Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Majitelia elektromobilov nedostanú úľavu na diaľničné známky

V prípade mýta budú na základe dohody so združenia dopravcov tzv. bezemisné vozidlá platiť len základnú sadzbu mýta, ktorá vychádza z princípu úhrady nákladov na infraštruktúru a nebudú platiť nadstavbovú časť sadzby mýta za produkciu emisií CO2.

Pri kúpe diaľničných známok sa majitelia elektromobilov k úľavám nedostanú. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková.

Rezort mal pritom podľa uznesenia schváleného na februárovom mimoriadnom rokovaní vlády k automobilovému priemyslu ešte do konca júna tohto roka navrhnúť opatrenia na dočasné zvýhodnenie elektromobilov pri poplatkoch za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.

„Preto sme spolu s NDS zanalyzovali rozsah a možnosti spôsobu zvýhodnenia elektromobilov v rámci úhrad cestných poplatkov vrátane možnosti spôsobu úpravy dotknutej legislatívy a technické úpravy, ktoré je potrebné v súvislosti s tým vykonať v informačnom systéme," uviedla hovorkyňa.

Pri elektronickej diaľničnej známke preverili niekoľko variantov. „Každý variant má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, preto sme k úľavám v prípade diaľničných známok pre elektromobily nepristúpili," objasnila Poláčiková.

Mimoriadne rokovanie vlády o ďalšom rozvoji automobilového priemyslu sa konalo koncom februára tohto roku. Ako po jeho skončení povedal premiér Robert Fico, Slovensko nemôže a nechce zaspať pri prechode na elektromobilitu.

Zdôraznil, že automobilová výroba sa na celkovom HDP podieľa 10 %, Slovensko je zároveň rekordérom vo výrobe áut na počet obyvateľov. „Za týchto podmienok si nemôžeme dovoliť riskovať, že by Slovensko nebolo pripravené na prechod na elektromobilitu,” vyhlásil.

Samotné uznesenie obsahuje množstvo úloh, okrem iných pomoc automobilkám, možnú podpora nákupu a leasingu elektromobilov, ich prípadné zvýhodnenie pri poplatkoch za užívanie diaľnic, ale aj pri odpisoch, či podporu rozvoja distribučnej siete elektrickej energie a rozbehnutie projektu na podporu vzdelávania a prípravy trhu práce v súlade s požiadavkami firiem v odvetví automobilového priemyslu.

Motoristi si na diaľniciach opäť značne priplatia. Dva typy známok budú drahšie o polovicu

Mohlo by Vás zaujímať Motoristi si na diaľniciach opäť značne priplatia. Dva typy známok budú drahšie o polovicu

(sita)

Minúta  |  

Biden v októbri zvolá samit ramsteinského formátu

Na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na vysokej úrovni sa podľa vyhlásenia Bieleho domu zúčastní vyše 50 najvyšších predstaviteľov štátov, ktoré dlhodobo podporujú Ukrajinu.

„Budúci mesiac zvolám v Nemecku stretnutie Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na úrovni vedúcich predstaviteľov s cieľom koordinovať úsilie viac ako 50 krajín, ktoré podporujú Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii,“ uviedol prezident Joe Biden vo vyhlásení, v ktorom zároveň oznámil novú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške osem miliárd dolárov.

Neskôr vo štvrtok sa taktiež očakáva návšteva prezidenta Zelenského v Bielom dome.

Samit lídrov podporujúcich Ukrajinu sa uskutoční v čase, keď ukrajinský prezident tlačí na USA a ostatné západné štáty, aby Ukrajine dovolili použitie Západom dodaných rakiet pri útokoch hlboko v ruskom vnútrozemí. Agentúra AFP píše, že Biden zatiaľ takéto povolenie neposkytol.

Rusko pred týmto krokom dôrazne varovalo. Prezident Vladimir Putin v stredu predstavil návrhy novej jadrovej doktríny, ktoré by Moskve umožnili použiť jadrové zbrane aj v reakcii na podľa ruského prezidenta potenciálne masívny letecký útok s účasťou alebo podporou štátu, ktorý vlastní jadrové zbrane.

(tasr)

Minúta  |  

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má nového generálneho riaditeľa

Víziou nového riaditeľa geologického ústavu je zmysluplné riadenie projektov súvisiacich s geologickým výskumom, so sanáciou environmentálnych záťaží a takisto zefektívnenie procesov v rámci organizácie a jej transparentného financovania.

Novým generálnym riaditeľom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) sa stal Radovan Piško. Do funkcie ho vo štvrtok uviedol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Marek Chovan. TASR o tom informoval odbor komunikácie envirorezortu.

„Piško je skúseným manažérom a profesionálom s viac ako dvadsaťročnými skúsenosťami v oblasti geológie, svahových zosuvov či ekologických stavieb. Prešiel riadnym výberovým konaním na pozíciu generálneho riaditeľa," priblížilo MŽP.

Počas svojej pracovnej kariéry podľa rezortu pôsobil vo viacerých funkciách, v ktorých koordinoval alebo riadil pracovné tímy so stovkami zamestnancov. Od roku 1996 pôsobil ako konateľ spoločnosti so špecializáciou na prevádzkovanie dobývacích priestorov vyhradených a nevyhradených nerastov, špeciálneho zakladania ciest a železníc či úpravy a prekládky vodných tokov.

V roku 1997 mal ako projektový manažér súkromnej spoločnosti zodpovednosť za ohodnocovanie environmentálnych záťaží či rôznych priemyselných podnikov.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael zaútočil na infraštruktúru na hranici Sýrie a Libanonu

Budovy a mosty podľa vyhlásenia Obranných síl Izraela (IDF) využívali na presun zbraní zo Sýrie pre šíitské militantné hnutie Hizballáh v Libanone. Hlásenie citovala agentúra Reuters.

Izraelský nálet podľa libanonských úradov zasiahol okraj malého mosta na sýrskej strane hranice. Bezprostredne nebolo známe, či je most naďalej použiteľný.

Izrael v uplynulom týždni podniká na Libanon najintenzívnejšie letecké útoky od vojny v roku 2006. Bombardovanie, ktorého cieľom sú podľa IDF pozície Hizballáhu, si doteraz vyžiadalo už vyše 600 obetí na životoch.

Tisíce Libanončanov podľa Reutersu hľadajú útočisko v školách v hlavnom meste Bejrút. Pomoc im poskytujú aj humanitárne organizácie, ktoré distribuujú oblečenie a jedlo.

Cezhraničné boje vyvolali medzi niektorými susednými krajinami obavy o bezpečnosť ich občanov žijúcich v Libanone. Patrí medzi ne aj Turecko, ktoré sa podľa nemenovaného predstaviteľa ministerstva obrany už pripravuje na možnú evakuáciu svojich aj cudzích občanov.

Do susednej Sýrie podľa tamojších bezpečnostných zdrojov tento týždeň vstúpilo cez dva hraničné prechody z Libanonu už vyše 22-tisíc ľudí, prevažne Sýrčanov.

Na prímerie na izraelsko-libanonskej hranici vo štvrtok vyzvalo dovedna 12 krajín vrátane USA, Francúzska, Británie a Európskej únie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu naň zatiaľ nereagoval, dočasný libanonský premiér Nadžíb Míkátí návrh, naopak, privítal.

Iránom podporovaný Hizballáh však trvá na tom, že svoje útoky na Izrael ukončí iba v prípade uzavretia prímeria v palestínskom Pásme Gazy, kde Izrael už takmer rok bojuje s militantným hnutím Hamas.

(tasr)

Minúta  |  

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Použitie časti konsolidačného balíka nie je vysvetlené

Vláda oznámila prijatie konsolidačných opatrení v celkovej sume 2,7 miliardy eur, pričom 1 miliarda eur z tohto objemu nemusí viesť k znižovaniu deficitu, ale použijú ju na financovanie výdavkov.

Doteraz medializované vysvetlenia, na čo sa majú tieto peniaze použiť, však nie sú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) postačujúce.

„Rok 2025 je prvý rok konsolidácie, ktorá vzhľadom na stav verejných financií potrvá viac rokov. Treba vziať do úvahy, že tie menej bolestivé opatrenia sa postupne budú míňať a pokračovanie konsolidácie bude náročnejšie a bolestivejšie. Preto je dôležité, aby zdroje vytvorené aktuálnym balíčkom neboli minuté na dodatočné opatrenia, ktoré bude nevyhnutné v ďalších rokoch opäť konsolidovať," upozornila RRZ v stanovisku, ktoré zverejnila vo štvrtok.

Za nové, doteraz legislatívne neschválené a už oznámené opatrenia je podľa nej možné považovať poskytnutie adresnej energopomoci, dodatočné náklady v školstve a navýšené výdavky Envirofondu. Spolu ide podľa odhadov Ministerstva financií (MF) SR o sumu 360 miliónov eur.

Naopak, viacero spomínaných opatrení odkazuje podľa RRZ na medziročný rast výdavkov, ktorý sa prejavuje naprieč rozpočtom, preto nie je vhodné selektívne vyberať iba niektoré z nich. Tieto opatrenia tak ani nemôžu vysvetľovať medziročný rast deficitu, ktorý by si vyžadoval kompenzáciu väčším objemom opatrení, ako je výsledné zníženie deficitu.

„Napríklad komunikovaný medziročný rast výdavkov v zdravotníctve v sume 500 miliónov eur je financovaný aj rastom výberu zdravotných odvodov, preto je čistý vplyv na deficit nižší a nie je potrebné celý medziročný nárast výdavkov prefinancovať novými opatreniami," vysvetlila RRZ.

Podľa odhadov rady by sa deficit v roku 2025 nemal bez nových opatrení v porovnaní s rokom 2024 výrazne meniť a mal by sa pohybovať na úrovni 5,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento odhad pritom podľa RRZ už zahŕňa väčšinu opatrení, ktoré komunikuje ministerstvo financií a ktoré boli legislatívne prijaté ešte pred rokom 2024.

Naplnenie tohto odhadu by znamenalo, že prijatie predloženého konsolidačného balíčka by mohlo viesť k vytvoreniu priestoru pre doteraz nezverejnené nové výdavky, ale aj zohľadnenie rizík možného nenaplnenia celkovej sumy.

„Vytvorenie rezervy pri istej miere neistoty celkového vplyvu balíčka na verejné financie možno považovať za vhodné opatrenie, no len v tom prípade, ak prípadná rezerva bude využitá výhradne na zlepšenie stavu verejných financií a nebude zneužitá na dodatočné výdavky," dodala rada s tým, že ucelené posúdenie všetkých opatrení vlády bude možné až po predstavení celého fiškálneho rámca a návrhu rozpočtu na roky 2025 až 2028.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán navštívi Severné Macedónsko, témou bude aj európska integrácia

Maďarský premiér sa počas dvojdňovej návštevy balkánskej krajiny stretne so svojím náprotivkom Hristijanom Mickoskim, informoval agentúru MTI hovorca Viktora Orbána Bertalan Havasi.

„Premiér Mickoski ráta s podporou Maďarska pri presadzovaní vstupu svojej krajiny do Európskej únie. S integračnými prípravami pomáha Severnému Macedónsku aj maďarský expert,“ povedal hovorca.

Súčasťou programu návštevy maďarského premiéra a jeho delegácie bude aj spoločné rokovanie vlád Severného Macedónska a Maďarska. „V Severnom Macedónsku sa v máji konali parlamentné voľby, koncom júna vznikla nová vláda a plánované spoločné zasadanie vlád je začiatkom novej kapitoly bilaterálnych vzťahov,“ dodal Havasi.

Premiéri položia veniec ku komplexu sôch sv. Cyrila a Metoda a v meste Ochrid navštívia kostol sv. Márie Perivlepty a kláštor sv. Nauma.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.