Preskočiť na obsah
  |  

Ruský energetický sektor bude schopný prekonať nezákonné sankcie Západu, vyhlásil Putin

Ruský prezident vo štvrtkovom prejave na energetickom fóre v Moskve, z ktorého citovala agentúra Reuters, tiež ocenil spoluprácu krajín BRICS či aliancie OPEC+.

Predaj ropy a plynu tvorí približne tretinu celkových príjmov ruského rozpočtu. Je kľúčový na podporu ekonomiky, ktorá čelí viacerým sankciám zo strany Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Vladimir Putin v prejave ocenil spoluprácu skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika), ktorú Moskva považuje za protiváhu Západu. Dodal, že Rusko bude pokračovať v spolupráci aj s producentmi ropy z aliancie OPEC+, ktorú tvorí Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalší veľkí producenti vrátane Ruska.

„Rusko plní svoje záväzky v oblasti dodávok energetických zdrojov na globálny trh. Zohráva na ňom stabilizačnú úlohu tým, že sa zúčastňuje na takých autoritatívnych formátoch, ako je OPEC+ a fórum krajín vyvážajúcich plyn,“ povedal Putin. „A v tejto spolupráci s našimi partnermi budeme určite pokračovať,“ vyhlásil.

Putin priznal ťažkosti s platbami za ruský export energií, na ktorom sa 90 percentami podieľajú takzvané spriatelené krajiny. Ide o štáty, ktoré proti Rusku nezaviedli sankcie. Dodal, že vláda by mala v najbližších mesiacoch obnoviť energetickú stratégiu krajiny.

(tasr)

  |  

Daň na knihy znížime na 5 percent, tvrdí Ladislav Kamenický

Päťpercentná daň z pridanej hodnoty (DPH) by sa mala vzťahovať aj na dennú tlač, časopisy, ale aj elektronické a audioknihy.

Pôvodne mali spadať pod zvýšenú 23 % sadzbu, to však upravia prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, avizoval počas štvrtkovej Hodiny otázok v Národnej rade (NR) SR minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).

Vyzdvihol, že vláda okrem zvýšenia základnej sadzby DPH zaradí v rámci konsolidačného balíka množstvo položiek pod zníženú sadzbu, ktorá budúci rok ešte klesne z doterajších 10 na 5 %. Budú tam patriť aj základné potraviny, lieky, učebnice, stravovanie v gastrosektore či ubytovanie v cestovnom ruchu.

„Ja som urobil zo svojej pozície všetko pre to, aby sa nikto nemohol vyhovárať na Kamenického, že nechce vzdelaných ľudí na Slovensku. Dokonca som urobil niečo naviac, to znamená, že aj e-knihy idú dole s DPH," zdôraznil minister financií s tým, že audio a elektronické knihy boli doteraz vždy zaradené do najvyššej sadzby dane.

Kamenický bude podľa vlastných slov následne veľmi pozorne sledovať, ako budú najmä veľké siete kníhkupectiev znižovať ceny kníh. „Za mňa som urobil všetko a budem čakať teda, čo urobia kníhkupectvá, či tam budú ceny o 10 - 20 % nižšie," doplnil šéf rezortu financií.

(tasr)

  |  

Majitelia elektromobilov nedostanú úľavu na diaľničné známky

V prípade mýta budú na základe dohody so združenia dopravcov tzv. bezemisné vozidlá platiť len základnú sadzbu mýta, ktorá vychádza z princípu úhrady nákladov na infraštruktúru a nebudú platiť nadstavbovú časť sadzby mýta za produkciu emisií CO2.

Pri kúpe diaľničných známok sa majitelia elektromobilov k úľavám nedostanú. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa Ministerstva dopravy SR Petra Poláčiková.

Rezort mal pritom podľa uznesenia schváleného na februárovom mimoriadnom rokovaní vlády k automobilovému priemyslu ešte do konca júna tohto roka navrhnúť opatrenia na dočasné zvýhodnenie elektromobilov pri poplatkoch za užívanie diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku.

„Preto sme spolu s NDS zanalyzovali rozsah a možnosti spôsobu zvýhodnenia elektromobilov v rámci úhrad cestných poplatkov vrátane možnosti spôsobu úpravy dotknutej legislatívy a technické úpravy, ktoré je potrebné v súvislosti s tým vykonať v informačnom systéme," uviedla hovorkyňa.

Pri elektronickej diaľničnej známke preverili niekoľko variantov. „Každý variant má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, preto sme k úľavám v prípade diaľničných známok pre elektromobily nepristúpili," objasnila Poláčiková.

Mimoriadne rokovanie vlády o ďalšom rozvoji automobilového priemyslu sa konalo koncom februára tohto roku. Ako po jeho skončení povedal premiér Robert Fico, Slovensko nemôže a nechce zaspať pri prechode na elektromobilitu.

Zdôraznil, že automobilová výroba sa na celkovom HDP podieľa 10 %, Slovensko je zároveň rekordérom vo výrobe áut na počet obyvateľov. „Za týchto podmienok si nemôžeme dovoliť riskovať, že by Slovensko nebolo pripravené na prechod na elektromobilitu,” vyhlásil.

Samotné uznesenie obsahuje množstvo úloh, okrem iných pomoc automobilkám, možnú podpora nákupu a leasingu elektromobilov, ich prípadné zvýhodnenie pri poplatkoch za užívanie diaľnic, ale aj pri odpisoch, či podporu rozvoja distribučnej siete elektrickej energie a rozbehnutie projektu na podporu vzdelávania a prípravy trhu práce v súlade s požiadavkami firiem v odvetví automobilového priemyslu.

(sita)

  |  

Biden v októbri zvolá samit ramsteinského formátu

Na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na vysokej úrovni sa podľa vyhlásenia Bieleho domu zúčastní vyše 50 najvyšších predstaviteľov štátov, ktoré dlhodobo podporujú Ukrajinu.

„Budúci mesiac zvolám v Nemecku stretnutie Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na úrovni vedúcich predstaviteľov s cieľom koordinovať úsilie viac ako 50 krajín, ktoré podporujú Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii,“ uviedol prezident Joe Biden vo vyhlásení, v ktorom zároveň oznámil novú vojenskú pomoc Ukrajine vo výške osem miliárd dolárov.

Neskôr vo štvrtok sa taktiež očakáva návšteva prezidenta Zelenského v Bielom dome.

Samit lídrov podporujúcich Ukrajinu sa uskutoční v čase, keď ukrajinský prezident tlačí na USA a ostatné západné štáty, aby Ukrajine dovolili použitie Západom dodaných rakiet pri útokoch hlboko v ruskom vnútrozemí. Agentúra AFP píše, že Biden zatiaľ takéto povolenie neposkytol.

Rusko pred týmto krokom dôrazne varovalo. Prezident Vladimir Putin v stredu predstavil návrhy novej jadrovej doktríny, ktoré by Moskve umožnili použiť jadrové zbrane aj v reakcii na podľa ruského prezidenta potenciálne masívny letecký útok s účasťou alebo podporou štátu, ktorý vlastní jadrové zbrane.

(tasr)

  |  

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra má nového generálneho riaditeľa

Víziou nového riaditeľa geologického ústavu je zmysluplné riadenie projektov súvisiacich s geologickým výskumom, so sanáciou environmentálnych záťaží a takisto zefektívnenie procesov v rámci organizácie a jej transparentného financovania.

Novým generálnym riaditeľom Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) sa stal Radovan Piško. Do funkcie ho vo štvrtok uviedol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Marek Chovan. TASR o tom informoval odbor komunikácie envirorezortu.

„Piško je skúseným manažérom a profesionálom s viac ako dvadsaťročnými skúsenosťami v oblasti geológie, svahových zosuvov či ekologických stavieb. Prešiel riadnym výberovým konaním na pozíciu generálneho riaditeľa," priblížilo MŽP.

Počas svojej pracovnej kariéry podľa rezortu pôsobil vo viacerých funkciách, v ktorých koordinoval alebo riadil pracovné tímy so stovkami zamestnancov. Od roku 1996 pôsobil ako konateľ spoločnosti so špecializáciou na prevádzkovanie dobývacích priestorov vyhradených a nevyhradených nerastov, špeciálneho zakladania ciest a železníc či úpravy a prekládky vodných tokov.

V roku 1997 mal ako projektový manažér súkromnej spoločnosti zodpovednosť za ohodnocovanie environmentálnych záťaží či rôznych priemyselných podnikov.

(tasr)

  |  

Izrael zaútočil na infraštruktúru na hranici Sýrie a Libanonu

Budovy a mosty podľa vyhlásenia Obranných síl Izraela (IDF) využívali na presun zbraní zo Sýrie pre šíitské militantné hnutie Hizballáh v Libanone. Hlásenie citovala agentúra Reuters.

Izraelský nálet podľa libanonských úradov zasiahol okraj malého mosta na sýrskej strane hranice. Bezprostredne nebolo známe, či je most naďalej použiteľný.

Izrael v uplynulom týždni podniká na Libanon najintenzívnejšie letecké útoky od vojny v roku 2006. Bombardovanie, ktorého cieľom sú podľa IDF pozície Hizballáhu, si doteraz vyžiadalo už vyše 600 obetí na životoch.

Tisíce Libanončanov podľa Reutersu hľadajú útočisko v školách v hlavnom meste Bejrút. Pomoc im poskytujú aj humanitárne organizácie, ktoré distribuujú oblečenie a jedlo.

Cezhraničné boje vyvolali medzi niektorými susednými krajinami obavy o bezpečnosť ich občanov žijúcich v Libanone. Patrí medzi ne aj Turecko, ktoré sa podľa nemenovaného predstaviteľa ministerstva obrany už pripravuje na možnú evakuáciu svojich aj cudzích občanov.

Do susednej Sýrie podľa tamojších bezpečnostných zdrojov tento týždeň vstúpilo cez dva hraničné prechody z Libanonu už vyše 22-tisíc ľudí, prevažne Sýrčanov.

Na prímerie na izraelsko-libanonskej hranici vo štvrtok vyzvalo dovedna 12 krajín vrátane USA, Francúzska, Británie a Európskej únie. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu naň zatiaľ nereagoval, dočasný libanonský premiér Nadžíb Míkátí návrh, naopak, privítal.

Iránom podporovaný Hizballáh však trvá na tom, že svoje útoky na Izrael ukončí iba v prípade uzavretia prímeria v palestínskom Pásme Gazy, kde Izrael už takmer rok bojuje s militantným hnutím Hamas.

(tasr)