Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko prijalo opatrenia na ochranu svojich vojakov v misii OSN v Libanone

Súčasťou mierových síl OSN v Libanone (UNIFIL) je v súčasnosti 213 poľských vojakov, uvádza misia na svojej webovej stránke. O preventívnych opatreniach pre nich informoval v stredu večer námestník ministra obrany Cezary Tomczyk.

„Je dôležité uvedomiť si, že nie sme účastníkmi tohto konfliktu. Poľskí vojaci sú na stabilizačnej misii, ktorá nesúvisí s tým, čo teraz vidíme na televíznych obrazovkách,“ povedal Tomczyk pre televíznu stanicu TVN24. „Sme v kontakte s veliteľmi ostatných vojenských kontingentov, ktoré sú v Libanone,“ citovala námestníka agentúra PAP.

Izraelské pozemné sily v noci na utorok spustili pozemnú ofenzívu v Libanone. Izraelská armáda tvrdí, že útoky sú zamerané výlučne proti Hizballáhu. Ofenzíve predchádzalo niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v Bejrúte a ďalších častiach krajiny.

Pri jednom z nich v piatok zahynul aj dlhoročný vodca hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.

(tasr)

  |  

Britská armáda nie je schopná brániť Izrael, tvrdí exminister obrany

Ben Wallace, bývalý šéf rezortu obrany a veterán Škótskej gardy, vyhlásil, že kráľovské letectvo (RAF) nemá kapacity na likvidáciu balistických rakiet, námorníctvo je zase zle vybavené a chýba mu personál.

Stíhačky Eurofighter Typhoon podľa Wallacea nemajú dostatok zbraní na odrazenie útoku, aký v utorok uskutočnil Irán. Ten na Izrael vypálil stovky balistických rakiet v rámci doteraz najrozsiahlejšieho útoku. Z dôvodu nedostatočných kapacít bola Británia „odsunutá“ do podpornej úlohy voči Spojeným štátom, vyhlásil exminister.

Protiraketové torpédoborce typu 45 by tiež mali problém reagovať na blížiace sa strely vo vzdušnom priestore Izraela, povedal Wallace. Doplnil tak vyjadrenia anonymných predstaviteľov rezortu obrany, ktorí pre denník Telegraph potvrdili, že útočné skupiny námorníctva nemajú dostatok personálu na to, aby efektívne pôsobili vo vojnových zónach.

„Naša účasť [v reakcii na Irán, pozn. red.] bola nedostatočná a je odrazom 40 rokov nedostatočného financovania,“ povedal pre Telegraph veliteľ námorníctva vo výslužbe Tom Sharpe. „Vzhľadom na to, čo sa deje na Blízkom východe a v Rusku, musíme urýchliť našu schopnosť zabezpečiť protiraketovú obranu z našich torpédoborcov T45.“

(sab)

  |  

Húsíovia údajne podnikli dronový útok na Tel Aviv

Šíitskí povstalci v západnom Jemene podľa vyhlásenia, ktoré citovala agentúra AFP, uviedli, že s niekoľkými dronmi vykonali vojenskú operáciu zameranú na dôležitý cieľ v izraelskom hlavnom meste.

„Operácia bola úspešná, keďže drony dosiahli svoj cieľ a nepriateľ ich nedokázal zasiahnuť ani zostreliť,“ oznámili vo vyhlásení povstalci hnutia Ansár Alláh.

Obranné sily Izraela (IDF) navzdory tomu oznámili, že protivzdušná obrana v noci na štvrtok zastavila „podozrivý vzdušný cieľ“ v strednej časti Izraela, bližšie informácie však neposkytli.

Húsíovia aj v stredu uviedli, že smerom na Izrael odpálili rakety s plochou dráhou letu. Deň predtým podnikol rozsiahly raketový útok na židovský štát Irán.

Jemenskí povstalci sa aj minulý týždeň priznali k raketovému útoku na medzinárodné letisko Bena Guriona pri Tel Avive. Izrael reagoval vzdušnými útokmi v Jemene, pričom zaútočil aj na dôležité prístavné mesto Hudajda.

Húsíovia ovládajú rozsiahle územia vojnou zmietaného Jemenu a sú súčasťou takzvanej iránskej osi odporu proti Izraelu a Spojeným štátom. Od novembra podnikajú útoky na lode v Červenom mori a Adenskom zálive, čím podľa vlastných vyjadrení preukazujú solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde militanti hnutia Hamas už takmer rok bojujú s Izraelom.

(tasr)

  |  

Prvýkrát za dekády sa viac Američanov hlási k republikánom ako k demokratom

Američania sa domnievajú, že republikáni sú schopní riešiť problémy ich krajiny lepšie ako ich demokratickí konkurenti.

Podľa nového prieskumu agentúry Gallup sa po prvýkrát za posledné desaťročia viac Američanov hlási k republikánom ako k demokratom.

Nielenže sa teraz 48 percent Američanov hlási k republikánom alebo sa prikláňa k tejto strane v porovnaní so 45 percentami, ktorí sa hlásia k demokratom alebo sa k nim prikláňajú, ale Američania sa dokonca s väčším rozdielom, a to 5 percent, domnievajú, že republikáni sú schopní lepšie riešiť „najdôležitejšie problémy, ktorým krajina čelí“.

Stranícka príslušnosť Američanov mala v minulosti výrazný vzťah k výsledkom prezidentských volieb, konštatoval Gallup, a zdá sa, že teraz má obzvlášť významný vplyv na voľbu prezidenta vzhľadom na to, že Donald Trump zvíťazil v roku 2016, keď voliči, ktorí sa identifikovali ako demokrati prevyšovali republikánov o tri percentuálne body.

Analytici Gallupu uviedli, že „takmer všetky“ merania, ktoré boli v minulosti úzko späté s výsledkami prezidentských volieb, sú teraz v prospech Republikánskej strany.

(mja)

  |  

Národná rada aj vo štvrtok žije konsolidačným balíkom

Poslanci pokračujú v diskusii o konsolidačnom balíku v druhom čítaní. Naplánované je aj záverečné hlasovanie.

Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.

Ďalších takmer 700 miliónov eur by mala do rozpočtu priniesť nová daň, ktorú upravuje návrh zákona o dani z finančných transakcií. Rozprava o týchto dvoch návrhoch je zlúčená. Ministerstvo financií aj koaliční poslanci už avizovali viacero zmien oproti pôvodnému vládnemu návrhu, celková suma 2,7 miliardy eur by sa však meniť nemala.

Vďaka opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 percenta z tohtoročných necelých 6 percent hrubého domáceho produktu (HDP).

Súčasťou konsolidácie je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 na 23 percent, pokles jej zníženej sadzby z 10 na 5 percent, ale aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.

Zvýšiť sa má aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraviť sa má takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok.

(tasr)

  |  

Poľsko privítalo krok Ukrajiny smerom k obnoveniu exhumácie obetí volynského masakru

Hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Paweł Wroński ocenil ochotu Ukrajinského inštitútu národnej pamäti začať práce na hľadaní a exhumácii poľských obetí čistiek vo Volyni.

Wroński označil vyhlásenie ukrajinskej strany za „dobrú informáciu a krok správnym smerom" a vyjadril nádej, že sa tento zámer pretaví do konkrétnych riešení, informuje Ukrajinska pravda.

Podľa neho poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski „nepovažuje túto otázku za politický spor, ale vyzýva ukrajinskú stranu, aby urobila civilizované a kresťanské gesto spomienky na obete hrozných udalostí na Volyni“.

Volynský masaker je názov pre masové vraždy približne 100-tisíc Poliakov aj príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 – 1944 v historickej oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, teraz je však súčasťou ukrajinského územia.

(mm)