Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Cesta I/9 pri obci Svinná v Trenčianskom okrese je momentálne neprejazdná. Informovala o tom trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti.
Dôvodom neprejazdnosti je nehoda nákladného vozidla, uvádza polícia. Podľa Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trenčíne na mieste nehody zasahuje šesť profesionálnych hasičov s dvomi kusmi techniky.
(tasr)
Občania v nedeľnom referende značnou väčšinou podporili výstavbu prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane, otázku podporilo 71,12 percenta voličov. Vyhlásenie ústrednej volebnej komisie citovala agentúra Reuters.
Kazachstan má bohaté náleziská ropy i vzácnych kovov a je aj najväčším svetovým producentom uránu. Elektrinu vyrobenú v jadrovej elektrárni chce využiť na vyrovnanie chronického energetického deficitu, najmä na juhu krajiny, kde žije polovica zo zhruba 20 miliónov obyvateľov.
Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, ktorý bol do úradu zvolený v roku 2019, konštatoval, že jadrová elektráreň bude „najväčším projektom v histórii nezávislého Kazachstanu“.
Nová elektráreň má stáť v blízkosti poloopustenej dediny Ulken v kazašských stepiach na brehu Balchašského jazera – druhého najväčšieho jazera v Strednej Ázii.
O realizáciu tohto projektu majú záujem Čína, Francúzsko, Rusko i Južná Kórea. Tokajev v nedeľu naznačil, že uprednostňuje „medzinárodné konzorcium zložené z globálnych spoločností vybavených špičkovými technológiami“.
Spravodajský web France 24 už pred referendom podotkol, že sa očakáva schválenie výstavby jadrovej elektrárne, a to aj napriek pretrvávajúcej nevôli kazašského obyvateľstva pre masívne vystavenie žiareniu v dôsledku jadrových testov vykonávaných v Kazachstane za sovietskej éry.
V rokoch 1949-89 tam totiž Sovietsky zväz vykonal okolo 450 jadrových testov, pri ktorých bolo radiácii vystavených 1,5 milióna ľudí.
Odporcovia výstavby, ktorí sa obávajú ekologickej katastrofy v prípade havárie v elektrárne, boli počas kampane pred referendom prakticky umlčaní: podľa miestnych súkromných médií boli v týždňoch pred referendom zatknuté desiatky ľudí.
Na referende sa zúčastnilo 63,87 percenta oprávnených voličov. V snahe zvýšiť účasť na hlasovaní, úrady povolili Kazachom voliť, aj keď neboli zapísaní na volebných zoznamoch. Vo veľkých mestách boli v deň hlasovania autobusy zadarmo.
Za vlády Tokajeva síce došlo k zmierneniu tlaku na občiansku spoločnosť, ale v krajine stále badať autoritárske tendencie. Tokajev však označil referendum za ďalší dôkaz „obrovských zmien, ku ktorým došlo v Kazachstane za posledných päť rokov“ a za „nový jasný prejav konceptu štátu, ktorý svojim občanom načúva“.
(tasr)
Ruskí regionálni politici sa už niekoľko dní predbiehajú v tom, kto originálnejším spôsobom zagratuluje prezidentovi Vladimirovi Putinovi k jeho 72. narodeninám, ktoré oslavuje v pondelok.
Medzi prvými, kto svoje blahoželanie po polnoci zverejnil na komunikačnej platforme Telegram, bol ruský ultranacionalistický ideológ Alexandr Dugin. Jeho vinš mal podobu zvolania: "Bože, ochraňuj cára!", čo je citát z hymny ruského impéria.
Dugin dlhodobo obhajuje zjednotenie ruskojazyčných území do ríše, do ktorej chce zaradiť aj Ukrajinu, píše Reuters. Putin vykresľuje vojnu na Ukrajine ako súčasť vojny s upadajúcim Západom, ktorý podľa neho Rusko po studenej vojne ponížil tým, že zasahoval do sfér ruského vplyvu.
Ruský prezident, ktorý v roku 2022 nariadil svojim jednotkám vtrhnúť na Ukrajinu, vyhral v marci prezidentské voľby, čím sa stal prezidentom na ďalších šesť rokov s právom uchádzať sa o znovuzvolenie. Ak absolvuje obe tieto funkčné obdobia, stane sa najdlhšie vládnucich vodcom Ruska za uplynulých viac ako 200 rokov.
Čečenský líder Ramzan Kadyrov, ktorý sa označuje za "Putinovho pešiaka", v pondelok prostredníctvom statusu na Telegrame tiež svojim sledovateľom pripomenul, že "dnes, priatelia, sú narodeniny nášho vodcu". Dodal, že "toto je významný deň pre celú našu vlasť."
Putinovi gratuloval už aj Alexandr Lukašenko, Západom neuznaný prezident Bieloruska, z ktorého územia ruská armáda vo februári 2022 tiež podnikla útok na Ukrajinu.
(tasr)
Alejandro Arcos bol starostom hlavného mesta Chilpancingo násilím sužovaného mexického štátu Guerrero. Zabili ho len šesť dní po tom, čo začal vykonávať svoju funkciu, potvrdil úrad miestneho guvernéra.
Mesto Chilpancingo má približne 280-tisíc obyvateľov a nachádza sa na juhozápade Mexika. Prípad vyšetruje prokuratúra štátu Guerrero. Potvrdenie od úradov prišlo po tom, čo na sociálnych sieťach a v aplikácii WhatsApp začali kolovať fotografie, na ktorých bolo vidieť odrezanú hlavu umiestnenú na vozidle.
Agentúra Reuters pripomína, že autentickosť týchto záberov nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Vražda sa odohrala iba tri dni po tom, čo v tomto meste zastrelili nového vládneho tajomníka Francisca Tapiu.
"Boli to mladí a čestní predstavitelia, ktorí sa usilovali o pokrok svojej komunity," napísal na sociálnej sieti senátor Alejandro Moreno, ktorý zároveň vyzval federálnu generálnu prokuratúru na vyšetrenie oboch prípadov vzhľadom na "bezvládie" v štáte Guerrero.
Z Arcosových príspevkov na sociálnych médiách vyplýva, že starosta sa v poslednom období venoval dohľadu nad úsilím o pomoc súvisiacu s dôsledkami hurikánu John, ktorý minulý mesiac spôsobil rozsiahle záplavy v rezorte Acapulco i v jeho okolí.
Guerrero sa stalo jedným z najsmrtiacejších mexických štátov čo sa týka zvolených kandidátov na vykonávanie verejných funkcií, ako i novinárov, píše Reuters. V období pred voľbami v Mexiku, ktoré sa konali 2. júna, bolo zabitých najmenej šesť kandidátov na výkon verejných funkcií.
(tasr)
Šéf Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Filippo Grandi v nedeľu uviedol, že vzdušné útoky v Libanone predstavovali porušenie medzinárodného humanitárneho práva v dôsledku zásahu civilnej infraštruktúry a civilných obetí na životoch.
"V spôsobe leteckých útokov ktoré priniesli deštrukciu alebo poškodili civilnú infraštruktúru, zabili civilistov, ovplyvnili humanitárne operácie, bolo žiaľ veľa prípadov porušenia medzinárodného humanitárneho práva," povedal šéf UNHCR médiám v libanonskej metropole Bejrút.
Grandi podľa agentúry Reuters navštívil Libanon v čase, keď táto krajina zápasí s vysídlením viac než 1,2 milióna ľudí v dôsledku rozšírenej izraelskej vzdušnej a pozemnej operácie, ktorá je podľa tvrdení Izraela zameraná na ciele Iránom podporovaného libanonského militantného hnutia Hizballáh.
Boje sa predtým prevažne sústredili na izraelsko-libanonské pohraničie a prebiehali paralelne s vojnou v Gaze, ktorú vedie Izrael voči palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas.
Všetky strany konfliktu a tí, ktorí na ne majú vplyv, by mali podľa Grandiho "zastaviť tento masaker, ktorý sa v súčasnosti deje v Gaze i v Libanone".
(tasr)
Jicchak Herzog si v pondelok ráno, presne rok po tom, ako Hamas spustil útok na Izrael, minútou ticha v kibuci Reim uctil obete útoku.
„Svet si musí uvedomiť a pochopiť, že v snahe zmeniť smerovanie dejín, priniesť mier a lepšiu budúcnosť pre región musí podporiť Izrael v jeho boji proti nepriateľom,“ povedal Herzog v prejave.
V kibuci Reim vlani militanti zaútočili na hudobný festival Nova a zabili tam najmenej 370 ľudí. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnili rodinní príslušníci obetí, píše agentúra AFP.
Izraelská armáda uviedla, že krátko po začiatku spomienkových podujatí boli z Pásma Gazy na Izrael vypálené štyri rakety. Dodala, že tri z nich zachytila protivzdušná obrana a jedna dopadla na otvorené priestranstvo.
Podľa armády plánovalo radikálne palestínske hnutie Hamas v pondelok ráno spustiť rozsiahly raketový útok na Izrael. Armáda dodala, že plány militantov zmarila.
V Izraeli je v pondelok naplánovaná séria spomienkových podujatí a zhromaždení pri príležitosti výročia útoku, ktorý si vyžiadal približne 1 200 obetí a viedol k začiatku vojny v Pásme Gazy, v ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41 870 ľudí.
(tasr)
Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára dvojštátne usporiadanie "ako jediné a spravodlivé riešenie môže stabilizovať vzťahy medzi Izraelom a Palestínou".
"Tlak na humanitárne prímerie bude rásť," dodal šéf slovenskej diplomacie s tým, že SR s obavami hľadí na stabilitu v tomto regióne.
Palestínske radikálne hnutie Hamas 7. októbra 2023 zaútočilo na juh Izraela, pričom pri tomto útoku zahynulo viac než 1 200 ľudí. Militanti tiež zajali vyše 250 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy. SR tento čin Hamasu ostro odsúdila, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.
"Odvtedy sme svedkami ničivej vojny v Gaze s desiatkami tisíc obetí a obrovským utrpením civilistov, humanitárnej krízy a porušovania medzinárodného humanitárneho práva. Apelujem na návrat k medzinárodnej diplomacii a zastavenie bojov. Mierové úsilie musí dostať šancu," uviedol Blanár s tým, že konflikt sa rozšíril aj na územie Libanonu a môže eskalovať.
V súvislosti so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou SR počas víkendu evakuovala z Libanonu 34 slovenských občanov.
(tasr)
V siedmy októbrový deň roku 2023 sa začala vojna medzi Hamasom a Izraelom. Izraelské obranné sily (IDF) pri príležitosti výročia zosumarizovali najpodstatnejšie údaje konfliktu.
Ako píše portál Times of Israel, od začiatku vojny v pásme Gazy zabili IDF zhruba 17-tisíc teroristov Hamasu. Ďalšiu tisícku teroristov zabili 7. októbra minulého roka, keď ozbrojenci prenikli na územie Izraela a zmasakrovali tam približne 1 200 ľudí, väčšinou civilistov, a 251 ľudí uniesli do Gazy.
Na porovnanie, Hamasom riadené ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že izraelská armáda v Gaze zabila viac ako 41-tisíc Palestínčanov.
Údaje IDF ukazujú, že armáda zabila dovedna osem veliteľov Hamasu a viac ako 30 veliteľov práporov. Zabila aj vyše 165 veliteľov roty Hamasu a agentov s hodnosťou.
Za rok vojny izraelskí vojaci našli približne 4 700 tunelových šácht.
IDF tvrdia, že zabili viac ako 800 teroristických agentov, zväčša členov Hizballáhu, pričom počet zahŕňa aj 90 veliteľov Hizballáhu.
Od začiatku vojny smerovalo na Izrael z viacerých frontov viac ako 26-tisíc rakiet, striel a bezpilotných lietadiel. Čísla zahŕňajú aj 13 200 projektilov vypálených z Gazy - najmenej päťtisíc pritom len počas prvého dňa vojny v októbri 2023 - ďalej 12 400 z Libanonu, približne 60 zo Sýrie, 180 z Jemenu a 400 z Iránu.
Straty však eviduje aj Izrael - za rok vojenského konfliktu prišiel o 728 vojakov, záložníkov a dôstojníkov izraelskej miestnej bezpečnosti a viac ako 4 500 bolo zranených. Z toho 346 bolo zabitých a takmer 2 300 zranených počas pozemnej ofenzívy v Gaze. IDF tiež konkretizuje, že 56 vojakov prišlo o život v dôsledku priateľskej streľby v Gaze a iných vojenských nehôd.
(max)
Americký rezort zahraničia v nedeľu uviedol, že vojenský tlak môže umožniť diplomaciu, súčasne však môže viesť k rizikám. Reagovalo tak na rozsiahle útoky izraelskej armády na ciele hnutia Hizballáh v Libanone.
Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov vyhlásilo, že podporuje Izrael pri útočení na ciele militantného hnutia, no je proti útokom na civilnú infraštruktúru. "O všetkých týchto faktoroch teraz rokujeme s Izraelom. Jasne a dôsledne sme sa vyjadrili, že ďalšia eskalácia nie je v záujme nikoho. Každá civilná obeť je priveľká," uviedlo.
Cieľom USA je podľa ministerstva zahraničných vecí prímerie v Libanone, aby bol vytvorený priestor pre diplomaciu.
Občasná kritika Washingtonu na adresu Izraela v súvislosti s počtom mŕtvych civilistov v Pásme Gazy a Libanone je väčšinou verbálna a bez zásadnej zmeny politiky voči Izraelu, konštatuje agentúra Reuters.
(tasr)
Incident sa stal počas prestávky nedeľňajšieho zápasu v obci Gbeľany. Inak pokojný zápas sa behom sekundy zmenil na drámu, keď údajne bývalý rozhodca sa z radov fanúšikov zrazu ocitol pri delegátovi a natiahnutou zbraňou mu mieril na hlavu.
Ako prvý o hrozivej udalosti informoval portál Sportnet, ktorého oslovili viacerí futbaloví nadšenci aj funkcionári hostí.
Zdroj portálu priblížil, že "chronického kriklúňa" delegát upozornil, aby sa správal slušne, keďže mal nevhodné poznámky na hráčov aj rozhodcov. Následne však muž z tribúny preskočil dva rady, vytiahol pištoľ, natiahol ju a priložil ju k hlave delegáta.
Po tom, ako niekto z tribúny zakričal "volajte políciu" sa muž so zbraňou na kolobežke rýchlo pobral z miesta preč.
Polícia však muža zadržala a po viac ako štyridsiatich minútach prerušenia sa dohral aj zápas. Ten vyhrali 2:0 hostia z Horného Hričova.
„Vytiahnuť na delegovanú osobu zbraň? V zápase, ktorý sa hral v priateľskej atmosfére? Je to odsúdeniahodný čin. Aj ľudia zostali zdesení. Nikdy som nič podobné v kariére nezažil. Teraz budem vážne uvažovať, čo ďalej," uzavrel delegát Vladimír Baďura.
(max)
Ako oznámilo v noci na pondelok čínske veľvyslanectvo v Pakistane, pri nedeľnom výbuchu v blízkosti letiska v pakistanskom meste Karáči prišli o život dvaja občania Číny.
Miestna polícia a regionálna vláda informovali, že pri najväčšom letisku v Pakistane vybuchla cisterna. Na mieste zasahovali vojaci, píšu agentúry AP a AFP.
Predstaviteľ regionálnej vlády v rozhovore pre televíznu stanicu Geo povedal, že išlo o útok, ktorého cieľom boli cudzinci. K útoku sa prihlásila separatistická militantná organizácia Balúčska oslobodzovacia armáda (BLA). Vo vyhlásení uviedla, že sa zamerala na konvoj čínskych inžinierov a investorov.
Čínska ambasáda vyzvala pakistanské úrady, aby "útok dôkladne vyšetrili, prísne potrestali vrahov a zároveň prijali opatrenia na úplné zaistenie bezpečnosti čínskych občanov, inštitúcií a projektov".
V Pakistane pracujú tisíce čínskych robotníkov, z ktorých väčšina sa podieľa na čínskej infraštruktúrnej a investičnej iniciatíve Jeden pás, jedna cesta (OBOR), známej aj ako Nová hodvábna cesta. Medzi zranenými sú aj policajti a okolnosti explózie sú predmetom vyšetrovania.
BLA sa usiluje o odštiepenie provincie Balúčistan od Pakistanu. Organizácia zaútočila na čínskych občanov aj v minulosti a tvrdí, že etnickí Balúčovia nedostávajú spravodlivý podiel na bohatstve, ktoré vyťažili zahraniční investori.
(tasr)
Premiér Robert Fico (Smer) a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ budú diskutovať o cestovnej mape - pláne spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskom, ktorú podpísali na prvom spoločnom rokovaní vlád v apríli v Michalovciach.
"Cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa aj podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite," priblížil Úrad vlády SR.
Ministri budú tiež diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny.
(tasr)
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) a sýrska štátna tlačová agentúra (SANA) uviedli, že počas útoku Izraela na nákladné vozidlá prevážajúce zdravotnícky a humanitárny materiál v sýrskom meste Homs sa zranili traja pracovníci.
Okrem zranení troch humanitárnych pracovníkov rátajú podľa agentúr AFP a Reuters aj materiálne škody. Izraelská armáda v nedeľu zničila celkovo "tri nákladné autá naložené potravinami a zdravotníckym materiálom v iránskej továrni na automobily... na juhu Homsu", uviedlo SOHR.
"Nákladné autá prišli z Iraku, aby poskytli humanitárnu pomoc Libanončanom", ktorých zasiahol konflikt medzi Izraelom a militantným libanonským hnutím Hizballáh.
Libanon v piatok uviedol, že izraelský útok na sýrsku hranicu odrezal krajinu od hlavnej medzinárodnej cesty, ktorá spája obe krajiny. Izraelské jednotky sa v uplynulých dňoch opakovane zamerali na pohraničnú oblasť s tvrdením, že Hizballáh dováža zbrane cez hranicu zo Sýrie.
Izraelské úrady sa k jednotlivým úderom vyjadrujú len zriedka, no v prípade Sýrie opakovane vyhlásili, že nedovolia Iránu rozšíriť svoju prítomnosť v krajine.
(tasr)
Zranenia podľa polície utrpelo najmenej päť ľudí. Libanonské hnutie Hizballáh uviedlo, že raketami útočilo na vojenskú základňu južne od Haify v odvete za zabitie svojho vodcu Hasana Nasralláha.
Ako píšu Reuters a Times of Israel (TOI), mesto zasiahli dve rakety, ktoré poškodili budovy. So zraneniami bolo hospitalizovaných päť ľudí, napísal TOI s odvolaním na Rambamovu nemocnicu.
Päť rakiet zasiahlo podľa miestnych médií izraelské mesto Tverja, ktoré leží približne 66 kilometrov východne od Haify. Izraelská armáda v nedeľu informovala, že jej stíhačky zasiahli infraštruktúru Hizballáhu v Bejrúte. Dodala, že útočila aj na ciele hnutia na juhu a východe Libanonu vrátane skladov zbraní a odpaľovacích zariadení.
Izrael obvinil Hizballáh, že zámerne umiestnil svoje veliteľstvá a zbrane pod obytné budovy v centre Bejrútu a ohrozuje tak civilné obyvateľstvo.
(tasr)
V prezidentských voľbách v Tunisku zrejme s veľkým náskokom zvíťazil súčasný prezident Kajs Saíd. Vyplýva to z exit pollu spoločnosti Sigma Conseil, informovala v nedeľu večer tuniská štátna televízia.
Hlasovanie poznačila nízka účasť na úrovni 27,7 percenta, uviedla volebná komisia po zatvorení volebných miestností. Oficiálne výsledky by mali byť známe najskôr v pondelok večer.
Saíd (66) získal podľa exit pollu 89,2 percenta hlasov. Okrem súčasnej hlavy štátu kandidovali vo voľbách jeho bývalý spojenec Zuhajr Maghzáwí a podnikateľ Ajáší Zámmil, ktorý bol v septembri uväznený.
Zámmilovi v súčasnosti hrozí viac ako 14-ročný trest odňatia slobody, je obvinený okrem iného z falšovania podpisov na podporu svojej kandidatúry. Komisia neumožnila kandidovať vo voľbách celkovo 14 uchádzačom - ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu alebo technické aspekty.
Saíd sa dostal k moci po voľbách v roku 2019. O dva roky neskôr rozpustil parlament a začal vládnuť na základe dekrétov, čo opozícia označila za puč. V krajine je v súčasnosti väznených niekoľko opozičných politikov.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) so sídlom v New Yorku nedávno uviedla, že "v Tunisku je aktuálne zadržiavaných z politických dôvodov alebo za uplatňovanie svojich základných práv viac ako 170 osôb".
(tasr, reuters, afp)
Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v nedeľu na vopred neohlásenej návšteve Kyjeva oznámil, že jeho krajina investuje 400 miliónov eur do spoločného vývoja moderných dronov s Ukrajinou a dodá jej ďalšie stíhačky F-16.
Ruben Brekelmans tiež navštívil mesto Charkov asi 40 kilometrov od ruskej hranice. "Vojna sa zintenzívňuje každý deň a Ukrajina vytvára ďalšie brigády, ktoré potrebujú podporu, vojenské vybavenie. Potrebujeme neustály prísun podpory," povedal Brekelmans pre Reuters v ukrajinskej metropole.
Holandsko prisľúbilo Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú podporu v hodnote desať miliárd eur, z ktorých dosiaľ vynaložilo približne štyri miliardy.
Brekelmans po sobotňajšej ceste do Charkova, bombardovaného ruskými jednotkami, povedal, že útoky na vojenské ciele v Rusku sú jedinou cestou, ako toto mesto brániť.
Ukrajina žiada svojich partnerov, aby jej povolili používať dodané zbrane na údery na ciele hlboko na území Ruska a aby jej poskytli ďalšie systému protivzdušnej obrany. Holandsko viedlo s ďalšími krajinami snahy dodať Ukrajine lietadlá F-16 a samo ich prisľúbilo 24.
Prvé tieto lietadlá z Holandska už podľa ministra operujú v ukrajinskom vzdušnom priestore a ďalšie dodajú v najbližších mesiacoch alebo začiatkom budúceho roka. Holandsko tiež dodáva náhradné diely, muníciu a palivo a chce rozšíriť výcvik ukrajinských pilotov.
Okrem toho ohlásilo plán dodať protivzdušný systém Patriot zložený z častí od rôznych iných krajín, niektoré je však podľa Brekelmansa ťažké zadovážiť. Ukrajina už používa jeden radar systému Patriot a čoskoro dostane tri odpaľovacie zariadenia, doplnil minister.
(tasr, reuters)
Davy ľudí sa v nedeľu v Európe, severnej Afrike či Ázii zúčastnili na demonštráciách na podporu Izraela i Palestínčanov, ako aj na spomienkach pred prvým výročím útoku Hamasu na Izrael.
Stovky proizraelských demonštrantov pochodovali neďaleko Brandenburskej brány v Berlíne pod transparentom s nápisom „Proti všetkému antisemitizmu". Ľudia s izraelskými vlajkami za policajného sprievodu volali heslá ako „Osloboďte Gazu od Hamasu" či „Priveďte ich domov", čím mali na mysli rukojemníkov stále zadržiavaných v Pásme Gazy.
V nemeckej metropole sa konala aj demonštrácia na podporu Palestíny, na ktorú prišlo okolo 3500 ľudí. Viacerí z nich sa dostali do zrážok s políciou, na ktorú hádzali kamene a fľaše.
Tisíce ľudí sa zhromaždili v Paríži na židovskom spomienkovom podujatí, na ktorom rečníci a umelci vzdávali poctu obetiam útoku zo 7. októbra minulého roka a vyjadrovali podporu rukojemníkom. V Londýne sa tisíce ľudí zišli na podobnom podujatí v Hyde Parku.
Veľké propalestínske demonštrácie sa medzitým uskutočnili v krajinách od Pakistanu po Maroko. V marockej metropole Rabat tisíce ľudí pochodovali pri parlamente a vyzývali vládu, aby zrušila dohodu o nadviazaní vzťahov s Izraelom z roku 2020.
V Austrálii predtým prišli tisíce demonštrantov podporiť Palestínčanov a Libanon. V Melbourne sa konalo aj zhromaždenie podporovateľov Izraela, ktorí držali plagáty s fotografiami izraelských rukojemníkov.
Bezpečnostné úrady vo viacerých krajinách zvýšili pohotovosť vzhľadom na obavy, že eskalujúci konflikt na Blízkom východe by mohol inšpirovať nové teroristické útoky a že by niektoré protesty mohli prerásť do násilia.
Francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau zvolal na večer stretnutie bezpečnostných predstaviteľov s cieľom posúdiť „hrozbu terorizmu", oznámil jeho úrad.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila v nedeľu plnú podporu polícii po tom, ako bezpečnostné sily v sobotu použili slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie násilných demonštrantov v Ríme. Pri zrážkach počas propalestínskeho pochodu utrpelo zranenia 30 policajtov a štyria demonštranti.
(tasr, ap)
Tender na dodávku 80 hasičských áut v hodnote vyše 38 miliónov eur preverí Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) po tom, ako opozícia vyjadrila pochybnosti o priebehu a víťazovi súťaže.
Firma LRK Trading, ktorá tender vyhrala, nemá podľa opozície žiadnu finančnú históriu, skúsenosti so špecifickou hasičskou technikou a sídli v rodinnom dome v Bratislave.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec upozornil, že víťaz súťaže mal pôvodne v predmete podnikania úplne odlišné činnosti, ako napríklad prácu s drevom a chov zvierat, čo je podľa neho neobvyklé pre dodávateľa hasičskej techniky, informuje portál tvnoviny.sk.
Víťaz tendra uvádza dvoch subdodávateľov, ktorí majú dodať podvozok, nadstavbu a výbavu za približne 26 miliónov eur, no cena celého tendra dosahuje 38 miliónov eur, čo vzbudzuje otázky o osude zvyšných 12 miliónov eur.
Majiteľ spoločnosti LRK Trading obvinenia odmieta a tvrdí, že tender bol v súlade s pravidlami. Dodáva, že 15 rokov pracoval v podobnej firme a jeho spoločnosť je od leta minulého roka výhradným zástupcom poľskej firmy, ktorá dodáva hasičskú nadstavbu. Podľa jeho slov zvyšné financie sa použijú na ďalšiu výbavu, ktorú Poliaci nedodávajú.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že s kontrolou tendra nemá problém a ÚVO poskytne všetky potrebné dokumenty. Opozícia podala vlastný podnet na prešetrenie a vyhlásila, že ak ÚVO potvrdí transparentnosť súťaže, bude rozhodnutie rešpektovať, no v súčasnosti má stále pochybnosti o jej priebehu.
(mm)
Nad Donbasom na východe Ukrajiny bol pravdepodobne zničený ruský experimentálny dron S-70 Ochotnik, ktorý má slúžiť ako podpora pilotovaných bojových lietadiel.
Server BBC News s odkazom na zábery zo sociálnych sietí uvádza, že dron letel spoločne s ďalším ruským lietadlom, ktoré následne odpálilo raketu smerom k Ochotniku, referuje portál TWZ.
Na záberoch je vidieť lietadlo S-70 letiace vedľa iného stroja, ktorý naň práve vypálil raketu. V dôsledku toho sa Ochotnik zrútil neďaleko mesta Kosťantynivka, približne 12 kilometrov od frontu. Experimentálne bezpilotné lietadlo už vstúpilo do oblasti kontrolovanej ukrajinskými ozbrojenými silami.
Podľa ruských vojnových blogérov dron podstupoval prvé bojové testy, no pravdepodobne došlo k strate kontroly. Pilot druhého lietadla ho musel zničiť, aby zabránil pádu z veľkej výšky. Dron S-70 Ochotnik vyvíja spoločnosť Suchoj a je navrhnutý tak, aby spolupracoval so stíhačkami Su-57 a Su-35. O jeho nasadení v bojových podmienkach sa však doteraz neobjavili žiadne informácie.
(mm)
Izraelský minister obrany Joav Galant v nedeľu varoval Irán, že ak sa pokúsi spôsobiť škodu Izraelu, môže skončiť ako Pásmo Gazy alebo Bejrút. Izrael zároveň pripravuje odvetu za iránsky raketový útok.
„Iránci sa nedotkli spôsobilosti vzdušných síl – žiadne lietadlo nebolo poškodené, žiadna letka nebola vyradená z prevádzky," uviedol Galant vo vyhlásení, pričom odkázal na nedávny raketový útok Iránu na Izrael, ktorý zasiahol dve základne izraelských vzdušných síl.
„Ktokoľvek si myslí, že obyčajný pokus uškodiť nám nás odradí od zásahu, mal by sa pozrieť na naše úspechy v Pásme Gazy a Bejrúte," dodal izraelský minister.
Irán v utorok podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelská armáda oznámila, že zachytila veľký počet zo zhruba 200 balistických rakiet. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vyhlásil, že Izrael má právo na obranu a odpovie na iránsky raketový útok zo začiatku tohto týždňa. Uviedol tiež, že izraelská armáda zničila „veľkú časť" raketového arzenálu libanonského militantného hnutia Hizballáh. Hrozbu, ktorú predstavuje, však ešte úplne neodstránila.
Hizballáh podľa izraelského premiéra plánoval na severe Izraela ešte väčší masaker, než aký pred rokom uskutočnil Hamas na juhu krajiny. Galant zdôraznil, že Izrael už odstránil veliteľov Hizballáhu, ktorí stáli za týmito plánmi.
Generálny štáb Obranných síl Izraela plánuje odvetu za utorkový útok Teheránu na židovský štát, informoval spravodajský portál Times of Israel. Denník citoval reakciu izraelskej armády, ktorá niekoľko minút po odznení raketového útoku na Izrael prisľúbila odpoveď. „Tento masívny útok bude mať následky. Máme svoje plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme,“ reagoval hovorca armády Daniel Hagari.
Spravodajský server Ynet News informoval, že na prípravách na odvetný úder sa bude podieľať aj veliteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA Michael Kurilla, ktorý má čoskoro prísť do Izraela. Finálnu podobu plánov však musí schváliť premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant.
Sobotňajšie vyjadrenia izraelskej armády prišli v čase, keď sa USA snažili Izrael odradiť od toho, aby v rámci reakcie zasiahol iránsku jadrovú alebo ropnú infraštruktúru. Americký prezident Joe Biden v piatok navrhol, aby sa Izrael zdržal útokov na iránske ropné zariadenia. Začiatkom tohto týždňa tiež vyjadril nesúhlas s možnosťou, že by Tel Aviv útočil aj na iránske jadrové zariadenia.
Bidenove najnovšie vyjadrenia prišli deň po tom, ako povedal, že myšlienka izraelského útoku na iránske ropné lokality je „predmetom diskusie“, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy v obavách z náhleho šoku v globálnych dodávkach, pripomína Times of Israel.
Izrael vedie dlhú vojnu, povedal v nedeľu vojakom náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi s prísľubom zničenia tých, ktorí útočia na jeho krajinu, bojujúcu proti militantom v Pásme Gazy i Libanone.
"Je to dlhá vojna, určovaná nielen schopnosťami, ale aj vôľou a vytrvalosťou v priebehu času," povedal Halevi v príhovore pred prvým výročím útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.
"Je to vojna za naše právo byť slobodnými ľuďmi v našej krajine," dodal s tým, že Izrael porazil vojenské krídlo Hamasu a uštedril závažný úder libanonskému Hizballáhu, ktorý prišiel o svojich hlavných lídrov.
Hamas medzitým vydal vyhlásenie, v ktorom vyzdvihol svoj rozsiahly útok spred roka a tvrdil, že Izrael stále blokuje dohodu o prímerí.
Militanti z radikálneho hnutia Hamas a ďalších skupín zaútočili 7. októbra 2023 na juh Izraela, kde zabili 1 205 ľudí, prevažne civilistov. Zajali tiež vyše 250 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych. Izrael reagoval odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41 870 ľudí, vyplýva z údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného Hamasom. OSN považuje tento údaj za spoľahlivý.
(tasr, afp, sab)
Ukrajina získala od Izraela moderný systém včasného varovania pred leteckými útokmi s názvom Tzeva Adom.
Uviedol to v rozhovore pre portál Zrkadlo týždňa izraelský veľvyslanec na Ukrajine, Michael Brodsky. Systém, ktorý dokáže detegovať štarty rakiet a dronov a s vysokou presnosťou vypočítať trajektórie a miesta dopadu, bol odovzdaný po mnohých mesiacoch spolupráce.
Podľa veľvyslanca bola izraelská časť úlohy splnená, pričom zodpovednosť za implementáciu systému teraz prechádza na ukrajinskú stranu. Testovanie Tzeva Adom sa začalo už na jar 2023 a cieľom je ho nasadiť vo viacerých veľkých mestách na Ukrajine, aby pomohol obyvateľom včas reagovať na letecké útoky a zvýšiť ich bezpečnosť.
Brodsky sa vyjadril aj k otázke potenciálneho poskytnutia starších systémov Patriot, ktoré Izrael plánuje vyradiť. Zatiaľ však o tomto kroku nepadlo konečné rozhodnutie, pretože izraelské systémy protivzdušnej obrany sú stále potrebné na ochranu pred hrozbami z Iránu, Jemenu a Iraku.
Izrael sa od začiatku ruskej invázie zdráha poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc, vrátane Železnej kupoly, ktorú Kyjev žiadal. Tel Aviv zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že systém nebol určený na veľké územia a obáva sa, že by sa mohol dostať do rúk Iránu, ktorý podľa západných spravodajských služieb dodáva Rusku vojenské vybavenie.
(mm)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron viedol v nedeľu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom „úprimný" rozhovor o situácii na Blízkom východe.
Oznámil to Macronov úrad s tým, že obaja lídri v telefonáte prijali svoje názorové rozdiely i želanie sa lepšie pochopiť.
Macron potvrdil solidárnosť Francúzska s Izraelčanmi, najmä obeťami útokov, rukojemníkmi v Pásme Gazy a ich rodinami. „Oddanosť Francúzska voči bezpečnosti Izraela je neochvejná," povedal Netanjahuovi. Dodal však, že dodávky zbraní, predlžovanie vojny v Gaze a jej rozšírenie do Libanonu neprinesú bezpečnosť Izraelčanom ani ďalším obyvateľom regiónu.
Obaja lídri spolu telefonovali po tom, ako Netanjahu v sobotu ostro kritizoval Macronove vyjadrenie o tom, že v rámci úsilia nájsť politické riešenie konfliktu by mali byť Izraelu zastavené dodávky zbraní používaných vo vojne v Gaze.
Netanjahu podľa svojej kancelárie v nedeľu Macronovi povedal, že obmedzenia voči Izraelu poslúžia len Iránu a jeho zástupným organizáciám.
„Práve tak, ako Irán podporuje všetky časti iránskej osi teroru, sa očakáva, že priatelia Izraela ho budú podporovať a nie na neho uvaľovať obmedzenia, ktoré len posilnia iránsky os zla," uviedol izraelský premiér.
Zdôraznil tiež, že vojenské operácie Izraela proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh vytvárajú príležitosť zmeniť situáciu v Libanone v prospech stability, bezpečnosti a mieru v celom regióne.
Lídri sa dohodli na pokračovanie v dialógu o tejto záležitosti počas pondelkovej návštevy francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota v Izraeli.
(tasr)
Európska ľavica a bruselskí byrokrati dnes spoločne trestajú Maďarsko za to, že nevpúšťa migrantov a chráni Európu. Povedal to maďarskej premiér Viktor Orbán v nedeľu na zhromaždení talianskej strany Liga v Pontide v talianskej Lombardii.
Viktor Orbán na podujatí vystúpil ako čestný hosť spolu s niekoľkými ďalšími európskymi pravicovými politikmi. Zdôraznil, že Maďarsko dostalo pokutu 200 miliónov eur a každý deň platí milión eur, pretože neumožňuje vstup migrantov.
„Je to hanba, je to hanba Bruselu," podčiarkol maďarský premiér a dodal, že ak budú Maďarsko naďalej trestať, potom migrantov prepravia z Budapešti do Bruselu. „Ak chcú migrantov, dostanú ich," vyhlásil.
„Taliansko je silná, veľká a bohatá krajina. Ak sme to dokázali my, dokážete to aj vy. Nemyslite si, že je to nemožné, je to možné! My Maďari sme toho živým príkladom. Buďte odhodlaní, buďte odvážni a nasledujte veľkých lídrov ako Matteo Salvini," povedal Orbán na margo boja proti migrácii.
(tasr)
Spojené štáty nezmiernia svoj tlak na Izrael a arabských lídrov, aby dosiahli dohodu o prepustení rukojemníkov a prímerí v Pásme Gazy, uviedla viceprezidentka USA a demokratická prezidentská kandidátka Kamala Harrisová.
Washington spolupracuje s Izraelom na humanitárnej pomoci a „na potrebe uzavrieť dohodu, ktorá by umožnila prepustenie rukojemníkov a prímerie, povedala Harrisová v relácii 60 minút televízie CBS. Dodala, že USA sa nezastavia pokiaľ ide o vyvíjanie tlaku na Izrael a na Blízkom východe.
Moderátor rozhovoru však naznačil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nepočúva a "určuje si vlastný smer". Spomenul pozemnú ofenzívu v Libanone alebo premiérove varovania o odplate za iránsky raketový útok na Izrael, pričom moderátor poznamenal, že prípadný odvetný útok Izraela môže spôsobiť rozšírenie vojny na Blízkom východe.
Demokratická prezidentská kandidátka zdôraznila, že v súvislosti s iránskym útokom na Izrael je „našou povinnosťou urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa Izrael mohol brániť proti takýmto útokom". Zároveň uviedla, že úsilie USA "viedlo k viacerým krokom Izraela v tomto regióne, ktoré boli do veľkej miery podnietené alebo výsledkom mnohých vecí vrátane nášho presadzovania toho, čo sa musí stať v regióne".
Harrisová sa podľa agentúry Reuters vyhla odpovedi na otázku, či je izraelský premiér skutočne blízkym spojencom. "Pri všetkej úcte si myslím, že lepšia otázka je, či máme dôležité spojenectvo medzi americkým a izraelským ľudom, a odpoveď na túto otázku je áno," povedal Harrisová v úryvku rozhovoru, ktorý bude v plnom znení zverejnený v pondelok.
Militanti Hamasu 7. októbra 2023 zaútočili na juh Izraela, pričom zahynulo 1205 ľudí. Následná izraelská odvetná ofenzíva v Pásme Gazy si dosiaľ vyžiadala 41.870 obetí na životoch.
Izrael v súčasnosti podniká útoky aj v Libanone, kde sa zameriava na Iránom podporované hnutie Hizballáh.
(tasr, afp, reuters)
Úsek cesty I/18 medzi Turanmi a Sučanmi v okrese Martin je v nedeľu večer prejazdný v oboch smeroch. Informovala o tom žilinská krajská polícia na sociálnej sieti.
Cestu prvej triedy polícia popoludní uzatvorila, dokumentovala tam dopravnú nehodu.
Hasiči informovali, že na úseku sa zrazilo osobné auto s motorkou.
(tasr)
Irán v nedeľu oznámil dočasné zrušenie letov zo všetkých letísk v krajine od nedeľňajšieho večera do pondelkového rána. Iránsky letecký úrad to odôvodnil „prevádzkovými obmedzeniami".
Opatrenie prichádza v čase, keď Izrael sľubuje odvetu za iránsky raketový útok.
„Od 21.00 h miestneho času (19.30 h SELČ) dnes večer do 6.00 h (4.30 h SELČ) boli všetky lety v krajine zrušené," uviedol hovorca iránskeho Úradu pre civilné letectvo podľa správ štátnych médií.
Irán už tento týždeň uzavrel svoj vzdušný priestor na takmer 48 hodín po tom, ako v utorok asi 200 raketami zaútočil na Izrael. Aj po opätovnom otvorení vzdušného priestoru však podľa DPA do Teheránu a z iránskej metropoly nesmeroval takmer žiaden medzinárodný let.
(tasr, dpa, afp)
Ministerstvo vnútra (MV) SR nakúpilo mobilný systém detekcie bezpilotných lietadiel. Sumu, ktorú zaň zaplatilo však neuviedlo. Vypláva to zo zmluvy, ktorú rezort zverejnil v centrálnom registri.
Konečná kúpna cena je podľa dokumentu špecifikovaná v cenovej ponuke predávajúceho. Tá na základe dohody zmluvných strán tvorí utajovanú prílohu zmluvy.
V dokumente rezort uviedol, že technické špecifikácie systému patria podľa zákona medzi utajované skutočnosti. Spoločnosť Defenguard Systems s. r. o. ho musí ministerstvu dodať najneskôr začiatkom decembra.
(tasr)
Obyvateľov amerického štátu Florida v nedeľu upozornili, že tropická búrka Milton by sa mohla rýchlo stať silným hurikánom a v polovici budúceho týždňa zasiahnuť oblasti pri Mexickom zálive, ktoré nedávno devastoval hurikán Helene.
Milton sa aktuálne nachádza pri pobreží Mexika. Pohybuje sa pomaly, no očakáva sa rýchle zosilnenie, uviedlo Národné centrum pre hurikány (NHC) v Miami.
Hoci meteorologické modely zatiaľ ukazujú rôzne predpovede, najpravdepodobnejšia trasa naznačuje, že Milton by mohol prejsť nad pevninu v stredu severne od zálivu Tampa Bay a zostať hurikánom, kým sa nepresunie strednou časťou Floridy nad Atlantický oceán. Prevažne by tak obišiel ďalšie juhozápadné štáty USA, kde hurikán Helene spôsobil obrovské škody. Počet obetí na životoch v nedeľu stúpol na 230.
Floridský guvernér Ron DeSantis v nedeľu zdôraznil, že zrejme neexistuje scenár, v ktorom by Milton silno nezasiahol jeho štát. Obyvatelia majú podľa neho niekoľko dni na prípravu, mali by očakávať ďalšie výpadky elektriny, nachystať si potraviny a vodu na týždeň a byť pripravení na evakuácie. Tie by podľa štátnych úradov mohli byť najrozsiahlejšie na Floride od roku 2017.
(tasr, ap)
Ruské ozbrojené sily čoraz častejšie nasadzujú neidentifikované typy dronov popri známom type iránskej výroby Šahíd, uviedol plukovník Jurij Ihnat, hovorca ukrajinského letectva.
Podľa Ihnata Rusko začalo používať lacnejšie a menej kvalitné drony ako napríklad Gerbera. Tento typ dronov, dostupný v niekoľkých verziách, vrátane kamikadze modelov a prieskumných dronov, je konštruovaný z penového materiálu a ich výrobná kvalita je pomerne nízka, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa môžu zrútiť ešte pred dosiahnutím cieľa.
Ukrajinské letectvo v posledných dňoch zaznamenalo zvýšené nasadenie týchto nešpecifikovaných dronov, pričom v mnohých prípadoch miznú z radarov, čo naznačuje, že mohli byť zasiahnuté systémami elektronického boja, alebo im došlo palivo. Ihnat zdôraznil, že presnú identifikáciu dronov je možné vykonať až po analýze ich trosiek na zemi, referuje Ukrajinská pravda.
Tento nový trend prichádza v čase, keď Rusko využíva vzdušné útoky na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ukrajinská armáda varuje obyvateľstvo, aby sa pri nájdení trosiek k dronom nepribližovalo a okamžite kontaktovalo záchranné zložky.
Rusko sa snaží kombinovať rôzne typy dronov na zlepšenie svojich prieskumných a útočných operácií, zatiaľ čo Ukrajina posilňuje svoje elektronické a protivzdušné obranné systémy, aby minimalizovala škody a eliminovala nebezpečenstvo, ktoré tieto drony predstavujú.
(mm)
Uviedla to Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v reakcii na potvrdený výskyt tohto invázneho druhu v SR. Inšpektori sú zároveň veľmi dobre vyškolení na identifikáciu tohto sršňa, aj najeho správny odchyt a používanie špecifických pascí.
„Skúsenosti z krajín, ako sú Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko, kde sa tento druh rozšíril, poukazujú na nutnosť rýchlej a systematickej likvidácie hniezd. Nedostatočná reakcia v prvých fázach výskytu viedla k trvalej kolonizácii a k zložitej a stále prebiehajúcej eradikácii tohto druhu," skonštatovala vo svojom stanovisku SIŽP.
Inšpektori používajú na odchyt invázneho sršňa špecifické pasce, ktoré musia spĺňať presné parametre, aby nedochádzalo k uväzneniu domácich druhov sršňov alebo iných vzácnych a chránených druhov hmyzu. SIŽP tvrdí, že v priebehu posledného roka sa slovenskí včelári intenzívne pripravovali na potenciálny výskyt tohto druhu. Okrem nasadenia pascí sa zameriavali aj na vývoj metód trasovania zistených jedincov a odhalenia ich hniezd.
Na odchyt a likvidáciu bodavého hmyzu má zároveň vypracovaný metodický list aj Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Úlohou zboru pri záchrane osôb a zvierat je odstránenie bezprostredného ohrozenia ich života a zdravia. „Pokiaľ zásah spĺňa uvedenú definíciu záchrany, môže jednotka vykonať výjazd k udalosti s výskytom ôs, včiel a sršňov," skonštatovala pre TASR Zuzana Geguššová z oddelenia mediálnej komunikácie Prezídia HaZZ. Hasičský zbor tak nerozlišuje, či ide o sršňa ázijského, metodika odchytu a likvidácie je platná pre každý druh bodavého hmyzu.
Geguššová vysvetlila, že hasičská jednotka vykoná výjazd, ak sa bodavý hmyz nachádza v priestoroch s väčším počtom osôb, materských školách, základných školách, stredných školách, v domovoch dôchodcov, v domovoch sociálnych služieb či nemocniciach. „Veliteľ zásahu na mieste udalosti rozhodne o vykonaní prieskumu a o začatí a ukončení činnosti na záchranu osôb a majetku ohrozených bodavým hmyzom a posudzuje vzniknutú situáciu podľa toho, či je bezprostredne ohrozený život a zdravie osôb," priblížila. Veliteľ zásahu si podľa Geguššovej ďalej cez operačné stredisko vyžiada príchod včelára alebo pracovníka dezinsekčnej služby na miesto udalosti. Môže ich využiť na konzultáciu pre vykonanie ďalších činností na mieste.
(tasr)
Je nimi prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým je možné predísť očkovaním. Zároveň ho žiada, aby svojimi neodbornými závermi nespôsoboval medicínsku izoláciu Slovenska vo svete.
„Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)s hlbokým znepokojením eviduje aktivity splnomocnenca vlády Petra Kotlára šíriaceho vo verejnom priestore preukázateľne nesprávne medicínske závery týkajúce sa pandémie COVID-19, ktorá zasiahla svetovú populáciu v rokoch 2020 až 2023," uviedla prezidentka SVLS Monika Palušková.. Kotlárové stanoviská sú podľa spoločnosti v rozpore s vedecky overenými medzinárodnými výsledkami výskumu pandémie potvrdenými medicínou založenou na dôkazoch.
Všeobecní lekári požadujú od vlády, aby v čo najkratšom čase zaujala oficiálne stanovisko k obsahu materiálu, ktorý jej Kotlár predložil. „Splnomocnenec vlády uvádza ako odborné zdroje svojich konštatovaní v predmetnom materiáli pochybné zdroje, ktoré reprezentujú osoby právoplatne odsúdené za falšovanie výsledkov vedeckých štúdií, ku ktorým sa tieto osoby aj priznali. Uvedená súvislosť je mimoriadne medicínsky znepokojujúca," podotkla Palušková. Dodala, že Kotlárové medicínske závery sú nezmyselné a vracajú Slovensko do zdravotníckeho stredoveku.
SVLS upozornila, že úlohou splnomocnenca je preverenie a uvedenie záverov týkajúcich sa vynakladania zdrojov počas pandémie na Slovensku. Zatiaľ podľa lekárov neboli verejnosti predložené konkrétne finančné analýzy.
„Ako všeobecní lekári, ktorí boli počas pandémie COVID-19 vystavení najväčšiemu riziku ochorenia a úmrtia na COVID-19 a ako lekári prvej línie, protestujeme proti výrokom splnomocnenca vlády SR Kotlára, že pandémia prakticky neexistovala. Je neakceptovateľné, aby sa splnomocnenec vlády SR stal šíriteľom preukázateľných neprávd a zároveň dehonestoval obrovské nasadenie zdravotníkov počas pandémie bezprecedentného celosvetového rozsahu, a to nielen na Slovensku," skonštatovala spoločnosť.
Splnomocnenec Kotlár predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Na tohtotýždňovej tlačovej konferencii hovoril o viacerých podozreniach o neúčinnosti a nebezpečnosti vakcín či o umelom pôvode COVID-19. Avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavanie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti. Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied či Univerzitná nemocnica Bratislava.
(tasr)
Cestu I/18 medzi Sučanmi a Turanmi v okrese Martin v nedeľu popoludní polícia uzatvorila v oboch smeroch. Na úseku dokumentuje vážnu dopravnú nehodu.
Policajti žiadajú vodičov o rešpektovanie pokynov polície na mieste.
Na mieste sa podľa Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline zrazilo osobné auto s motocyklom. Nehoda si vyžiadala zranenia. Zasahovali tam traja príslušníci HaZZ z Martina s jedným kusom techniky.
(tasr)
Tragédia postihla dvadsaťštyriročnú Arinu G. z Moskvy, ktorá počas dovolenky v gruzínskom hlavnom meste Tbilisi natáčala video na TikTok.
Pri natáčaní nešťastne spadla do vchodu stanice metra a utrpela vážne zranenia hlavy, ktorým neskôr podľahla.
Video zachytáva, ako Arina tancuje na hudbu zo svojho mobilu a natáča seba aj svoju kamarátku. Pri nakrúcaní kráčala dozadu, narazila na nízky obrubník a spadla do podchodu. Napriek rýchlemu prevozu do nemocnice zraneniam podľahla, informuje nemecký Bild.
(mm)
Švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú zadržali na klimatickej demonštrácii v Bruseli spolu s ďalšími vyše 100 protestujúcimi. Demonštranti vyzývali na ukončenie dotácií na fosílne palivá.
Podľa tlačovej agentúry Belga sa na okupačnom proteste v sobotu popoludní zúčastnilo približne 150 aktivistov. Skupina Zjednotení za klimatickú spravodlivosť (UCJ) pre DPA potvrdila, že zadržaných ešte v sobotu večer prepustili.
Thunbergovú už v minulosti dočasne zadržali počas protestov vo viacerých krajinách. Známou po celom svete sa stala svojimi „školskými štrajkami za klímu", ktoré viedli k vzniku medzinárodného hnutia Piatky za budúcnosť.
Od útoku islamistického hnutia Hamas na Izrael spred roka a následnom vojenskom zásahu Izraela v Pásme Gazy Thunbergová opakovane vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi a obvinila Izrael z genocídy. Kritici ju obviňujú zo zaujatého postoja k vojne v Gaze a udalostiam, ktoré ju podnietili, dodala DPA s tým, že aktivistka mala v Bruseli na sebe palestínsku šatku.
(tasr, dpa)
Najmenej 17 ľudí vrátane deviatich detí zahynulo pri izraelskom leteckom útoku v oblasti Džabálijá na severe Pásma Gazy, oznámil v nedeľu príslušník civilnej obrany v palestínskej enkláve ovládanej militantným hnutím Hamas Mahmúd Bassal.
Izraelská armáda ešte skôr v nedeľu vyhlásila, že jej jednotky obkľúčili Džabálijú v reakcii na náznaky, že tam hnutie Hamas obnovuje svoju činnosť.
Spravodajský web The Times of Israel (TOI) uviedol, že počas noci bolo v okolí počuť hlasné výbuchy a izraelská armáda neskôr uviedla, že podnikla vlnu leteckých útokov a delostreleckého ostreľovania. Armáda tvrdí, že útoky boli zamerané na desiatky objektov Hamasu, vrátane skladov zbraní, tunelov a inej infraštruktúry.
Militanti Hamasu vedú vojnu s Izraelom od 7. októbra 2023, keď zaútočili na juh krajiny. Útok si vyžiadal 1205 obetí, väčšinu tvorili civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41.870 ľudí. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov pásma boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
(tasr, afp)
Iránske médiá a verejnosť špekulujú o osude generála Ismáíla Gháního, veliteľa elitných jednotiek Kuds, ktorý údajne zmizol po izraelskom bombardovaní v Bejrúte.
Izraelský kanál Channel 12 informoval, že Ghání mohol byť zasiahnutý útokom, čo podporujú správy o jeho poslednom pohybe v Libanone.
Podľa dostupných informácií Ghání pricestoval do Bejrútu, aby sa stretol s vedením Hizballáhu a pomohol im zvládnuť následky izraelských úderov. Jeho neprítomnosť na verejnosti a nedostatok oficiálnych vyhlásení z Teheránu vyvolávajú špekulácie o jeho zranení alebo možnej smrti.
Mlčanie iránskych úradov, ktoré by v podobných prípadoch bežne vydali vyhlásenie, len zvyšuje podozrenia. Iránske médiá dokonca kritizovali túto nečinnosť, pričom verejnosť očakáva potvrdenie, že Ghání je nažive.
Ghání, ktorý prevzal velenie jednotiek Kuds po zabití Kásema Solejmáního, v roku 2020, bol naposledy verejne videný v nedeľu.
(mm)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…