Preskočiť na obsah
  |  

Japonským premiérom bude exminister obrany, ktorý kritizuje obrannú dohodu s USA

Šigeru Išiba v piatok zvíťazil v súboji o post lídra vládnucej Liberálnodemokratickej strany, vo funkcii tak nahradí doterajšieho premiéra Fumia Kišidu.

Išiba v druhom kole volieb porazil ministerku pre hospodársku bezpečnosť Sanae Takaičiovú. Celkovo sa vo voľbách o líderskú pozíciu uchádzalo deväť kandidátov.

LDP je najsilnejšou stranou v dolnej komore japonského parlamentu. Nominuje preto premiéra, ktorým je tradične predseda najsilnejšej strany, vysvetlila agentúra Reuters.

Súčasný premiér Kišida v auguste uviedol, že o ďalší mandát na čele LDP sa uchádzať nebude. Stranu v uplynulých rokoch poznačili viaceré korupčné škandály a Kišidovmu kabinetu klesala podpora.

Agentúra AP pripomína, že LDP preto hľadala nového lídra v nádeji, že získa späť dôveru verejnosti pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia v júli budúceho roka.

Kritik obrannej dohody s Washingtonom

„Budem chrániť Japonsko,“ povedal Išiba na tlačovej konferencii počas svojej kampane. „Teraz je čas využiť skúsenosti, ktoré som za roky nazbieral, na dosiahnutie tohto cieľa,“ dodal v reakcii na nové bezpečnostné výzvy, ako sú rýchlo rastúca čínska armáda, severokórejské raketové testy či potýčky s Ruskom vo vzdušnom priestore.

Denník Wall Street Journal konštatuje, že nastupujúci líder LDP napriek „jastrabiemu“ prístupu k zahraničnej politike odmieta asymetrickú alianciu so Spojenými štátmi. Jeho predchodcovia Šinzo Abe a Kišida zvyšovali výdavky na obranu a prehlbovali spojenectvo s USA, Išiba bude zrejme reprezentovať opačný prístup.

Japonsko hostí na svojom území približne 55-tisíc amerických vojakov a znáša 75 percent prevádzkových nákladov amerických základní. Zmluva zaväzuje USA prísť Japonsku na pomoc v prípade napadnutia Japonska, ale nevyžaduje, aby Japonsko urobilo to isté.

„Nemyslím si, že Japonsko je ešte skutočne nezávislým národom,“ komentoval túto situáciu Išiba v knihe, ktorá vyšla v auguste.

Obnovenie obranných schopností prvý raz od druhej svetovej vojny

Počas predvolebnej kampane Išiba predniesol niekoľko nápadov na obnovenie aliancie. V diskusii kandidátov na Okinawe, južnom ostrove, kde sa nachádza väčšina amerických vojsk v Japonsku, navrhol, aby sa americké základne zmenili na spoločné americko-japonské operácie.

Namietal proti zmluvným obmedzeniam, ktoré obmedzujú prístup Japonska k americkým základniam a vybaveniu, napríklad v prípade havárie amerického vojenského lietadla v Japonsku.

Vo svojej knihe navrhol trvalé umiestnenie japonských jednotiek na území USA, aby sa spojenectvo stalo rovnocennejším. Tokio by svojich vojakov mohlo podľa tohto návrhu umiestnilo napríklad na tichomorskom ostrove Guam. Obhajoval tiež ázijskú verziu NATO, aby sa „posilnilo odstrašovanie agresorov“.

(tasr, sab)

  |  

Ruský nočný útok na mesto Izmajil si vyžiadal tri obete a 11 zranených

Podľa tamojšieho gubernátora Oleha Kipera sa odohral v piatok skoro ráno. Medzi obeťami sú dve ženy a jeden muž.

V dôsledku útoku boli poškodené rodinné domy, obytné bloky a ďalšie budovy a vozidlá. Vypuklo tiež niekoľko požiarov. K príspevku na Telegrame priložil Kiper aj snímky zničených domov.

Stanica BBC uviedla, že nedokázala nezávisle potvrdiť informácie o následkoch ruského útoku. Ruská armáda sa k nemu bezprostredne nevyjadrila.

(tasr)

  |  

Bidenova administratíva poskytne Ukrajine muníciu na veľké vzdialenosti

Pôjde o riadené kĺzavé bomby AGM-154 Joint Standoff Weapon (JSOW), uviedol Biely dom vo vyhlásení.

Politico predtým informovalo, že Bidenova administratíva zvažuje dodanie JSOW pre ukrajinské stíhačky F-16. Táto munícia má dosah viac ako 110 kilometrov, hoci nejde o rozsah, aký Kyjev požadoval od svojich západných spojencov.

Napriek tomu by ukrajinské sily mohli odpaľovať bomby z bezpečnej vzdialenosti od frontovej línie a mimo dosahu ruskej protivzdušnej obrany, uvádza správa.

Ruskí predstavitelia podľa agentúry TASS opakovane vyhlásili, že dodávky zbraní na Ukrajinu neoslabia odhodlanie Ruska a neovplyvnia priebeh špeciálnej vojenskej operácie, ako nazývajú inváziu.

(let)

  |  

Vodca libanonskej strany Katáib vyzýva Hizballáh,aby prestal podporovať Hamas

Samy Džamáíl vyzval hnutie, aby odovzdalo svoje zbrane libanonskej armáde a pričlenilo k nej aj svojich vojakov.

"Nejde tu o kapituláciu, ale o návrat k správe štátu... Je čas zjednotiť sa a vydať sa na spoločnú cestu s libanonským ľudom, a nie s Iránom, Hamasom alebo inými" napísal.

Džamáíl ďalej konštatoval, že vojna Izraela so šiitským hnutím "rozbila argument Hizballáhu, že jeho zbrane chránia Libanončanov", čím odkazoval na prestrelky v izraelsko-libanonskom pohraničí, ktoré sa zintenzívnili 8. októbra 2023 - deň po tom, ako Hamas a ďalšie ozbrojené palestínske skupiny podnikli vpád na juh Izraela, ktorý na to zareagoval mohutnou ofenzívou.

Odvtedy pri izraelských útokoch na Libanon zahynulo vyše 1 500 ľudí, z toho viac ako 600 od pondelka, keď izraelská armáda začala s útokmi na bašty Hizballáhu na juhu a východe Libanonu.

Vodca opozičnej strany Džamáíl vyzval Hizballáh na uznanie autority libanonského štátu a jeho armády, na uplatňovanie medzinárodných rezolúcií a vytvorenie podmienok pre voľbu prezidenta.

Post prezidenta Libanonskej republiky je neobsadený od 31. októbra 2022, keď sa skončil mandát Míšála Awna. Nového prezidenta sa nepodarilo zvoliť, pretože politické strany sa nedokážu dohodnúť na kompromisnom kandidátovi. Spoločne s hnutím Amal je Hizballáh jednou z dvoch hlavných politických strán zastupujúcich v Libanone šiitskú komunitu.

(tasr, olj)

  |  

Krnov odhaduje škody po povodniach na miliardy. Pod vodou sa ocitlo 80 percent územia

Starosta mesta preto požiadal premiéra Petra Fialu a vládu o ďalšiu pomoc.

„Škody sú obrovské. Očakávame, že náklady na obnovu mesta v prvom mesiaci môžu presiahnuť sto miliónov korún. Celkový rozsah škôd na mestskom majetku v súčasnosti odhadujeme na jednu miliardu korún, pričom škody v meste dosahujú minimálne vyššie jednotky miliardy,“ uviedol v liste adresovanom vláde starosta Krnova Tomáš Hradil.

Krnov, v ktorom žije podľa informácií 23-tisíc obyvateľov, zažil ešte horšie povodne ako v roku 1997.

Voda zaplavila takmer celé územie mesta. Ľudia prišli o prístup k elektrine aj pitnej vode. Záplavy poškodili všetko, od nemocnice po súkromný a mestský majetok. Zasiahnutá výrobňa Kofoly v Krnove bude mimo prevádzku ešte niekoľko týždňov.

Peniaze na obnovu po povodniach, ktoré Európska únia prisľúbila niekoľkým krajinám vrátane Česka z fondu súdržnosti, bude potrebné získať z existujúcich programov. Ministerstvo pre miestny rozvoj, ktoré zodpovedá za správu európskych fondov, uviedlo, že sa ešte analyzuje, koľko peňazí takto bude možné získať.

(let)

  |  

Bolo by chybou, keby Netanjahu odmietol dohodu o prímerí s Hizballáhom, vyhlásil Macron

Francúzsky prezident varoval, že v takom prípade by izraelský premiér musel prevziať zodpovednosť za eskaláciu v regióne.

"Návrh, ktorý bol predložený, je solídny," ozrejmil Macron na tlačovej konferencii s kanadským premiérom Justinom Trudeauom v Montréale. Dodal, že plán podporovaný Spojenými štátmi a EÚ bol pripravený v koordinácii s Netanjahuom.

Francúzsky prezident uviedol, že počiatočné reakcie Izraela na návrh nie sú "definitívne" a nastolil možnosť zvolať zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN k tejto téme s cieľom "zvýšiť tlak".

(tasr)