Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má nového generálneho riaditeľa

Víziou nového riaditeľa geologického ústavu je zmysluplné riadenie projektov súvisiacich s geologickým výskumom, so sanáciou environmentálnych záťaží a takisto zefektívnenie procesov v rámci organizácie a jej transparentného financovania.

Novým generálnym riaditeľom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) sa stal Radovan Piško. Do funkcie ho vo štvrtok uviedol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Marek Chovan. TASR o tom informoval odbor komunikácie envirorezortu.

„Piško je skúseným manažérom a profesionálom s viac ako dvadsaťročnými skúsenosťami v oblasti geológie, svahových zosuvov či ekologických stavieb. Prešiel riadnym výberovým konaním na pozíciu generálneho riaditeľa," priblížilo MŽP.

Počas svojej pracovnej kariéry podľa rezortu pôsobil vo viacerých funkciách, v ktorých koordinoval alebo riadil pracovné tímy so stovkami zamestnancov. Od roku 1996 pôsobil ako konateľ spoločnosti so špecializáciou na prevádzkovanie dobývacích priestorov vyhradených a nevyhradených nerastov, špeciálneho zakladania ciest a železníc či úpravy a prekládky vodných tokov.

V roku 1997 mal ako projektový manažér súkromnej spoločnosti zodpovednosť za ohodnocovanie environmentálnych záťaží či rôznych priemyselných podnikov.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael zaútočil na infraštruktúru na hranici Sýrie a Libanonu

Budovy a mosty podľa vyhlásenia Obranných síl Izraela (IDF) využívali na presun zbraní zo Sýrie pre šíitské militantné hnutie Hizballáh v Libanone. Hlásenie citovala agentúra Reuters.

Izraelský nálet podľa libanonských úradov zasiahol okraj malého mosta na sýrskej strane hranice. Bezprostredne nebolo známe, či je most naďalej použiteľný.

Izrael v uplynulom týždni podniká na Libanon najintenzívnejšie letecké útoky od vojny v roku 2006. Bombardovanie, ktorého cieľom sú podľa IDF pozície Hizballáhu, si doteraz vyžiadalo už vyše 600 obetí na životoch.

Tisíce Libanončanov podľa Reutersu hľadajú útočisko v školách v hlavnom meste Bejrút. Pomoc im poskytujú aj humanitárne organizácie, ktoré distribuujú oblečenie a jedlo.

Cezhraničné boje vyvolali medzi niektorými susednými krajinami obavy o bezpečnosť ich občanov žijúcich v Libanone. Patrí medzi ne aj Turecko, ktoré sa podľa nemenovaného predstaviteľa ministerstva obrany už pripravuje na možnú evakuáciu svojich aj cudzích občanov.

Do susednej Sýrie podľa tamojších bezpečnostných zdrojov tento týždeň vstúpilo cez dva hraničné prechody z Libanonu už vyše 22-tisíc ľudí, prevažne Sýrčanov.

Na prímerie na izraelsko-libanonskej hranici vo štvrtok vyzvalo dovedna 12 krajín vrátane USA, Francúzska, Británie a Európskej únie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu naň zatiaľ nereagoval, dočasný libanonský premiér Nadžíb Míkátí návrh, naopak, privítal.

Iránom podporovaný Hizballáh však trvá na tom, že svoje útoky na Izrael ukončí iba v prípade uzavretia prímeria v palestínskom Pásme Gazy, kde Izrael už takmer rok bojuje s militantným hnutím Hamas.

(tasr)

Minúta  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Použitie časti konsolidačného balíka nie je vysvetlené

Vláda oznámila prijatie konsolidačných opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur, pričom 1 miliarda eur z tohto objemu nemusí viesť k znižovaniu deficitu, ale použijú ju na financovanie výdavkov.

Doteraz medializované vysvetlenia, na čo sa majú tieto peniaze použiť, však nie sú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) postačujúce.

„Rok 2025 je prvý rok konsolidácie, ktorá vzhľadom na stav verejných financií potrvá viac rokov. Treba vziať do úvahy, že tie menej bolestivé opatrenia sa postupne budú míňať a pokračovanie konsolidácie bude náročnejšie a bolestivejšie. Preto je dôležité, aby zdroje vytvorené aktuálnym balíčkom neboli minuté na dodatočné opatrenia, ktoré bude nevyhnutné v ďalších rokoch opäť konsolidovať," upozornila RRZ v stanovisku, ktoré zverejnila vo štvrtok.

Za nové, doteraz legislatívne neschválené a už oznámené opatrenia je podľa nej možné považovať poskytnutie adresnej energopomoci, dodatočné náklady v školstve a navýšené výdavky Envirofondu. Spolu ide podľa odhadov Ministerstva financií (MF) SR o sumu 360 miliónov eur.

Naopak, viacero spomínaných opatrení odkazuje podľa RRZ na medziročný rast výdavkov, ktorý sa prejavuje naprieč rozpočtom, preto nie je vhodné selektívne vyberať iba niektoré z nich. Tieto opatrenia tak ani nemôžu vysvetľovať medziročný rast deficitu, ktorý by si vyžadoval kompenzáciu väčším objemom opatrení, ako je výsledné zníženie deficitu.

„Napríklad komunikovaný medziročný rast výdavkov v zdravotníctve v sume 500 miliónov eur je financovaný aj rastom výberu zdravotných odvodov, preto je čistý vplyv na deficit nižší a nie je potrebné celý medziročný nárast výdavkov prefinancovať novými opatreniami," vysvetlila RRZ.

Podľa odhadov rady by sa deficit v roku 2025 nemal bez nových opatrení v porovnaní s rokom 2024 výrazne meniť a mal by sa pohybovať na úrovni 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento odhad pritom podľa RRZ už zahŕňa väčšinu opatrení, ktoré komunikuje ministerstvo financií a ktoré boli legislatívne prijaté ešte pred rokom 2024.

Naplnenie tohto odhadu by znamenalo, že prijatie predloženého konsolidačného balíčka by mohlo viesť k vytvoreniu priestoru pre doteraz nezverejnené nové výdavky, ale aj zohľadnenie rizík možného nenaplnenia celkovej sumy.

„Vytvorenie rezervy pri istej miere neistoty celkového vplyvu balíčka na verejné financie možno považovať za vhodné opatrenie, no len v tom prípade, ak prípadná rezerva bude využitá výhradne na zlepšenie stavu verejných financií a nebude zneužitá na dodatočné výdavky," dodala rada s tým, že ucelené posúdenie všetkých opatrení vlády bude možné až po predstavení celého fiškálneho rámca a návrhu rozpočtu na roky 2025 až 2028.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán navštívi Severné Macedónsko, témou bude aj európska integrácia

Maďarský premiér sa počas dvojdňovej návštevy balkánskej krajiny stretne so svojím náprotivkom Hristijanom Mickoskim, informoval agentúru MTI hovorca Viktora Orbána Bertalan Havasi.

„Premiér Mickoski ráta s podporou Maďarska pri presadzovaní vstupu svojej krajiny do Európskej únie. S integračnými prípravami pomáha Severnému Macedónsku aj maďarský expert,“ povedal hovorca.

Súčasťou programu návštevy maďarského premiéra a jeho delegácie bude aj spoločné rokovanie vlád Severného Macedónska a Maďarska. „V Severnom Macedónsku sa v máji konali parlamentné voľby, koncom júna vznikla nová vláda a plánované spoločné zasadanie vlád je začiatkom novej kapitoly bilaterálnych vzťahov,“ dodal Havasi.

Premiéri položia veniec ku komplexu sôch sv. Cyrila a Metoda a v meste Ochrid navštívia kostol sv. Márie Perivlepty a kláštor sv. Nauma.

(tasr)

Minúta  |  

Chytili muža, ktorý sa pokúsil zavraždiť 53-ročnú ženu

Polícia obvinila 67-ročného Košičana z obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného v štádiu pokusu.

Ešte v sobotu 31. augusta v jednom z rodinných domov košickej mestskej časti Sever po predchádzajúcej slovnej výmene názorov vystrelil zo zbrane najmenej šesť rán na 53-ročnú ženu, ktorú však náboje nezasiahli.

Žena utiekla do záhrady rodinného domu, no muž ju prenasledoval a viackrát ju udrel kovovou tyčou do oblasti hlavy a tela, čím jej útokom na životne dôležité orgány podľa predbežnej lekárskej správy spôsobil zranenia s predpokladanou dobou liečenia viac ako 42 dní.

Po mužovi vyhlásili pátranie, sudca Mestského súdu Košice vydal príkaz na jeho zatknutie. Polícia ho vypátrala v stredu 25. septembra.

„Po vykonaní potrebných úkonov bol obvinený muž predvedený pred sudcu, ktorý rozhodol o jeho väzobnom stíhaní. Obvinenému mužovi za tento skutok, spáchaný na chránenej osobe hrozí v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie,“ informovala košická policajná hovorkyňa Jana Mésarová.

(sita)

Minúta  |  

Zmeny v ruskej jadrovej doktríne by mali byť signálom pre Západ, odkázal Kremeľ

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov pripomenul stredajšie vyjadrenie prezidenta Vladimira Putina, podľa ktorého by jadrovú odvetu Moskvy mohol vyvolať aj rozsiahly vzdušný útok na ruské územie.

Putin v stredu po zasadnutí Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že v aktualizovanej verzii jadrovej doktríny sa navrhuje, „aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu“.

Diskusie o zmene ruskej jadrovej doktríny prichádzajú v čase, keď USA a Veľká Británia uvažujú o poskytnutí povolenia Ukrajine na použitie nimi dodaných rakiet dlhého doletu pri útokoch hlboko v ruskom vnútrozemí.

Na otázku novinárov, či sú tieto zmeny signálom pre Západ, Peskov odvetil, že „je to signál, ktorý varuje tieto krajiny pred následkami, ak sa zúčastnia na útoku na našu krajinu rôznymi prostriedkami, a to nielen nevyhnutne jadrovými“.

Na otázku, či sa diskutovalo aj o zrušení moratória na jadrové testy, Peskov neodpovedal s odôvodnením, že väčšina stredajšieho stretnutia prebiehala v prísne tajnom režime.

Rozhodnutie o zmene jadrovej doktríny vo štvrtok kritizovala Európska únia, ktorá ho označila za „bezohľadné a nezodpovedné“. Hovorca európskej diplomacie Peter Stano uviedol, že to nie je prvý raz, čo Putin hrá hazardnú hru so svojím jadrovým arzenálom.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Putin a predstavitelia Kremľa často hrozia použitím jadrových zbraní, aby Západ odradili od ďalšej pomoci pre Ukrajinu, píšu agentúry AFP či Reuters.

Rusko môže podľa súčasnej jadrovej doktríny použiť svoje jadrové zbrane v reakcii na útok jadrovými alebo inými zbraňami hromadného ničenia proti Rusku alebo jeho spojencom. Použiť ich môže taktiež v prípade agresie konvenčnými zbraňami, ak bude ohrozená existencia ruského štátu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.