Preskočiť na obsah
  |  

Donald Trump vylúčil druhú prezidentskú debatu s Kamalou Harrisovou

Týmto odmietnutím Trump reagoval na ponuku televízie Fox News, ktorá koncom októbra chcela usporiadať debatný súboj kandidátov volieb vypísaných na 5. novembra.

Republikánsky exprezident a demokratická viceprezidentka, ktorých súboj o Biely dom bude veľmi tesný, debatovali v televíznom štúdiu v rámci predvolebnej kampane len raz, v septembri. Napriek návrhom viacerých spravodajských médií zorganizovať im debatu, sa však pred voľbami už nestretnú.

Trump v stredu príspevku na svojej platforme Truth Social Media argumentoval, že na debatu je veľmi neskoro, pretože sa už začalo predčasné hlasovanie. Dodal navyše, že "Kamala včera jasne povedala, že nebude robiť nič iné ako Joe Biden, takže nie je potrebná žiadna debata."

Harrisová predtým vyzvala Trumpa na diskusiu, ktorú by spravodajská televízia CNN usporiadala 23. októbra, ale bývalý prezident to odmietol. Je totiž presvedčený, že diskutovať znova nemusí, keďže 10. septembra nad Harrisovou dominoval. "Vyhral som posledné dve debaty, jednu s podvodníkom Joeom a druhú s klamárkou Kamalou," povedal. Podľa mnohých pozorovateľov však v televíznom dueli zvíťazila Harrisová.

Prieskumy verejnej mienky v kľúčových štátoch, ktoré rozhodnú o výsledku hlasovania 5. novembra, predpovedajú Trumpovi a Harrisovej vyrovnané šance - a to aj napriek sérii bezprecedentných udalostí počas kampane, akou bolo odsúdenie Donalda Trumpa za trestný čin, dva pokusy o atentát na jeho osobu i odstúpenie súčasného prezidenta Joea Bidena z boja o Biely dom.

(afp, tasr)

  |  

Joe Biden nalieha, aby Izrael minimalizoval škody spôsobené civilistom v Libanone

Prezident USA v spoločnom telefonáte vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua však potvrdil svoju podporu pre izraelské útoky zamerané na Iránom podporovaných aktivistov militantného hnutia Hizballáh.

O rozhovore predtým informovala aj hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová, ktorá spresnila, že trval asi 30 minút a bol "priamy a produktívny".

Z vyhlásenia Bieleho domu vyplýva, že Biden počas telefonátu opäť potvrdil právo Izraela chrániť svojich občanov pred skupinou Hizballáh, ale zároveň zdôraznil i potrebu diplomatickej dohody medzi Izraelom a Hizballáhom, ktorá by umožnila civilistom na oboch stranách tzv. modrej línie návrat do svojich domovov.

Ako je známe, modrá línia nie je oficiálnou hranicou medzi Libanonom a Izraelom - predstavuje demarkačnú čiaru, ktorú vytvorila OSN a za ktorú sa v roku 2000 mali stiahnuť izraelskí vojaci.

Účelom telefonátu s Bidenom, pokiaľ ide o Netanjahua, bola diskusia o reakcii Izraela na iránsky raketový útok zo začiatku októbra. Biely dom nespresnil obsah rozhovoru na túto tému. Uviedol len, že Biden potvrdil záväzok Spojených štátov v oblasti zaistenia izraelskej bezpečnosti a jednoznačne odsúdil iránsky raketový útok.

Pokiaľ ide o situáciu v palestínskom Pásme Gazy, lídri diskutovali o naliehavej potrebe vrátiť sa k diplomacii s cieľom dosiahnuť prepustenie rukojemníkov unesených pred rokom z Izraela a stále zadržiavaných Hamasom.

Biden počas telefonátu hovoril aj o nutnosti obnoviť prístup na sever tejto enklávy, vrátane okamžitého obnovenia humanitárneho koridoru z Jordánska.

(reuters, tasr, times of israel)

  |  

Ukrajinská armáda tvrdí, že zasiahla základňu so skladom dronov na juhu Ruska

Útok sa odohral neďaleko osady Okťabrskij severne od mesta Krasnodar a vykonali ho námorné sily spolu s Ukrajinskou spravodajskou službou (SBU), píše sa vo vyhlásení ukrajinského generálneho štábu.

Ukrajinská armáda v stredu oznámila, že zasiahla vojenskú základňu v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, na ktorej skladovali stovky útočných dronov typu Šáhid.

„Podľa dostupných informácií tam skladovali takmer 400 útočných dronov," napísal generálny štáb s tým, že išlo o priamy zásah cieľa, po ktorom pozorovali sekundárne explózie. Údaje nebolo možné nezávisle overiť.

https://twitter.com/bayraktar_1love/status/1844090412689977509

(reuters, afp, tasr)

  |  

Biden hovoril s Netanjahuom o možnej odvete za iránsky raketový útok

Za uplynulých sedem týždňov išlo o prvý rozhovor Joa Bidena a Benjamina Netanjuhua, prebehol prostredníctvom telefonátu.

Prezident USA Joe Biden v stredu telefonicky hovoril s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Rozhovor bol „priamy a produktívny", týkal sa aj možnej izraelskej odvety za minulotýždňový iránsky raketový útok, uviedol Biely dom.

Rozhovor trval 30 minút, priblížila hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. Dodala, že lídri diskutovali okrem možnej odvety voči Iránu aj o mnohých iných záležitostiach. K telefonátu sa pripojila aj viceprezidenta USA Kamala Harrisová.
     
Irán minulý týždeň podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael v odvete za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd. Izraelská armáda informovala, že veľký počet zo zhruba 200 balistických rakiet zachytila.

(reuters, ap, tasr)

  |  

Od začiatku kampane už Harrisová vyzbierala miliardu dolárov

V prvý deň po oznámení kampane sa americkej prezidentskej kandidátke Kamale Harrisovej podarilo vyzbierať 25 miliónov dolárov a za prvý mesiac sa táto suma vyšplhala na 500 miliónov.

Kandidátkou demokratickej strany sa stala iba v júli po odstúpení prezidenta Joea Bidena z volieb. Zdroj agentúry Reuters si myslí, že získaná suma svedčí o entuziazme darcov. Finančné prostriedky budú podľa neho použité na reklamu, kampaň v kľúčových štátoch a mzdy volebného personálu.

Pre porovnanie - exprezident Donald Trump a jeho Republikánska strana vyzbierali v auguste 130 miliónov dolárov. Ku koncu mesiaca mali k dispozícii celkovo 295 miliónov, zatiaľ čo Harrisová a demokrati 404 miliónov.

Podľa nových prieskumov agentúr bude súboj Harrisovej a Trumpa mimoriadne tesný. Jej náskok sa pritom na celonárodnej úrovni postupne znižuje. Volebné prieskumy sú navyše veľmi tesné vo viacerých kľúčových štátoch. Voľby sa uskutočnia 5. novembra.

(reuters, tasr)

  |  

EÚ schválila 35 miliárd eur pomoci Ukrajine zo zmrazených ruských aktív

Cieľom finančnej pomoci je vyjsť v ústrety naliehavým finančným potrebám Ukrajiny, ktoré sa zvýšili v dôsledku zosilnenej agresie Ruska.

Členské štáty v Rade EÚ dosiahli dohodu o balíku finančnej pomoci Ukrajine vrátane mimoriadnej pôžičky vo výške až 35 miliárd eur a na mechanizme spolupráce v oblasti úverov, ktorý podporí Ukrajinu pri splácaní už poskytnutých pôžičiek až do výšky 45 miliárd eur poskytnutých EÚ a partnermi zo skupiny G7.

Splatenie mimoriadneho úveru makrofinančnej pomoci a bilaterálnych pôžičiek od partnerov G7 bude zabezpečené prostriedkami pochádzajúcimi z výnosov zo zmrazených ruských štátnych aktív. Tie boli zmrazené krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 spustilo inváziu na Ukrajinu.

(tasr,reuters)