Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biely dom oznámil vojenskú pomoc pre Kyjev za osem miliárd dolárov

Prezident USA Joe Biden oznámil vyčlenenie prostriedkov v súvislosti s nadchádzajúcim vystúpením ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pred Kongresom Spojených štátov, píše agentúra Reuters.

Pomoc zahŕňa prvú dodávku presne navádzaných kĺzavých bômb typu vzduch-zem s názvom AGM-154 Joint Standoff Weapon, ktoré majú dolet do 130 kilometrov, ako aj ďalšiu batériu systému protivzdušnej obrany Patriot, rakety dlhého doletu i bezpilotné lietadlá.

Väčšia časť balíka (5,5 miliardy dolárov) má byť vyčlenená pred záverom fiškálneho roka v USA, ktorý sa končí v pondelok. Ďalších 2,4 miliardy spadá pod program ministerstva obrany Iniciatíva na podporu bezpečnosti Ukrajiny (USAI), ktorá Bidenovej administratíve umožňuje nakupovať zbrane od spoločností namiesto toho, aby ich vyčlenila z armádnych zásob.

Zelenskyj sa na sieti X poďakoval Spojeným štátom za poskytnutie „položiek, ktoré sú najdôležitejšie pre ochranu“ Ukrajincov.

Biden vo vyhlásení uviedol, že podpora Ukrajiny, ktorú Rusko napadlo vo februári 2022, je najvyššou prioritou USA. „Preto dnes oznamujem zvýšenie bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu a sériu ďalších opatrení, ktoré pomôžu Ukrajine vyhrať túto vojnu,“ konštatoval americký prezident, ktorý vo funkcii končí v januári.

(tasr)

Minúta  |  

SaS navrhuje zníženie DPH na knihy na päť percent

Už v súčasnosti je čitateľská gramotnosť slovenských detí na úrovni rozvojových krajín a sme na tom najhoršie v regióne, upozornila poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).

Bohaté a úspešné krajiny si pritom podľa nej súvislosť medzi čítaním a úspechom dobre uvedomujú, aj preto daňové zaťaženie na knihy tlačia na minimum a investujú peniaze do verejných knižníc či podporných čitateľských programov.

"Krajiny, ktoré sa chcú takýmito bohatými a úspešnými stať, tento trend kopírujú. Čo robí naša vláda? Presný opak. Snaží sa zvýšiť daňové zaťaženie na knihy a spraviť ich ešte menej dostupnými," vyhlásila.

Poslanec Marián Viskupič (SaS) upozornil, že knihy na Slovensku v uplynulých rokoch zdraželi aj kvôli vysokej inflácii a vyššia DPH by ich ceny ďalej zvýšila. Pritom už aj aktuálna sadzba 10 percent je podľa neho druhá najvyššia z okolitých krajín.

Príslušný návrh už predložili poslanci SaS do NR SR a zaradený by mal byť na nasledujúcu schôdzu parlamentu. Vzhľadom na to, že už na aktuálnej schôdzi sa začalo rokovať o konsolidačnom balíku, ktorý obsahuje aj zmeny v DPH, Viskupič avizoval, že k nemu predložia vlastný pozmeňujúci návrh.

(tasr)

Minúta  |  

Netanjahu odmietol reagovať na návrh prímeria v Libanone, Izrael pokračuje v útokoch

„Ide o americko-francúzsky návrh, na ktorý premiér ani nereagoval,“ uvádza sa vo vyhlásení kancelárie premiéra. Úrad zároveň poprel predošlé správy, že Benjamin Netanjahu nariadil armáde zmierniť údery.

Dovedna 12 krajín vrátane Spojených štátov, Európskej únie a niekoľkých arabských štátov v spoločnom vyhlásení vyzvali na trojtýždňové prímerie v Libanone, kde v priebehu posledných dní podnikol Izrael stovky útokov na ciele proiránskeho šíitského militantného hnutia Hizballáh.

Predstavitelia podľa izraelských médií tiež tvrdili, že prímerie očakávajú v priebehu niekoľkých hodín. Kancelária izraelského premiéra uviedla, že tieto informácie sú mylné.

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Katz taktiež vyhlásil, že k žiadnemu prímeriu s Hizballáhom nedôjde a armáda bude bojovať až do „víťazstva“ a „bezpečného návratu“ obyvateľov severu Izraela do svojich domovov. Podľa AFP takto odkazoval na desaťtisíce vysídlených Izraelčanov.

Izraelská armáda v noci na štvrtok podnikla údery na 75 cieľov Hizballáhu na juhu a východe Libanonu. Tvrdí, že okrem iného zasiahla aj sklady zbraní, raketomety a budovy používané týmto militantným hnutím. Nové nálety podľa armády pokračovali aj dopoludnia, o ich dôsledkoch a podrobnostiach chce informovať neskôr.

Po nočných izraelských zásahoch hlásili z mesta Junín na severovýchode Libanonu najmenej 23 obetí. Podľa tamojšieho starostu išlo prevažne o ženy a deti zo Sýrie, uviedla agentúra Reuters.

Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne uviedlo, že od začiatku izraelského bombardovania v Libanone prišlo o život vyše 100 sýrskych utečencov.

Na Izrael vo štvrtok z Libanonu vypálili 45 striel. Niekoľko z nich sa podľa armády podarilo zneškodniť, zatiaľ čo ostatné spadli do otvoreného priestranstva. Ani v jednom prípade armáda nespresnila ich počet, zatiaľ nehlásila ani žiadnych zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda na sebe šetrí len na úrovni piatich percent, vyčíta jej opozícia

Zároveň ľuďom nehovorí pravdu, keď tvrdí, že zvýšenie DPH nebude znamenať výrazný rast cien, ktorý zasiahne všetkých, uviedli opoziční poslanci Štefan Kišš (PS) a Jozef Hajko (KDH).

"Naše obavy sa naplnili. To, čo ste pripravili, je útok na peňaženky ľudí a tých, ktorí tvoria hodnoty - podnikatelia, zamestnanci, živnostníci. Vláda ľuďom nehovorí pravdu, keď tvrdí, že zvýšenie DPH nebude znamenať výrazný rast cien, ktorý zasiahne všetkých. Nepatrne odľahčí peňaženky zvýhodnenými DPH, no v oveľa menšej miere ako ostatné nákupy," uviedol Kišš.

Vláda by podľa Kišša mala občanom ozrejmiť, aká je finálna podoba konsolidácie. "Nie je normálne, že sa o takýchto zásadných finančných otázkach podnikatelia dozvedajú zo dňa na deň, bez verejnej diskusie," dodal.

Poslanec za KDH Hajko navrhol, aby vláda šetrila na sebe na úrovni 95 percent a až následne preniesla päť percent na plecia obyvateľov, ak to bude nevyhnutné. "Vláda Petra Fialu v Česku bola vo veľmi podobnej situácii ako vláda Roberta Fica (Smer). Prišla do svojej funkcie v čase, keď nemala čas zostaviť štátny rozpočet. Viete, čo spravila? Rozpočtové provizórium na prvé tri mesiace. Bolo to v čase, keď bola pandémia na vrchole a nastupovala energetická kríza. Napriek tomu vláda Petra Fialu prijala silný balík konsolidačných opatrení," podotkol.

(tasr)

Minúta  |  

Len 19-ročný Nemec zomrel pri nápade skúsiť chôdzu v mlynskom kolese

Mladý nemecký turista si na cyklistickom výlete v okrese Ravensburg cestou všimol starý mlyn. Rozhodol sa, že vlezie do jeho kolesa a poprechádza sa v ňom, pričom ho mala nakrúcať jeho priateľka.

Keď sa pokúsil z kolesa vystúpiť, jedna z lopatiek mlynského kolesa ho strhla naspäť a mechanizmus ho polámal. Polícia vo vyhlásení potvrdila, že jeho zranenia boli nezlučiteľné so životom, resuscitácia tak bola neúspešná, píše denník Bild.

(sab)

Minúta  |  

Frakcie europarlamentu predstavili kandidátov na Sacharovovu cenu

Na najvyššie ocenenie EÚ v oblasti ľudských práv za rok 2024 nominovalo svojich kandidátov všetkých osem frakcií, užší výber troch finalistov bude známy 17. októbra.

Európska ľudová strana (EPP) na cenu nominovala venezuelských opozičných lídrov Maríu Corinu Machadovú a Eduarda Gonzáleza Urrutiu, ktorý podľa tamojšej opozície vyhral prezidentské voľby a „zastupuje všetkých Venezuelčanov bojujúcich za znovunastolenie slobody a demokracie vo Venezuele“.

Socialisti a demokrati (S&D) navrhujú cenu udeliť spoluzakladateľkám organizácií Women Wage Peace a Women of the Sun Jael Admiovej a Reem Hadžadžríovej z Izraela a Palestíny.

Skupina Patrioti pre Európu (PfE) navrhla na cenu amerického miliardára a zakladateľa firiem ako SpaceX či Tesla Elona Muska.

Frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR) takisto nominovala Edmunda Gonzáleza Urrutiu z Venezuely.

Liberálna frakcia Obnovme Európu (RE) presadzuje na Sacharovovu cenu organizácie Women Wage Peace a Women of the Sun z Izraela a Palestíny.

Európski Zelení nominovali na cenu protikorupčného a ľudskoprávneho aktivistu Gubada Ibadoghlua z Azerbajdžanu.

Skupina ľavice navrhuje cenu udeliť novinárom v Palestíne (Hamza a Waíl al-Dahdúovci, Plestia Alakadová, zabitá novinárka Šírín Abú Ákilová a Ain Media, čo má byť aj na počesť novinárov zabitých izraelskými silami Jásira Murtadžu a Rošdího Sarrádža).

Najmenšia frakcia Európa suverénnych národov (ESN) nominovala tiež Elona Muska.

Frakcie uvedených kandidátov predstavili na spoločnom stretnutí Výboru pre zahraničné veci, Podvýboru pre ľudské práva a Výboru pre rozvoj. Každý kandidát musí mať podporu aspoň jednej politickej skupiny alebo skupiny 40 europoslancov a každý poslanec môže podporiť len jedného kandidáta.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia po prvý raz udelili v roku 1988 Nelsonovi Mandelovi a Anatolijovi Marčenkovi. Udeľuje sa ako uznanie jednotlivcom, skupinám a organizáciám, ktoré mimoriadne prispeli k ochrane slobody myslenia. Podporuje najmä slobodu prejavu, práva menšín, rešpektovanie medzinárodného práva, rozvoj demokracie a uplatňovanie zásad právneho štátu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.