Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri izraelskom útoku v Pásme Gazy zahynulo 17 ľudí vrátane detí

Najmenej 17 ľudí vrátane deviatich detí zahynulo pri izraelskom leteckom útoku v oblasti Džabálijá na severe Pásma Gazy, oznámil v nedeľu príslušník civilnej obrany v palestínskej enkláve ovládanej militantným hnutím Hamas Mahmúd Bassal.

Izraelská armáda ešte skôr v nedeľu vyhlásila, že jej jednotky obkľúčili Džabálijú v reakcii na náznaky, že tam hnutie Hamas obnovuje svoju činnosť.

Spravodajský web The Times of Israel (TOI) uviedol, že počas noci bolo v okolí počuť hlasné výbuchy a izraelská armáda neskôr uviedla, že podnikla vlnu leteckých útokov a delostreleckého ostreľovania. Armáda tvrdí, že útoky boli zamerané na desiatky objektov Hamasu, vrátane skladov zbraní, tunelov a inej infraštruktúry.

Militanti Hamasu vedú vojnu s Izraelom od 7. októbra 2023, keď zaútočili na juh krajiny. Útok si vyžiadal 1205 obetí, väčšinu tvorili civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.

Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41.870 ľudí. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov pásma boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Irán rieši zmiznutie veliteľa elitných jednotiek Gháního po izraelských útokoch v Libanone

Iránske médiá a verejnosť špekulujú o osude generála Ismáíla Gháního, veliteľa elitných jednotiek Kuds, ktorý údajne zmizol po izraelskom bombardovaní v Bejrúte.

Izraelský kanál Channel 12 informoval, že Ghání mohol byť zasiahnutý útokom, čo podporujú správy o jeho poslednom pohybe v Libanone.

Podľa dostupných informácií Ghání pricestoval do Bejrútu, aby sa stretol s vedením Hizballáhu a pomohol im zvládnuť následky izraelských úderov. Jeho neprítomnosť na verejnosti a nedostatok oficiálnych vyhlásení z Teheránu vyvolávajú špekulácie o jeho zranení alebo možnej smrti.

Mlčanie iránskych úradov, ktoré by v podobných prípadoch bežne vydali vyhlásenie, len zvyšuje podozrenia. Iránske médiá dokonca kritizovali túto nečinnosť, pričom verejnosť očakáva potvrdenie, že Ghání je nažive.

Ghání, ktorý prevzal velenie jednotiek Kuds po zabití Kásema Solejmáního, v roku 2020, bol naposledy verejne videný v nedeľu. 

(mm)

Minúta  |  

Nemecké školy sú peklo, opísala učiteľka skúsenosti s migrantskými žiakmi

Birgit Ebelová v rozhovore pre portál Focus opísala „bežný deň“ v škole v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Zahŕňa hrozby nožom, šikanu či policajné zásahy, tamojšia rutina je podľa nej „absolútnym peklom“.

„V našej všeobecnej škole malo 80 až 90 percent žiakov migrantský pôvod. Mnohí pochádzajú z islamských krajín ako je Irak, Sýria, Turecko, Alžírsko, Bosna, Čečensko, Afganistan a Pakistan, ale aj z Ruska a severnej Afriky,“ vysvetlila Ebelová pre Focus.

Nikto podľa nej nechce otvorene povedať, čo stojí za nárastom násilia v školách. „Za eskaláciu násilia v triedach a na ihriskách sú zodpovední študenti z radov migrantov, teda dospievajúci chlapci,“ poznamenala učiteľka nemčiny, dejepisu a spoločenských vied.

Títo mladí ľudia sa odmietajú venovať argumentácii. „Ide skôr o to, kto udrie rýchlejšie. A za to ich ostatní oslavujú. Mnohí sa venujú bojovým umeniam, myslia si, že pevné silné telo je najlepšie,“ dodala.

V kultúrach, z ktorých tieto deti pochádzajú, „prevládajú odlišné predstavy o mužskosti a ženskosti“, priblížila s tým, že muž často niečo znamená len vtedy, keď sa môže presadiť proti iným silou.

Dominantní chlapci, ktorí vedia používať palné zbrane, nože alebo boxery, sú podľa Focusu považovaní za „mužných“. „Pre niektorých študentov je nôž vo vrecku nohavíc alebo školského batohu normálny,“ dodala Ebelová.

„Konflikt medzi Turkami a Kurdmi alebo medzi moslimami a jezídmi je takmer na dennom poriadku,“ opísala najdôležitejší problém integračných snáh – vnútornú diverzitu a vzájomnú neznášanlivosť samotných migrantov a ich detí.

Zatiaľ čo muži učitelia majú medzi študentmi relatívne dobré postavenie, ženy musia znášať intenzívne nepriateľstvo. „Keď nás študenti chcú uraziť, zvyčajne to robia sexualizovaným jazykom,“ povedala učiteľka pre Focus.

Pri Ebelovej vyjadrení solidarity s Izraelom 7. októbra 2023 tiež niektorí študenti reagovali výkrikmi „Alláhu akbar“, „Heil Hitler“ či „Hamas, Hamas“. Rodičia týchto detí ju zase pri trestaní obviňovali z rasizmu – ona sama je pritom členkou Kurdskej komunity v Nemecku a Spoločenstva pre ohrozené národy.

(sab)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec v USA sa po siedmich rokoch vrátil do Moskvy

Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov sa v nedeľu podľa ruských štátnych médií vrátil do Moskvy. Koniec jeho pôsobenia vo funkcii prišiel v čase najhorších vzťahov medzi oboma krajinami za celé desaťročia.

Antonov (69) viedol veľvyslanectvo Ruska vo Washingtone od roku 2017. Je vnímaný ako stúpenec tvrdej línie Kremľa, ktorý bol napriek tomu schopný dosahovať kompromisy, priblížil Reuters. Pred diplomatickou kariérou bol námestníkom ministra obrany a vyjednávačom v oblasti kontroly zbrojenia.

Vo Washingtone Antonov podľa tamojších médií dôrazne obhajoval inváziu Ruska na Ukrajinu a často ostro slovne útočil na Západ, napísala DPA. Nie je jasné, kto ho vo funkcii veľvyslanca v USA nahradí.

(tasr, dpa, reuters)

Minúta  |  

Fico zdôraznil význam operácie na Dukle a príchod slobody z východu

Význam Karpatsko-duklianskej operácie pred 80 rokmi, ktorá mala za úlohu pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, vyzdvihol predseda vlády Robert Fico (Smer) na oslavách jej výročia.

V príhovore pri pamätníku na Dukle pripomenul, že popri vojakoch československého armádneho zboru v nej bojovala a prinášala veľké obete Červená armáda. Zdôraznil pritom, že sloboda prišla na Slovensko z východu a vyjadril potrebu zachovávania historickej pamäte.

„Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi," povedal Fico. Rozhodnutie spustiť Karpatsko-dukliansku operáciu tak podľa neho zachránilo množstvo životov na Slovensku, hoci zároveň prinieslo veľké obete v tejto oblasti. Vyjadril sa aj za potrebu uznania sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi.

K podujatiu na Dukle premiér povedal, že nie je oslavou vojny, utrpenia ani smrti. „Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, dokonca v susedných štátoch, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasité povzbudzovanie a dokonca často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," uviedol.

Vyzdvihol úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu v druhej svetovej vojne. Povedal, že ak bude mať možnosť a dostane budúci rok pozvanie do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, určite sa na nich zúčastní. Označil to za prejav úcty a rešpektu. „Sloboda prišla na Slovensko z východu a na tejto pravde sa nedá absolútne nič zmeniť," skonštatoval.

V súvislosti s bojmi na Dukle poukázal aj na slovanskú vzájomnosť a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. „Treba požiadať všetkých, preboha, prestaňme to vzájomné zabíjanie Slovanov, veď to boli Ukrajinci, boli to Rusi, Bielorusi a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prechádzali týmto údolím smrti, a boli to Slováci a Česi, ktorí pomáhali tak, ako mohli. Ďakujeme všetkým, želáme im, predovšetkým na Ukrajine, čo najrýchlejší mier a pokoj," skonštatoval. Dodal, že takéto posolstvo odovzdá aj na pondelkovom (7. 10.) rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael nasadil zvýšený počet vojakov na juh krajiny pred prvým výročím vojny

Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP oznámila, že vojenská jednotka v Pásme Gazy sa rozšírila o niekoľko čiat, ktoré sú rozmiestnené na obranu obcí aj pohraničnej oblasti.

„Vojaci sú plne vybavení na obranu regiónu v spolupráci s lokálnymi bezpečnostnými jednotkami,“ napísali IDF.

Tri jednotky vo vnútri Pásma Gazy podľa armády pracujú na „likvidácii teroristickej infraštruktúry a oslabení kapacít Hamasu“, militantného palestínskeho hnutia, ktorého útok 7. októbra 2023 spustil vojnu v Pásme Gazy.

Ešte skôr v nedeľu IDF oznámili, že jej jednotky obkľúčili oblasť mesta Džabálijá na severe Pásma Gazy, kde sa Hamas usiluje obnoviť svoje operačné schopnosti. Zasahujú tiež pozdĺž koridoru Netzarim – cestnej spojnice, ktorá prepája východnú hranicu Pásma s pobrežím v strednej časti enklávy, a delí tak Pásmo Gazy na severnú a južnú časť.

IDF tiež očakávajú vzdušné či raketové útoky Hamasu na územie Izraela, pričom sa pripravujú aj na ostreľovanie centrálnej časti krajiny.

Vlaňajší útok Hamasu a ďalších militantných skupín si vyžiadal 1 205 obetí na životoch, pričom väčšina boli civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej vlády mŕtvych.

Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou do Pásma Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo 41 870 ľudí, ako tvrdí gazské ministerstvo zdravotníctva. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.