa pripojil k turistickej skupine a prešiel cez hranice do Severnej Kórey, kde ho zadržali. Po diplomatických rokovaniach Severná Kórea rozhodla o jeho vyhostení a King sa vrátil do USA, kde čelil obvineniam, informuje stanica DW.

https://twitter.com/nypost/status/1837360473940853188

Jeho právnik uviedol, že King počas života čelil viacerým ťažkostiam, vrátane ťažkého detstva, vystavenia kriminálnemu prostrediu a problémov s duševným zdravím, čo ovplyvnilo jeho rozhodnutia.

(mm)

  |  

Muž na jarmoku v Novej Bani zaútočil nožom na ľudí

Útoku predchádzala potýčka, jeden zo zranených už podstúpil operáciu. Polícia intenzívne pátra po svedkoch a videách, ktoré by mohli prispieť k objasneniu incidentu.

Podľa informácií, ktoré potvrdili polícia aj primátor mesta Branislav Jaďuď, k útoku došlo po predchádzajúcej roztržke, pričom všetky zúčastnené osoby boli pod vplyvom alkoholu.

Útočník spôsobil dvom ľuďom povrchové zranenia, pričom jednu z obetí zasiahol do hrudníka a brucha, druhá utrpela zranenia dolných končatín. Obe osoby ošetrili v nemocnici a sú mimo ohrozenia života, informuje portál Topky.

Polícia už páchateľa zadržala a prípad dokumentuje ako podozrenie z výtržníctva a ublíženia na zdraví.

(mm)

  |  

Po izraelskom útoku na školu v Gaze hlásia najmenej 17 obetí

Útok zasiahol školu, kde sa ukrývali desiatky vysídlených rodín, tvrdia tamojšie úrady.

Medzi obeťami je aj osem detí. Ďalších najmenej 30 ľudí podľa miestnych záchranárov utrpelo zranenia. Izrael predtým uviedol, že cieľom útoku bolo veliteľské centrum palestínskeho hnutia Hamas.

Izraelská armáda vo vyhlásení oznámila, že uskutočnila „presný útok na teroristov, ktorí operovali vo veliteľskom centre Hamasu v meste Gaza". Armáda neinformovala o počte obetí. Uviedla však, že prijala viaceré opatrenia na zníženie rizika ohrozenia civilistov vrátane použitia presnej munície či dodatočných spravodajských informácií.

Ide o posledný zo série izraelských útokov na školské budovy, v ktorých sa ukrývajú vysídlení ľudia v Pásme Gazy. Útok na školu Al-Džawní v utečeneckom tábore Nusejrát z 11. septembra vyvolal medzinárodné pobúrenie po tom, čo sa objavili informácie, že medzi obeťami je aj šesť zamestnancov Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA).

Izraelská armáda viní Hamas z toho, že sa ukrýva v budovách škôl, kde hľadajú útočisko tisíce Palestínčanov. Hnutie to popiera.

(tasr, ap)

  |  

USA ani Británia nepovolili používanie ich zbraní pri útokoch v Rusku, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajina dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane, ktoré jej dodáva, pri útokoch na ciele v Rusku. Podľa Vladimira Putina by to však znamenalo, že krajiny NATO by boli vo vojne s Ruskom.

„Ani Amerika ani Spojené kráľovstvo nám nedali povolenie používať tieto zbrane na území Ruska, na nijaké ciele, v žiadnej vzdialenosti," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre novinárov. „Myslím si, že sa boja eskalácie," dodal.

Zelenskyj v piatok poukázal aj na navýšenie vojenskej pomoci od ukrajinských spojencov. „V septembri sa (pomoc) urýchlila. Teší ma to. Je cítiť rozdiel," vyjadril sa ukrajinský prezident.

Ukrajina je závislá od západnej vojenskej pomoci a omeškania v dodávkach zbraní pre politické nezhody začiatkom tohto roka spôsobili, že ukrajinská armáda mala nedostatok zásob. Zelenskyj sa pritom snaží získať pre Ukrajinu viac zbraní a vojenskej, ekonomickej a diplomatickej pomoci predovšetkým od Spojených štátov, ktoré sú kľúčovým spojencom Kyjeva, pripomína agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident pritom v piatok tiež uviedol, že dúfa, že sa budúci týždeň počas návštevy USA stretne aj s republikánskym kandidátom na amerického prezidenta Donaldom Trumpom. Zelenskyj totiž vycestuje na Valné zhromaždenie OSN a počas svojho pobytu v Spojených štátoch sa plánuje stretnúť aj s prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou a Trumpovou rivalkou Kamalou Harrisovou.

Zelenskyj pritom v auguste avizoval, že by chcel Bidenovi, Harrisovej a Trumpovi predstaviť „víťazný plán" Ukrajiny. Podľa ukrajinského lídra tento plán opisuje spôsob, ako prinútiť Rusko diplomaticky ukončiť vojnu na Ukrajine.

(tasr, ap, reuters)

  |  

Richard Takáč: Povodne spôsobili na Slovensku škody za 20 miliónov eur

Poslanec KDH Marián Čaučík si myslí, že vláda zvládla krízovú situáciu „celkom dobre” najmä vďaka tomu, že povodne zasiahli relatívne malé územie Slovenska.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer) v relácii Sobotné dialógy odmietol kritiku, že koalícia nezvládla povodne. Doplnil, že škody napáchané živelnou pohromou sú približne 20 miliónov eur.

Minister sa vyjadril aj ku konsolidačnému balíku. Podľa jeho slov sa najviac dotkne podnikateľov, ktorí „na to majú”, a nie obyčajných ľudí. Dodal, že podniká právne kroky voči predstaviteľom predošlých vládnych garnitúr pre zadlžovanie Slovenska.

Marián Čaučík tvrdí, že aj napriek zníženej DPH potraviny nebudú lacnejšie. Odôvodnil to tým, že reťazcom stúpnu pre konsolidačný balík ďalšie náklady, ktoré budú musieť vykompenzovať práve na potravinách. Ako príklad uviedol novú daň z finančných transakcií pre podnikateľov.

Podpredseda Smeru uviedol, že vláda disponuje voči obchodným reťazcom viacerými nástrojmi, ako môže kontrolovať, či potraviny naozaj zlacnejú. Menoval napríklad sledovanie dlhodobého vývoja cien.

Dodal tiež, že ministerstvá chcú v rámci konsolidácie prepustiť 10 percent svojich zamestnancov. Poslanec KDH sa vyjadril, že vláda konsolidáciu poriadne nepremyslela. „Namiesto toho odvoláva podpredsedu parlamentu,” vyhlásil.

Opozícia zatiaľ nebude navrhovať kandidáta na post podpredsedu parlamentu po tom, čo vládni poslanci odvolali Michala Šimečku (PS). Koalícia však čaká na návrh opozície. Takáč uviedol, že hoci vzhľadom na parlamentné tradície patrí post najsilnejšej opozičnej strane, koalícia by zahlasovala aj za poslanca KDH Františka Mikloška. Kresťanskí demokrati ho však navrhujú len na post predsedu parlamentu.

Minister spomenul aj embargo na vybrané komodity z Ukrajiny, na ktorom jeho rezort naďalej trvá. Vláda podľa Takáča chce Ukrajine pomáhať, avšak nie na úkor likvidácie domácich výrobcov. Čaučík tvrdí, že lacné ukrajinské obilie je pre slovenských farmárov problém, riešenie vidí v spoločnom európskom postupe.