Keby štáty NATO a ďalší podporovatelia Ukrajiny dodali len zlomok množstva zbraní, ktoré sme poslali po roku 2022, „možno by sme skutočne zabránili vojne“, zdôraznil bývalý generálny tajomník Aliancie v rozhovore pre týždenník Politico.
„Vojna sa nezačala v roku 2022, ale v roku 2014, keď došlo k nezákonnej anexii Krymu, ale aj keď Rusko v lete 2014 vstúpilo do východného Donbasu,“ vyhlásil Jens Stoltenberg s tým, že už vtedy NATO poskytlo Ukrajine istú limitovanú podporu.
Spomenul návštevu aliančného výcvikového tábora Javoriv, kde v roku 2015 vyzýval na rozšírenie podpory Kyjeva. „Niektorí spojenci to urobili, ale bolo to relatívne obmedzené, a to bolo mnoho rokov veľmi ťažké, pretože politika v NATO bola taká, že by nemalo poskytovať Ukrajine smrtiacu podporu,“ vysvetlil.
Opísal svoj pohľad na vojnu ako „agresívnu vojnu Ruska proti Ukrajine“, čím všetku zodpovednosť za eskaláciu prisúdil Moskve. „Je to hrubé porušenie medzinárodného práva a podľa medzinárodného práva má Ukrajina právo na sebaobranu, a právo na sebaobranu zahŕňa právo zasiahnuť legitímne vojenské ciele na území agresora, teda Ruska,“ doplnil.
Nepriamo tým naznačil, že by podporil zrušenie obmedzení na ostreľovanie Ruska západnými zbraňami dlhého dosahu.
Bývalý šéf NATO tiež neočakáva, že v prípade víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách by sa oslabila podpora Ukrajiny zo strany Západu. Hoci republikánsky exprezident sarkasticky opísal ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského ako „najlepšieho obchodníka v histórii“, podľa Stoltenberga to bol on, kto rozhodol o dodávkach protitankových systémov Javelin ešte pred začiatkom vojny.
Napriek tomu však Stoltenberg zabezpečil, aby hlavná záťaž financovania a zbrojenia Kyjeva spočinula na Aliancii, a nie na Spojených štátoch, „čím sa zabezpečila určitá stabilita, aby Trump nemohol všetko zrušiť tweetom, ak sa vráti do Bieleho domu“, píše Politico.
Stoltenberg opätovne konštatoval, že víťazstvo Ukrajiny je v bezpečnostnom záujme celej Európy, hoci nevysvetlil prečo. Vyvrátil však slová predstaviteľov Nemecka či pobaltských štátov o tom, že do piatich rokov sa ťažisko vojny presunie ďalej na západ – teda že Rusko napadne niektorý členský štát NATO.
„Po prvé, nevidíme žiadnu bezprostrednú vojenskú hrozbu voči žiadnemu spojencovi NATO. Po druhé, vidíme, že pokiaľ ide o ruské vojenské kapacity, takmer všetky pozemné sily sú teraz venované vojne na Ukrajine a potrvá nejaký čas, kým sa im podarí ich vybudovať,“ vysvetlil svoje ubezpečenie.
„Na druhej strane zmenili svoje hospodárstvo na vojnové, takže vyrábajú veľa zbraní a munície. Keď sa vojna na Ukrajine skončí, táto kapacita – výrobná kapacita – tam stále bude,“ dodal.
(sab)
