Preskočiť na obsah
  |  

Exministra v Singapure odsúdili za prijímanie úplatkov na 12 mesiacov väzenia

S. Iswaran, niekdajší minister dopravy, pôjde do väzenia na 12 mesiacov za marenie spravodlivosti a prijímania nezákonných darov v hodnote 300-tisíc dolárov. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters s odvolaním sa na správy miestnych médií.

Singapur je často označovaný za jednu z najmenej skorumpovaných krajín na svete a ide o prvé odsúdenie vysokopostaveného politika za prijímanie úplatkov od roku 1975.

Iswaran (62) bol uznaný vinným minulý týždeň. Prokuratúra požadovala trest odňatia slobody na šesť až sedem mesiacov, napísal denník The Straits Times. Obhajcovia exministra, ktorý pomohol do Singapuru priviesť preteky Formuly 1, žiadali maximálny trest osem týždňov.

Iswaran rezignoval v januári po oficiálnom obvinení z prijatia úplatkov. Úradom vrátil finančný zisk vo výške približne 295-tisíc dolárov a boli mu zabavené vedné dary vrátane bicykla značky Brompton, uviedla generálna prokuratúra. Od podnikateľov prijímal tiež dary ako lístky na anglickú Premier league či muzikály v Londýne, píše Reuters.

Pozorovatelia považovali jeho súdny proces za jeden z politicky najvýznamnejších v histórii mestského štátu.

(tasr)

  |  

Prezident podpísal novelu, ktorou sa zvýši príspevok na pohreb na 200 eur

Vyplýva to z informácií zverejnených na webe Kancelárie prezidenta SR. Príspevok na pohreb sa po novele zákona o príspevku na pohreb zvýši zo 79,67 eura na 200 eur.

Do parlamentu novelu predložila skupina poslancov za koaličnú SNS, ktorá zmeny odôvodnila potrebou zohľadniť súčasné ekonomické podmienky a zabezpečiť dostatočnú finančnú podporu pre pozostalých.

"Od poslednej úpravy výšky príspevku na pohreb v roku 2007 došlo k výraznému nárastu životných nákladov vrátane cien pohrebných služieb, čo spôsobilo, že aktuálna suma príspevku je nedostatočná na pokrytie nákladov spojených s pohrebom," uviedli predkladatelia.

Zvýšenie príspevku podľa nich prispeje k sociálnej spravodlivosti a bude viesť k zmierneniu finančného zaťaženia rodín po strate blízkej osoby.

Nová legislatíva bude účinná od začiatku budúceho roka.

(tasr)

  |  

Poľsko prijalo opatrenia na ochranu svojich vojakov v misii OSN v Libanone

Súčasťou mierových síl OSN v Libanone (UNIFIL) je v súčasnosti 213 poľských vojakov, uvádza misia na svojej webovej stránke. O preventívnych opatreniach pre nich informoval v stredu večer námestník ministra obrany Cezary Tomczyk.

„Je dôležité uvedomiť si, že nie sme účastníkmi tohto konfliktu. Poľskí vojaci sú na stabilizačnej misii, ktorá nesúvisí s tým, čo teraz vidíme na televíznych obrazovkách,“ povedal Tomczyk pre televíznu stanicu TVN24. „Sme v kontakte s veliteľmi ostatných vojenských kontingentov, ktoré sú v Libanone,“ citovala námestníka agentúra PAP.

Izraelské pozemné sily v noci na utorok spustili pozemnú ofenzívu v Libanone. Izraelská armáda tvrdí, že útoky sú zamerané výlučne proti Hizballáhu. Ofenzíve predchádzalo niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v Bejrúte a ďalších častiach krajiny.

Pri jednom z nich v piatok zahynul aj dlhoročný vodca hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.

(tasr)

  |  

Britská armáda nie je schopná brániť Izrael, tvrdí exminister obrany

Ben Wallace, bývalý šéf rezortu obrany a veterán Škótskej gardy, vyhlásil, že kráľovské letectvo (RAF) nemá kapacity na likvidáciu balistických rakiet, námorníctvo je zase zle vybavené a chýba mu personál.

Stíhačky Eurofighter Typhoon podľa Wallacea nemajú dostatok zbraní na odrazenie útoku, aký v utorok uskutočnil Irán. Ten na Izrael vypálil stovky balistických rakiet v rámci doteraz najrozsiahlejšieho útoku. Z dôvodu nedostatočných kapacít bola Británia „odsunutá“ do podpornej úlohy voči Spojeným štátom, vyhlásil exminister.

Protiraketové torpédoborce typu 45 by tiež mali problém reagovať na blížiace sa strely vo vzdušnom priestore Izraela, povedal Wallace. Doplnil tak vyjadrenia anonymných predstaviteľov rezortu obrany, ktorí pre denník Telegraph potvrdili, že útočné skupiny námorníctva nemajú dostatok personálu na to, aby efektívne pôsobili vo vojnových zónach.

„Naša účasť [v reakcii na Irán, pozn. red.] bola nedostatočná a je odrazom 40 rokov nedostatočného financovania,“ povedal pre Telegraph veliteľ námorníctva vo výslužbe Tom Sharpe. „Vzhľadom na to, čo sa deje na Blízkom východe a v Rusku, musíme urýchliť našu schopnosť zabezpečiť protiraketovú obranu z našich torpédoborcov T45.“

(sab)

  |  

Húsíovia údajne podnikli dronový útok na Tel Aviv

Šíitskí povstalci v západnom Jemene podľa vyhlásenia, ktoré citovala agentúra AFP, uviedli, že s niekoľkými dronmi vykonali vojenskú operáciu zameranú na dôležitý cieľ v izraelskom hlavnom meste.

„Operácia bola úspešná, keďže drony dosiahli svoj cieľ a nepriateľ ich nedokázal zasiahnuť ani zostreliť,“ oznámili vo vyhlásení povstalci hnutia Ansár Alláh.

Obranné sily Izraela (IDF) navzdory tomu oznámili, že protivzdušná obrana v noci na štvrtok zastavila „podozrivý vzdušný cieľ“ v strednej časti Izraela, bližšie informácie však neposkytli.

Húsíovia aj v stredu uviedli, že smerom na Izrael odpálili rakety s plochou dráhou letu. Deň predtým podnikol rozsiahly raketový útok na židovský štát Irán.

Jemenskí povstalci sa aj minulý týždeň priznali k raketovému útoku na medzinárodné letisko Bena Guriona pri Tel Avive. Izrael reagoval vzdušnými útokmi v Jemene, pričom zaútočil aj na dôležité prístavné mesto Hudajda.

Húsíovia ovládajú rozsiahle územia vojnou zmietaného Jemenu a sú súčasťou takzvanej iránskej osi odporu proti Izraelu a Spojeným štátom. Od novembra podnikajú útoky na lode v Červenom mori a Adenskom zálive, čím podľa vlastných vyjadrení preukazujú solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde militanti hnutia Hamas už takmer rok bojujú s Izraelom.

(tasr)

  |  

Prvýkrát za dekády sa viac Američanov hlási k republikánom ako k demokratom

Američania sa domnievajú, že republikáni sú schopní riešiť problémy ich krajiny lepšie ako ich demokratickí konkurenti.

Podľa nového prieskumu agentúry Gallup sa po prvýkrát za posledné desaťročia viac Američanov hlási k republikánom ako k demokratom.

Nielenže sa teraz 48 percent Američanov hlási k republikánom alebo sa prikláňa k tejto strane v porovnaní so 45 percentami, ktorí sa hlásia k demokratom alebo sa k nim prikláňajú, ale Američania sa dokonca s väčším rozdielom, a to 5 percent, domnievajú, že republikáni sú schopní lepšie riešiť „najdôležitejšie problémy, ktorým krajina čelí“.

Stranícka príslušnosť Američanov mala v minulosti výrazný vzťah k výsledkom prezidentských volieb, konštatoval Gallup, a zdá sa, že teraz má obzvlášť významný vplyv na voľbu prezidenta vzhľadom na to, že Donald Trump zvíťazil v roku 2016, keď voliči, ktorí sa identifikovali ako demokrati prevyšovali republikánov o tri percentuálne body.

Analytici Gallupu uviedli, že „takmer všetky“ merania, ktoré boli v minulosti úzko späté s výsledkami prezidentských volieb, sú teraz v prospech Republikánskej strany.

(mja)