Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden tento týždeň Nemecko nenavštívi, obáva sa hurikánu

Americký prezident Joe Biden odložil plánovanú návštevu Nemecka koncom tohto týždňa a následnú cestu do Angoly. Urobil tak pre silný hurikán Milton, ktorý sa blíži k štátu Florida.

Biden sa mal podľa agentúra DPA vo štvrtok v Berlíne stretnúť s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom. Následne sa mal v spolkovej krajiny Porýnie-Falcko zúčastniť na samite o Ukrajine na americkej leteckej základni Remstein.

Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit vyhlásil, že odklad návštevy je poľutovaniahodný, ale Berlín rozumie aktuálnej situácii na Floride. "Biely dom nás o tom informoval vopred," dodal.

Úrad britského premiéra avizoval, že Keir Starmer napriek neúčasti Bidena v sobotu pricestuje do Berlína na rozhovory s lídrami Francúzska a Nemecka, aby rokoval o situácii na Ukrajine a Blízkom východe, píše agentúra Reuters.

Bidenova administratíva má vážne obavy z hurikánu smerujúceho do oblastí USA, ktoré len nedávno zasiahol hurikán Helene. Milton v uplynulých hodinách mierne zoslabol, ale stále dosahuje 4. kategóriu s rýchlosťou vetra 230 kilometrov za hodinu. Americké Národné centrum pre hurikány (NHC) varovalo, že tropický cyklón bude "podľa predpovedí aj naďalej extrémne nebezpečný".

https://twitter.com/WhiteHouse/status/1843653427345191281

(tasr)

Minúta  |  

O špeciálne typy pneumatík francúzskeho producenta nie je záujem, výrobu pozastavuje

Závod na severovýchode Francúzska na výrobu pneumatík pre poľnohospodárske stroje a ďalšia továreň v strede krajiny, ktorá dodáva pneumatiky pre stavebné stroje, sa na niekoľko týždňov zatvoria, oznámila spoločnosť Michelin.

Továrne na výrobu pneumatík pre osobné autá zostávajú otvorené, aj keď dopyt po nich klesá tiež. Francúzsky producent Michelin však rokuje s odbormi, aby "našli riešenia", píše agentúra Reuters.

Slabší dopyt súvisí s "celkovým spomalením svetovej ekonomiky, najmä v automobilovom priemysle, kde tržby výrobcov klesli o 20 až 25 percent," povedal pre Le Parisien generálny riaditeľ Florent Menegaux. "Je zrejmé, že nás to ovplyvňuje a sme nútení sa prispôsobiť," dodal.

Skupina, ktorá zamestnáva viac ako 130-tisíc ľudí oznámila sériu dobrovoľného prepúšťania už v roku 2021. V priebehu minulého roka zatvorila továreň v západnom Francúzsku a ďalšiu v južnom Nemecku.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg prevezme funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie

Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prevezme funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC) budúci rok vo februári. Nahradí nemeckého diplomata a súčasného predsedu Christopha Heusgena.

"Len zopár medzinárodných platforiem je tak dôležitých ako MSC pri presadzovaní prevencie konfliktov, dialógu a medzinárodnej spolupráce. Celý svoj politický život som venoval udržiavaniu mieru. Je pre mňa obrovská česť slúžiť ako predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie a prispieť k jej misii 'mier cez dialóg'", uviedol bývalý šéf NATO podľa agentúr Reuters, AFP a DPA.

Stoltenberg bol medzi rokmi 2000 až 2013 takmer desať rokov premiérom Nórska. V roku 2014 bol vymenovaný za generálneho tajomníka NATO a členovia Aliancie jeho funkčné obdobie predĺžili štyrikrát.

Začiatkom tohtoročného októbra ho vo funkcii vystriedal bývalý holandský premiér Mark Rutte.

Mníchovská bezpečnostná konferencia bola založená v roku 1963. Každý rok vo februári sa na nej v Mníchove zídu hlavy štátov, premiéri, ministri mnohých krajín, vojenskí experti či predstavitelia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky.

V poradí 61. Mníchovská bezpečnostná konferencia, na ktorej prevezme Stoltenberg funkciu predsedu, sa uskutoční 14. až 16. februára.

Nový generálny tajomník NATO označil podporu Ukrajiny ako jednu z jeho priorít

Mohlo by Vás zaujímať Nový generálny tajomník NATO označil podporu Ukrajiny ako jednu z jeho priorít

(tasr)

Minúta  |  

Poľskí farmári obnovia blokádu hranice, tvrdia ukrajinskí colníci

Štátna colná služba Ukrajiny oznámila, že poľskí poľnohospodári opäť plánujú zablokovať pohyb tovaru cez hraničný priechod Medyka-Šehyni na poľsko-ukrajinskej hranici. Blokáda má trvať do konca kalendárneho roka.

„Na základe informácií z poľskej strany miestni poľnohospodári oznámili možnú protestnú akciu v podobe blokovania kamiónovej dopravy na kontrolnom stanovišti Medyka-Šehyni od 8. októbra do 31. decembra 2024,“ citoval colnú službu portál Ukrajinská pravda.

Nateraz sa vozidlá na hranici odbavujú „normálnym spôsobom“, ubezpečili colníci. „V prípade protestných akcií alebo iných zmien situácie vás budeme ďalej informovať,“ dodal úrad.

Ukrajinská pravda tiež citovala jedného z hlavných organizátorov minuloročných protestov Rafała Meklera, ktorý vyhlásil, že „práca na poliach sa skončila, a my môžeme bojovať za to, čo je správne“.

V žiadosti o protestnú akciu sa uvádza rovnaký časový rámec, od 8. októbra do 31. decembra, konkrétny čas začiatku blokády však nebol uvedený. Dátum približne korešponduje s obdobím v minulom roku, kedy Poliaci začali blokovať všetky hraničné priechody.

Poľskí kamionisti rozšírili blokádu priechodov s Ukrajinou, pridali sa aj farmári

Mohlo by Vás zaujímať Poľskí kamionisti rozšírili blokádu priechodov s Ukrajinou, pridali sa aj farmári

(sab)

Minúta  |  

Eskalácia konfliktu v Perzskom zálive by mohla vyhnať ceny ropy nad 100 dolárov za barel

Vyostrený konflikt medzi Izraelom a Iránom by mohol veľmi negatívne ovplyvniť svetové ceny ropy. Upozorňuje na to The Economist.

K rapídnemu zvýšeniu cien ropy by mohlo dôjsť hlavne v prípade, ak by sa Izrael rozhodol okrem vojenských cieľov v Iráne zaútočiť aj na zariadenia slúžiace na ťažbu a prepravu ropy a plynu.

Jedným z potenciálnych cieľov môžu byť samotné iránske ropné polia, ale aj ropné terminály na ostrove Charg v Perzskom zálive, odkiaľ sa prepravuje až deväť desatín všetkej iránskej ropy.

Irán pritom minulý mesiac expedoval dva milióny barelov ropy denne, čo predstavovalo asi dve percentá svetovej produkcie. Odberateľom iránskej ropy je takmer výhradne Čína, ktorú by jej výpadok výrazne zasiahol, čo môže spôsobiť ďalšie problémy.

Všetko by to mohlo viesť k nárastu cien ropy nad 100 dolárov za barel. Stalo sa tak napríklad v roku 2022 po začiatku vojny na Ukrajine, keď cena tejto komodity prudko vzrástla nad spomínanú úroveň.

Na trhoch medzitým vládne nervozita, minulý týždeň totiž stúpli ceny o desať percent na 78 dolárov za barel, čo je najväčší týždenný nárast za bezmála dva roky.

(bra)

Minúta  |  

Pellegrini zdvihol varovný prst. Vládu vyzval na rokovania so zdravotníkmi

Prezident Peter Pellegrini žiada vládu, aby rokovala s predstaviteľmi zdravotníckeho sektora, ktorého sa tiež dotýkajú šetriace opatrenia. Podľa výsledkov týchto rozhovorov sa rozhodne, či zákon o konsolidačnom balíku podpíše.

Hlava štátu v utorok popoludní diskutovala so zástupcami Lekárskeho odborového združenia (LOZ), Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, predstaviteľmi nemocníc či ambulantného sektora.

Pellegrini po stretnutí informoval o požiadavke zdravotníkov, aby konsolidačný balíček vlády nepodpísal. Zdravotníkom dal prísľub, že v nasledujúcich dňoch bude pozorne sledovať, či sa uskutočňujú rokovania s vládou a či sa darí nájsť kompromis, ktorý by pomohol situáciu zmierniť. Podľa výsledkov sa potom rozhodne, či zákon o šetriacich opatreniach v nejakej časti vráti alebo ho podpíše.

Prezident zároveň zdravotníkov požiadal, aby boli ústretoví a ochotní nájsť kompromis. Hlava štátu varovala, že ak sa spor nepodarí vyriešiť a na konsolidačnom balíku sa nič nezmení, možno očakávať, že lekári podajú výpovede z nadčasov a „len sa rozhodnú dodržiavať Zákonník práce“. V konečnom dôsledku by to znamenalo kolaps zdravotníctva.

Šéf LOZ Peter Visolajský informoval, že prezidentovi povedali kritické veci k fungovaniu rezortu. „Náš záujem nie sú len mzdy. V roku 2022 sme mali osem požiadaviek, ktoré majú pomôcť slovenskému zdravotníctvu,“ vyhlásil Visolajský. Na týchto požiadavkách trvajú, aby sa zdravotníctvo menilo k lepšiemu a nekolabovalo.

Podľa lídra LOZ vláda dohodu s lekármi z roku 2022 momentálne porušila. Ak nedôjde k náprave, výpovede lekárov sa môžu zopakovať, uviedol Visolajský. Vyzval kolegov, aby sa pripojili k tlaku na vládu a podarilo sa zdravotníctvo zachrániť. Poprosil verejnosť, aby to chápala.

Šéf lekárskych odborárov zdôraznil, že keby im išlo len o platy, už dávno nie sú v slovenských nemocniciach. Vyzval tiež na adekvátne ohodnotenie zdravotných sestier a záchranárov.

Vláda doteraz so zdravotníkmi nerokovala, sťažovali sa

"Toto nezmyselné ba až škodlivé opatrenie - návrh zákona, ktorý vláda SR vydala a následne poslanci schválili, vzácne spojilo týchto predstaviteľov, ktorí pôsobia v zdravotníctve. Nie preto, že chceme chrániť svoje záujmy, ale preto, že pravdivo hovoríme o tom, čo už v slovenskom zdravotníctve je, a čo by hrozilo týmto škodlivým opatrením," vyhlásila predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Monika Kavecká. Je preto podľa nej namieste, aby vláda so zdravotníkmi začala rokovať.

Spoločne so šéfom Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petrom Visolajským skritizovala vládu, že ani s jednou zo zúčastnených organizácií doteraz o konsolidácii v sektore nerokovala. V tejto súvislosti všetci zástupcovia sektora ocenili prezidenta.

"Momentálne ako prvý z vedenia štátu s nami rokoval o tejto veci," poznamenal o Pellegrinim Visolajský. Jeho kroky vníma ako vnášanie pokoja do "nezmyselného konfliktu", ktorý podľa zdravotníkov vytvorila vláda.

"Všetci, ktorí sme tu, chceme rokovať a chceme hľadať ten kompromis a sme veľmi radi, že prezident nás prijal. Máme 12 dní na to, aby sme rokovania viedli a verím tomu, že pri dobrej vôli aj na strane vlády rokovania môžu byť úspešné," vyhlásil prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS) Matej Polák.

Viceprezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov (SKZZ) Michal Weinciller zároveň dodal, že konsolidačné opatrenia by mali priamy dopad aj na záchrannú zdravotnú službu a vrátili by ju o 15 rokov späť. Zároveň deklaroval za všetkých záchranárov, že odborovému združeniu lekárov i sestier vyjadrujú podporu.

Za spoločným postojom sú aj ambulantní lekári, ktorí upozornili, že dôsledky pocítia pacienti i v ambulanciách. "Ak by na ambulantný sektor dopadli opatrenia, tak ako boli schválené, bude to znamenať odklad alebo zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov," priblížila prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová.

Utorkového stretnutia s hlavou štátu sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, Asociácie nemocníc Slovenska, Asociácie štátnych nemocníc SR, Asociácie súkromných lekárov SR, Slovenskej lekárskej spoločnosti, Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska a Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.

(su, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.