Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kamenický ukázal návrh rozpočtu. Do zdravotníctva pôjde takmer 10 miliárd eur

Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického zo Smeru predstavilo návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Už v pondelok 14. októbra bude o dokumente, ktorý sumarizuje rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky, rokovať tripartita.

Deficit verejných financií má v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), v roku 2026 na 3,7 percenta a v roku 2027 na 3 percentá HDP.

Uplynulé dni politici hlavne z vládnej SNS opakovane spomínali potrebu lepšej kontroly nad míňaním financií v rezorte zdravotníctva. Nový minister Kamil Šaško (Hlas) vo štvrtok v Prezidentskom paláci zdôrazňoval, že bude dbať o to, aby sa každé euro v zdravotníctve investovalo správne.

Podľa aktuálneho návrhu rozpočtu výdavky na zdravotníctvo v roku 2025 dosiahnu 9,6 miliardy eur. Medziročne narastú o 691 miliónov eur, teda o 7,76 percenta. Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia, z výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva a z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti.

Pokiaľ ide o výdavky na obranu na budúci rok, rozpočtované sú vo výške dvoch percent HDP. Pôjde o sumu 2,78 miliardy eur a predstavujú medziročný nárast 167 miliónov eur.

Konfederácia odborových zväzov vyzýva prezidenta, aby nepodpísal konsolidačný balík

Mohlo by Vás zaujímať Konfederácia odborových zväzov vyzýva prezidenta, aby nepodpísal konsolidačný balík

Ministerstvo financií očakáva, že hospodárenie verejnej správy v tomto roku skončí oproti schválenému rozpočtu lepšie o 250 miliónov eur. Schodok tak dosiahne 7,6 miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP.

Na dosiahnutie plánovaného postupného poklesu deficitu je potrebné podľa rezortu financií do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9  percenta HDP.

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur a výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v roku 2025 dosiahnuť 6,4 miliardy eur. Celkové príjmy štátu sa plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur.

V roku 2024 by sa mal verejný dlh zvýšiť na 58,9 percenta HDP. Príčinou je deficit verejných financií v tomto roku popri ustupujúcej inflácii. Dynamika rastu dlhu sa však podľa rezortu financií v nasledujúcom období stabilizuje okolo úrovne 60 percent HDP, a to najmä vďaka konsolidácii verejných financií.

(tasr, su)

Minúta  |  

Matovič obvinil Haščáka za zablokovanie stránky, šlo však len o technickú chybu

Takmer celú stredu bola nedostupná oficiálna facebooková stránka hnutia Slovensko. To, čo jeho líder Igor Matovič pôvodne označil za zablokovanie, bolo podľa oficiálneho stanoviska prevádzkovateľa iba technickou chybou.

Matovič pôvodne tvrdil, že Facebook zablokoval ich stránku s približne 228-tisíc sledovateľmi zrejme na žiadosť Jaroslava Haščáka z Penty a „vládnej mafie“. Zdôrazňoval, že sa tak stalo bez predchádzajúceho upozornenia a na túto tému hovoril aj na tlačovej konferencii.

V ten istý deň po 20.00 hodine však bola stránka hnutia Slovensko opäť dostupná. Jeho šéf túto novú skutočnosť na Facebooku už nijako nekomentoval.

Meta, materská spoločnosť sociálnej siete Facebook, pre SME vysvetlila, že šlo o technický problém, pre ktorý sa správne nenačítavali viaceré stránky po celom svete. Za vzniknuté nepríjemnosti sa ospravedlnila.

V minulosti Facebook zablokoval napríklad oficiálnu stránku Ľuboša Blahu (Smer), Mariana Kotlebu (ĽSNS) či Rudolfa Huliaka (Národná koalícia/Nezávislí kandidáti). Vo všeobecnosti však platí, že sociálna sieť stránky neblokuje ihneď a bez upozornenia, ale až po sérii varovaní.

(bra)

Minúta  |  

Nerokujem s európskymi lídrami o prímerí s Ruskom, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom poprel špekulácie, že na rozhovoroch s európskymi lídrami rokuje o podmienkach prímeria vo vojne s Ruskom.

Označil to za dezinformácie, ktoré šíri Moskva. Informovali o tom agentúry Reuters, AFP a DPA.

„Toto nie je témou našich rozhovorov," vyhlásil Zelenskyj na margo možného prímeria. „Nie je to pravda. Rusko častokrát pracuje s mediálnymi dezinformáciami, takže šírenie takýchto správ je pochopiteľné," dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj s Macronom rokoval aj o ďalšej vojenskej podpore. Taktiež vyhlásil, že Ukrajina potrebuje podporu Západu pred prichádzajúcou zimou. Priznal, že vojenská situácia na východe Ukrajiny je náročná.

Macron zdôraznil, že na stretnutí opätovne vyjadril podporu „ukrajinskému odporu proti ruskej invázii". AFP pripomína, že lídri sa stretli deň po nezvyčajnej návšteve prezidenta Macrona vo vojenskom tábore na východe Francúzska, kde francúzske sily cvičia príslušníkov novovzniknutej ukrajinskej brigády.

Stretnutie s Macronom je súčasťou Zelenského cesty po viacerých európskych štátoch. Vo štvrtok sa v Londýne stretol aj s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem a britským premiérom Keirom Starmerom. Neskôr vo štvrtok sa zíde aj s talianskou premiérkou Georgiou Meloniovou.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó obhajuje svoju účasť na plynárenskom fóre v Rusku

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa zúčastnil na plynárenskom fóre v Petrohrade (SPIGF) napriek sankciám Západu namiereným proti Moskve. Podľa ruských tlačových agentúr sa však Szijjártó neobáva vyvodenia dôsledkov zo strany EÚ.

"Zahraničná politika je súčasťou suverenity a my nikomu nedovolíme, aby túto suverenitu obmedzoval," uviedol Szijjártó. Počas svojho vystúpenia v Petrohrade sa vyslovil za spoluprácu Európy s Moskvou v oblasti ropy, zemného plynu a jadrovej energetiky. Zároveň vyhlásil, že práve zásluhou Maďarska neuvalila EÚ sankcie aj na dodávky plynu a jadrových palív z Ruska.

Podľa slov ministra Maďarsko tento rok importuje z Ruska približne päť miliónov ton ropy prostredníctvom ropovodu Družba, ktorým sa transportujú dodávky do strednej Európy. Szijjártó okrem toho uviedol, že má v rámci fóra v úmysle uzavrieť ďalšiu dohodu s ruskou energetickou spoločnosťou Gazprom o dodávkach plynu. Szijjárto tvrdí, že energetickú bezpečnosť Maďarska možno zabezpečiť len spoluprácou s Ruskom.

Pravicová vláda premiéra Viktora Orbána udržiava dobré vzťahy s Moskvou aj dva a pol roka od začiatku invázie na Ukrajinu. Ruský prezident Vladimir Putin v júli tiež prijal Orbána v Moskve, čo sa stretlo s nesúhlasom najvyšších predstaviteľov EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

NATO začne budúci týždeň cvičenia s jadrovými zbraňami

Severoatlantická aliancia (NATO) spustí v pondelok svoje každoročné vojenské cvičenia, ktorých súčasťou sú aj jadrové zbrane. Oznámil to generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Vojenské cvičenia Steadfast Noon budú hostiť Belgicko a Holandsko a potrvajú približne dva týždne. Zúčastní sa na nich približne 60 lietadiel vrátane stíhačiek F-35A či bombardérov B-52.

„V tomto neistom svete je životne dôležité testovať našu obranu a posilniť našu obranu, aby naši protivníci vedeli, že NATO je pripravené a schopné reagovať na akúkoľvek hrozbu," uviedol Rutte v Londýne po stretnutiach s britským premiérom Keirom Starmerom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Celé cvičenia sa sústreďujú predovšetkým na Spojené kráľovstvo, Severné more ale tiež Belgicko a Holandsko," dodal šéf NATO.

Súčasťou vojenského cvičenia Steadfast Noon nebude ostrá paľba. Na manévroch sa zúčastní asi 2000 príslušníkov armády.

Podľa vojenských expertov si vojaci vyskúšajú bezpečný presun amerických jadrových zbraní po území Európy z podzemných úložných zariadení k lietadlám a ich pripevňovanie k stíhačkám. Cvičné lety sa potom už konajú bez bômb.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort kultúry zvažuje prísnejšie kontroly používania štátneho jazyka

Ministerstvo kultúry (MK) SR spustilo prípravu novej legislatívy, ktorá by priniesla prísnejšiu kontrolu používania štátneho jazyka a zároveň aj vyššie prípadné pokuty. Na tému upozornil Dennik N.

Zmenu chce rezort pod vedením Martiny Šimkovičovej dosiahnuť novelizáciou zákona o štátnom jazyku. Zámer vyplýva z takzvanej predbežnej informácie, ktorú štátne orgány zverejňujú na začiatku legislatívneho procesu.

Pointou pomerne zložitej formulácie hlavnej časti dokumentu je práve prísnejšia kontrola používania štátneho jazyka na verejnosti a vyššie sankcie.

Rezort argumentuje, že v súčasnosti konkrétne ustanovenia spomínaného zákona opakovane porušujú tie isté osoby. Tvrdí, že MK SR má v tomto smere obmedzené kompetencie a pokuty, ktoré môže uložiť, sú nízke.

Podľa vyjadrenia, ktoré ministerstvo poskytlo Denníku N, mu prekáža napríklad nesprávne uvádzanie niektorých geografických názvov či dvojjazyčné texty, v ktorých je časť v cudzom jazyku lepšie viditeľná, respektíve má inú veľkosť či typ fontu.

Zmenou by malo byť aj to, že pokutu by po novom mohli dostať i fyzické osoby, teda bežní ľudia. Doteraz to boli len orgány verejnej správy, teda napríklad samosprávy obcí či vyšších územných celkov.

(bra)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.