Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu odmietol reagovať na návrh prímeria v Libanone, Izrael pokračuje v útokoch

„Ide o americko-francúzsky návrh, na ktorý premiér ani nereagoval,“ uvádza sa vo vyhlásení kancelárie premiéra. Úrad zároveň poprel predošlé správy, že Benjamin Netanjahu nariadil armáde zmierniť údery.

Dovedna 12 krajín vrátane Spojených štátov, Európskej únie a niekoľkých arabských štátov v spoločnom vyhlásení vyzvali na trojtýždňové prímerie v Libanone, kde v priebehu posledných dní podnikol Izrael stovky útokov na ciele proiránskeho šíitského militantného hnutia Hizballáh.

Predstavitelia podľa izraelských médií tiež tvrdili, že prímerie očakávajú v priebehu niekoľkých hodín. Kancelária izraelského premiéra uviedla, že tieto informácie sú mylné.

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Katz taktiež vyhlásil, že k žiadnemu prímeriu s Hizballáhom nedôjde a armáda bude bojovať až do „víťazstva“ a „bezpečného návratu“ obyvateľov severu Izraela do svojich domovov. Podľa AFP takto odkazoval na desaťtisíce vysídlených Izraelčanov.

Izraelská armáda v noci na štvrtok podnikla údery na 75 cieľov Hizballáhu na juhu a východe Libanonu. Tvrdí, že okrem iného zasiahla aj sklady zbraní, raketomety a budovy používané týmto militantným hnutím. Nové nálety podľa armády pokračovali aj dopoludnia, o ich dôsledkoch a podrobnostiach chce informovať neskôr.

Po nočných izraelských zásahoch hlásili z mesta Junín na severovýchode Libanonu najmenej 23 obetí. Podľa tamojšieho starostu išlo prevažne o ženy a deti zo Sýrie, uviedla agentúra Reuters.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne uviedlo, že od začiatku izraelského bombardovania v Libanone prišlo o život vyše 100 sýrskych utečencov.

Na Izrael vo štvrtok z Libanonu vypálili 45 striel. Niekoľko z nich sa podľa armády podarilo zneškodniť, zatiaľ čo ostatné spadli do otvoreného priestranstva. Ani v jednom prípade armáda nespresnila ich počet, zatiaľ nehlásila ani žiadnych zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda na sebe šetrí len na úrovni piatich percent, vyčíta jej opozícia

Zároveň ľuďom nehovorí pravdu, keď tvrdí, že zvýšenie DPH nebude znamenať výrazný rast cien, ktorý zasiahne všetkých, uviedli opoziční poslanci Štefan Kišš (PS) a Jozef Hajko (KDH).

"Naše obavy sa naplnili. To, čo ste pripravili, je útok na peňaženky ľudí a tých, ktorí tvoria hodnoty - podnikatelia, zamestnanci, živnostníci. Vláda ľuďom nehovorí pravdu, keď tvrdí, že zvýšenie DPH nebude znamenať výrazný rast cien, ktorý zasiahne všetkých. Nepatrne odľahčí peňaženky zvýhodnenými DPH, no v oveľa menšej miere ako ostatné nákupy," uviedol Kišš.

Vláda by podľa Kišša mala občanom ozrejmiť, aká je finálna podoba konsolidácie. "Nie je normálne, že sa o takýchto zásadných finančných otázkach podnikatelia dozvedajú zo dňa na deň, bez verejnej diskusie," dodal.

Poslanec za KDH Hajko navrhol, aby vláda šetrila na sebe na úrovni 95 percent a až následne preniesla päť percent na plecia obyvateľov, ak to bude nevyhnutné. "Vláda Petra Fialu v Česku bola vo veľmi podobnej situácii ako vláda Roberta Fica (Smer). Prišla do svojej funkcie v čase, keď nemala čas zostaviť štátny rozpočet. Viete, čo spravila? Rozpočtové provizórium na prvé tri mesiace. Bolo to v čase, keď bola pandémia na vrchole a nastupovala energetická kríza. Napriek tomu vláda Petra Fialu prijala silný balík konsolidačných opatrení," podotkol.

(tasr)

Minúta  |  

Len 19-ročný Nemec zomrel pri nápade skúsiť chôdzu v mlynskom kolese

Mladý nemecký turista si na cyklistickom výlete v okrese Ravensburg cestou všimol starý mlyn. Rozhodol sa, že vlezie do jeho kolesa a poprechádza sa v ňom, pričom ho mala nakrúcať jeho priateľka.

Keď sa pokúsil z kolesa vystúpiť, jedna z lopatiek mlynského kolesa ho strhla naspäť a mechanizmus ho polámal. Polícia vo vyhlásení potvrdila, že jeho zranenia boli nezlučiteľné so životom, resuscitácia tak bola neúspešná, píše denník Bild.

(sab)

Minúta  |  

Frakcie europarlamentu predstavili kandidátov na Sacharovovu cenu

Na najvyššie ocenenie EÚ v oblasti ľudských práv za rok 2024 nominovalo svojich kandidátov všetkých osem frakcií, užší výber troch finalistov bude známy 17. októbra.

Európska ľudová strana (EPP) na cenu nominovala venezuelských opozičných lídrov Maríu Corinu Machadovú a Eduarda Gonzáleza Urrutiu, ktorý podľa tamojšej opozície vyhral prezidentské voľby a „zastupuje všetkých Venezuelčanov bojujúcich za znovunastolenie slobody a demokracie vo Venezuele“.

Socialisti a demokrati (S&D) navrhujú cenu udeliť spoluzakladateľkám organizácií Women Wage Peace a Women of the Sun Jael Admiovej a Reem Hadžadžríovej z Izraela a Palestíny.

Skupina Patrioti pre Európu (PfE) navrhla na cenu amerického miliardára a zakladateľa firiem ako SpaceX či Tesla Elona Muska.

Frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR) takisto nominovala Edmunda Gonzáleza Urrutiu z Venezuely.

Liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) presadzuje na Sacharovovu cenu organizácie Women Wage Peace a Women of the Sun z Izraela a Palestíny.

Európski Zelení nominovali na cenu protikorupčného a ľudskoprávneho aktivistu Gubada Ibadoghlua z Azerbajdžanu.

Skupina ľavice navrhuje cenu udeliť novinárom v Palestíne (Hamza a Waíl al-Dahdúovci, Plestia Alakadová, zabitá novinárka Šírín Abú Ákilová a Ain Media, čo má byť aj na počesť novinárov zabitých izraelskými silami Jásira Murtadžu a Rošdího Sarrádža).

Najmenšia frakcia Európa suverénnych národov (ESN) nominovala tiež Elona Muska.

Frakcie uvedených kandidátov predstavili na spoločnom stretnutí Výboru pre zahraničné veci, Podvýboru pre ľudské práva a Výboru pre rozvoj. Každý kandidát musí mať podporu aspoň jednej politickej skupiny alebo skupiny 40 europoslancov a každý poslanec môže podporiť len jedného kandidáta.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia po prvý raz udelili v roku 1988 Nelsonovi Mandelovi a Anatolijovi Marčenkovi. Udeľuje sa ako uznanie jednotlivcom, skupinám a organizáciám, ktoré mimoriadne prispeli k ochrane slobody myslenia. Podporuje najmä slobodu prejavu, práva menšín, rešpektovanie medzinárodného práva, rozvoj demokracie a uplatňovanie zásad právneho štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda podľa opozície obmedzuje diskusiu o zlom konsolidačnom balíku

Ten bude mať za následok výrazne zdražovanie a zároveň spomalenie slovenskej ekonomiky. Prijíma sa pritom zrýchlene a teda s obmedzením potrebnej diskusie, upozornil v rámci rozpravy Marián Viskupič (SaS).

"To, čo preberáme, má zásadný dosah na každého jedného občana, živnostníka, firmu. Zase raz ide vláda tieto zásadné zmeny presadiť narýchlo, bez riadnej diskusie," vyhlásil podpredseda finančného výboru parlamentu.

Vytkol vláde, že k návrhom neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, nemohli sa k nim vopred vyjadriť sociálni partneri ani ekonomickí odborníci.

Viskupič spochybnil aj to, či je potrebné prijímať opatrenia v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Vyzerá to totiž tak, že jedna miliarda eur z toho je pripravená na nové výdavky. "Vláda by mala vždy najprv šetriť. Keď už to nevie, aspoň by nemala vytvárať nové výdavky," zdôraznil.

Na potrebe konsolidácie verejných financií je podľa neho zhoda, v návrhu však podľa neho nie je nič ozdravné a všetky problémy sa iba prenášajú na plecia ľudí, živnostníkov a firiem.

Predložený balík je podľa ďalšieho opozičného poslanca Igora Matoviča (hnutie Slovensko) dôkazom toho, že predstavitelia súčasnej vlády klamali voličov, keď im pred voľbami sľubovali zastavenie zdražovania.

Za klamstvo označil Matovič aj tvrdenie, že bývalé vlády odovzdali tej súčasnej verejné financie v zlom stave. "To vy ste v roku 2020 odovzdali najhoršie verejné financie v EÚ. Kasa bola vybrakovaná, nebolo ani na dôchodky," vyhlásil v rámci rozpravy.

Vlády, v ktorých bol Matovič premiérom a ministrom financií, podľa neho prvýkrát v histórii hospodárili lepšie ako priemer EÚ a eurozóny. Zároveň nechali nasledovníkom v zásobe 12 miliárd eur požičaných za nulový úrok. "Prebrali ste verejné financie v omnoho lepšom stave, ako ste ich odovzdali," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Dopravné obmedzenia na ceste I/18 pri Strečne sa predĺžia do 6. októbra

Príčinou je nepriaznivé počasie a tiež mimoriadna situácia s búraním mosta v Banskej Bystrici, pre ktoré bola cesta I/18 počas uplynulého víkendu obojsmerne prejazdná.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.