Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská FSB začala vyšetrovanie troch zahraničných novinárov za reportáže z Kurskej oblasti

Ide o dvoch novinárov z Austrálie a jedného z Rumunska, citovala vyhlásenie tajnej služby agentúra AFP. Celkový počet vyšetrovaných reportérov sa tak zvýšil na 12.

Kathryn Dissovú a Fletchera Yeunga z austrálskej televízie ABC News a rumunského novinára Mirceu Barbuho, ktorý podľa agentúry Agerpres pracuje pre HotNews.ro, vyšetrujú pre nelegálne prekročenie ruských hraníc.

Novinárom, z ktorých sa ani jeden zrejme nenachádza v Rusku, hrozí podľa ruských zákonov až päť rokov väzenia, píše AFP.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta.

Ruské sily začali protiofenzívu a vyhlásili, že získali späť časť územia. Ukrajina však tvrdí, že naďalej kontroluje približne 100 obcí a územie s rozlohou tisíc štvorcových kilometrov.

Z Kurskej oblasti odvysielali zábery viaceré zahraničné médiá vrátane talianskej televízie RAI, americkej stanice CNN a nemeckej verejnoprávnej Deutsche Welle (DW).

Federálna bezpečnostná služba (FSB) v auguste začala trestné konanie za „nelegálne prekročenie ruských hraníc“ voči redaktorke talianskej verejnoprávnej televízie RAI Stefanii Battistiniovej a kameramanovi Simonemu Trainimu, ako aj reportérovi CNN Nickovi Walshovi a dvom ukrajinským novinárom. Talianska televízia v reakcii stiahla svojich novinárov z ruskej oblasti, aby tak „zaistila ich bezpečnosť a osobnú ochranu“.

Taktiež v auguste FSB začala trestné konanie voči redaktorovi z DW Nicholasovi Simonovi a korešpondentke ukrajinskej stanice 1+1 Nitaliji Nahornej.

(tasr)

Minúta  |  

KDH vyzýva vládu, aby začala šetriť na sebe, a to už tento rok

Konsolidovať verejné financie je potrebné, ale nie takým spôsobom, ako v súčasnosti navrhuje vláda, tvrdia kresťanskí demokrati.

Vláda by mala začať šetrením na sebe, a to ešte v tomto roku. Vyzvali ju k tomu predstavitelia opozičného Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) v piatok na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR.

"My sme si vyrátali, že keby štátna správa ušetrila do konca roka 10 percent zo svojich výdavkov, čo je možné, nie je to žiaden problém, tak hovoríme zhruba o 400 miliónoch eur. To číslo je zhruba polovica toho, čo chce vybrať táto vláda na dani z pridanej hodnoty od všetkých občanov," vyhlásil poslanec hnutia Jozef Hajko. Stačilo by na to podľa neho schváliť jedno stručné uznesenie vlády, ktoré by zaviazalo jednotlivé rezorty k takýmto úsporám.

Práve koncom roka je na ministerstvách vždy veľký nárast výdavkov, upozornil odborník KDH na verejnú správu Martin Štuk. V ich rozpočtoch sú pritom podľa neho rôzne rezervy, ktoré v aktuálnej situácii treba využiť. Šetriť sa dá podľa neho na výdavkoch na tovary a služby, na energiách, softvérových licenciách, centralizácii verejného obstarávania, či minimalizácii externých služieb.

O väčšom šetrení zo strany vlády však podľa Hajka zatiaľ nikto nepočul. "Iba počúvame o tom, že štát bude chcieť budúci rok vybrať od obyvateľov, podnikateľov, zamestnávateľov, zamestnancov navyše 2,7 miliardy eur. Z toho 60 percent nesú na pleciach priamo občania, 35 percent podnikatelia, tým pádom samozrejme aj občania, lebo podnikatelia to prenášajú do cien a iba mizerných 5 percent sa má šetriť na strane štátu," zhodnotil opozičný poslanec.

Hnutie je za to, aby vláda stiahla aktuálny návrh konsolidačného balíka, o ktorom parlament rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, a predložila ho neskôr spolu s návrhom rozpočtu na budúci rok. Ak sa však o ňom bude ďalej rokovať, KDH má pripravené viaceré pozmeňujúce návrhy. Týkať sa budú napríklad oblasti zdravotníctva alebo úpravy dane z finančných transakcií.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský dron údajne narušil vzdušný priestor Rumunska

Incident sa mal stať počas útoku na ukrajinský prístav Izmajil v delte Dunaja, situáciu monitorovali štyri stíhačky NATO. Piatkové vyhlásenie rumunského ministerstva obrany citovala agentúra Agerpress.

„Ruské sily v piatok podnikli novú sériu útokov bezpilotnými lietadlami na civilné ciele a infraštruktúru v prístavoch na Ukrajine v blízkosti riečnej hranice s Rumunskom v Kilijskom ramene Dunaja,“ uvádza rezort.

Jeden z dronov podľa radarov zrejme na veľmi krátky čas, menej ako tri minúty, narušil rumunský vzdušný priestor. Situáciu v ukrajinskom-rumunskom pohraničí monitorovali dve stíhačky F-16 a dve stíhačky F-18. Úrady v župe Tulcea varovali obyvateľov, aby nevychádzali von.

Rumunské ministerstvo obrany dôrazne odsúdilo ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Považuje ich za neopodstatnené a vo vážnom rozpore s medzinárodným právom.

Nejde o prvý incident, pri ktorom ruské drony narušili rumunský vzdušný priestor. Podobný prípad sa stal aj začiatkom septembra a úlomky zničených dronov, zvyčajne zničených ukrajinskou protivzdušnou obranou, sa v uplynulých mesiacoch našli na viacerých miestach v pohraničí s Ukrajinou.

Predstavitelia NATO v júli uviedli, že nemajú informácie o tom, že by Rusko na rumunské územie útočilo úmyselne. Tieto incidenty však vníma ako nezodpovedné a potenciálne nebezpečné.

(tasr)

Minúta  |  

NKÚ: Verejnoprávne fondy i ministerstvo kultúry zlyhali pri kontrole využitia dotácií

Pri rozhodovaní o pridelení peňazí z verejnoprávnych fondov na podporu kultúry nedochádzalo v posledných rokoch k závažným pochybeniam, tvrdí NKÚ. Samotné fondy i ministerstvo kultúry však zlyhávali pri kontrole.

Pri rozhodovaní o pridelení peňazí z verejnoprávnych fondov na podporu kultúry nedošlo v období rokov 2021 - 2023 k závažným pochybeniam. Zo strany samotných fondov i Ministerstva kultúry (MK) SR však zlyhával kontrolný systém využitia pridelených prostriedkov na deklarované projekty. Na základe svojich zistení to uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ).

"Pri rozhodovaní o pridelení peňazí z fondov na kultúru kontrolóri neodhalili závažné porušenia postupov v rozhodovaní. Procesy vyhlasovania výziev i prijímania žiadostí boli transparentné a kritériá pre posudzovanie výziev mali jasné pravidlá," potvrdil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.

Kontrola podľa neho preukázala, že pravidlá boli porušené najmä pri vyplácaní odmien a náhrad členov odborných komisií vo Fonde na podporu umenia (FPU) a v Audiovizuálnom fonde (AVF). "Boli financované z prostriedkov určených na podpornú činnosť," vysvetlil Ivančo. Dodal, že v FPU bola v preverovanom období členom odborných komisií vyplatená suma bezmála 420-tisíc eur, v AVF viac ako 489-tisíc eur.

"Vo FPKNM boli odmeny a náhrady hodnotiteľov dotácií a štipendií rozpočtované a vyplácané korektne z prostriedkov určených na prevádzkovú činnosť, suma sa dostala na úroveň 133-tisíc eur," dodal zástupca NKÚ.

Za problém označil aj kontrolu zúčtovania pridelených prostriedkov. "Kontrolný úrad auditom nezískal uistenie, že fondové inštitúcie v rezorte kultúry dokážu preveriť a preverili v primeranej miere účelnosť rozdeľovaných verejných financií a či prijímatelia prostriedkov konali tak, ako sa fondu zmluvne zaviazali," vysvetlil.

Kontrolný úrad zistil, že FPU a Fond na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM) vykonávali administratívne finančné kontroly s výrazne dlhým časovým oneskorením od predloženia vyúčtovaní, ktoré predstavovalo približne štyri roky, prípadne povinné kontroly vôbec nevykonávali.

"FPU nevykonal kontrolu vo viac ako 12 800 predložených vyúčtovaniach, čo sa dotýka každého druhého podporeného projektu a FPKNM si nesplnil povinnosť v dvoch tretinách prípadov," konkretizoval ďalej Ivančo. I monitorovanie a finančné kontroly priamo u prijímateľov boli len výnimočné.

Nedostatočnú finančnú, administratívnu kontrolu skonštatovali kontrolóri aj v prípade ministerstva kultúry. "V preverovanom období urobilo ministerstvo kontrolu len v jednom prípade, a to v roku 2021 v FPU, pričom tento audit bol vykonaný práve na základe podnetu NKÚ," priblížil Ivančo.

NKÚ tiež poukazuje na fakt, že rezort kultúry zanedbával možnosť jasne určiť, na podporu akých priorít, projektov bude prednostne použitých 20 percent zo štátneho príspevku v FPU a FPKNM. "Rezort kultúry síce určil priority v FPU, avšak nestanovil podiel z príspevku a nevykonával ani kontrolu ich plnenia. Vo FPKNM svoj vplyv na rozhodovanie o použití časti podpory zo štátneho rozpočtu nevyužil vôbec," objasnil podpredseda NKÚ. Upozornil i na absenciu strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuálnej kultúry a priemyslu, ktoré mal rezortu zo zákona predložiť Audiovizuálny fond.

V prípade AVF kontrolóri varujú tiež pred rizikami vo finančnom riadení tohto fondu, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov, ak tempo rastu týchto záväzkov bude pokračovať bez primeraného navýšenia finančných zdrojov.

(tasr)

Minúta  |  

Lekárske odbory: Ak sa konsolidačný balíček schváli, začneme zbierať výpovede

V prípade, že návrh konsolidačných opatrení parlament schváli, Lekárske odborové združenie začne so zberom výpovedí lekárov. Jeho predseda Peter Visolajský to uviedol v reakcii na štvrtkové posunutie konsolidačného balíčka do druhého čítania.

"Hlasovanie a zrýchlené legislatívne konanie pri konsolidačnom balíčku, ktoré odignorovalo upozornenia lekárov a sestier, je podrazom voči zdravotníkom a pacientom," vyhlásil Visolajský.

Postup v parlamente ho zároveň presvedčil o tom, že avizované mimoriadne rokovanie vlády k zdravotníctvu bolo len dymovou clonou, a nie reálnou snahou o riešenie. "Odkazujeme vláde SR, že v momente schválenia zákona začíname so zberom výpovedí lekárov z pracovného pomeru," oznámil predseda lekárskych odborov.

Poslanci Národnej rady SR venovali diskusii o konsolidačnom balíčku celý štvrtok (26. 9.). Na záver rokovacieho dňa ho posunuli do druhého čítania. To sa začne budúci týždeň v utorok (1. 10.) o 9.00 h.

Konsolidačný balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov a opatrení, ktoré by mali do štátneho rozpočtu priniesť 2,7 miliardy eur. Deficit verejných financií by mal prostredníctvom opatrení klesnúť na 4,7 percenta z tohtoročných necelých šesť percent hrubého domáceho produktu.

Navrhované konsolidačné opatrenia v zdravotníctve sa týkajú spomalenia valorizácie platov zdravotníkov v ambulantnom i nemocničnom sektore na tri percentá na jeden rok i transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Okrem zástupcov zdravotníckych organizácií ich kritizuje aj opozícia.

Poslanci schválili konsolidačný balík aj transakčnú daň. Zatiaľ len v prvom čítaní

Mohlo by Vás zaujímať Poslanci schválili konsolidačný balík aj transakčnú daň. Zatiaľ len v prvom čítaní

(tasr)

Minúta  |  

Dekarbonizačný plán košického U.S. Steel je pripravený. Čaká sa na vývoj v USA

Dekarbonizačný plán košického U.S. Steel je pripravený. Aktuálne sa celková investícia blíži k dvom miliardám.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a viceprezident pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania železiarní Miroslav Kiraľvarga uviedol, že výsledkom investície do dekarbonizácie by malo byť, že sa vo fabrike bude vyrábať také isté množstvo oceľových produktov, avšak emisie skleníkových plynov klesnú o 70 percent.

„Tento plán bol pripravený a je stále v takom stave, že sa môže rozpracovať, ale práve kvôli tej veľkej transakcii, ktorá bola ohlásená zhruba rok dozadu, že japonský Nippon Steel má záujem o celú korporáciu, vrátanie košických železiarní, tak súčasný manažment a aj súčasní majitelia čakajú na finálne rozhodnutie a nový potenciálny manažment a nový majiteľ tiež chce najprv vedieť, či transakcia bude ukončená a až potom rozhodne, čo ďalej s americkými prevádzkami aj s košickou dekarbonizáciou," priblížil situáciu.

Zároveň zdôraznil, že projekt nie je možné realizovať bez podpory. „Lebo tá investícia neprinesie to, že budeme vyrábať viac alebo kvalitnejšie, my budeme vyrábať len čistejšie. Čiže je to investícia do ekologickejšej výroby," zhodnotil Kiraľvarga. Slovenská vláda má pritom podľa jeho slov záujem pomôcť, minister životného prostredia Tomáš Taraba verejne vyhlásil, že akonáhle padne rozhodnutie, je pripravený nájsť potrebné finančné zdroje na to, aby túto aktivitu podporil.

Prípadná dekarbonizácia by mala dopad aj na zamestnancov. „S tým rátame, a to vedia aj naši odborári, že ak by prišlo k odsúhlaseniu už akéhokoľvek dekarbonizačného plánu, tak najprv bude nárast pracovníkov, pretože aj keď nebudú priamo našimi, ale budú to zamestnanci dodávateľov, ktorí u nás budú musieť pracovať. Čiže rátame, že možno bude u nás vtedy pracovať o 2- až 3-tisíc ľudí viac," uviedol Kiraľvarga.

Podľa prepočtov fabriky by dekarbonizačný plán mal trvať minimálne 36 mesiacov, teda asi tri roky. Po jeho ukončení sa počíta s tým, vlastní kmeňoví pracovníci oceliarní budú buď presunutí v rámci aktuálnej výroby alebo aj mimo nej. Podľa Kiraľvargu je ale logické, že v prípade nasadenia novej technológie nebudú potrebovať taký istý počet zamestnancov, ako majú teraz. „Takže tam predpokladám, že by prišlo zase k nejakej dohode a znižovaniu stavov," naznačil.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.