Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SIS pripravuje správu z atentátu na Fica. Vo veci bol vypovedať aj Hamran

Štefan Hamran údajne svojimi výrokmi spôsobil májovú streľbu na premiéra Roberta Fica. Povedal to Hamran, ktorý potvrdil, že z tohto dôvodu bol vypovedať na polícii. Správu z atentátu na premiéra pripraví do konca roka SIS.

"Keď mi policajná vyšetrovateľka povedala, že podozrenie smerovalo k tomu, že som svojimi výrokmi spôsobil streľbu na Roberta Fica, tak to sa mi už rozum zastavil. Na výsluchu sa ma pýtali, že z vašich vyjadrení je zrejmé, že nemáte rád Fica. Nemám ho rád, ale nie preto, že je to Robert Fico, nemám nič osobné proti nemu. Nemám ho rád len z toho titulu, že ničí krajinu, ktorú mám rád," priblížil Hamran v relácii denníka Sme Aréna a prízvukoval, že bol medzi prvými, ktorí tento atentát verejne odsúdili.

Z toho, čo mu prezentovala na výsluchu vyšetrovateľka, mu tiež nebolo zrejmé, aké by malo byť prepojenie medzi ním a strelcom Jurajom Cintulom. "Sedel som tam a nechápajúc krútil hlavou. Uzavrel som to tým, že dôkazné bremeno znáša orgán činný v trestnom konaní, tak nech dokazujú, lebo zatiaľ som nevidel jediný dôkaz. S tým som aj odišiel," dodal Hamran.

Zároveň potvrdil, že tento týždeň má ísť vypovedať znova, no ešte nevie, k čomu konkrétne.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) 15. októbra po rokovaní vlády ozrejmil, že Slovenská informačná služba má vypracovať správu o atentáte na premiéra na popud samotného Roberta Fica, a to do konca roku 2024, kedy ju má tajná služba predložiť na rokovanie parlamentu. "Takéto zadanie dostal od prijímateľa tých správ, od pána premiéra, a na základe toho riaditeľ koná," povedal Šutaj Eštok doslova. Zároveň potvrdil, že po atentáte vyvodil zodpovednosť a v lete odvolal pre postup bezpečnostných zložiek štyroch funkcionárov.

Neskôr vydalo ministerstvo vnútra stanovisko v súvislosti s medializovanými informáciami, že si správu o atentáte objednal v SIS premiér. Matúš Šutaj Eštok takúto interpretáciu poprel a potvrdil len to, že predseda vlády Robert Fico si ako oprávnený prijímateľ informácií vyžiadal od SIS správu o bezpečnostných rizikách spojených s ďalším možným pokusom o atentát na jeho osobu, na čo má z titulu svojej funkcie zákonný nárok.

Nemyslel tým v žiadnom prípade správu o atentáte zo dňa 15. mája v Handlovej, zdôranilo ministerstvo. Na takejto správe SIS pracuje aj v spolupráci s policajným zborom, a mala by byť prezentovaná poslancom Národnej rady, a v rámci zákonných možností aj verejnosti, aby sa zamedzilo šíreniu konšpiračných teórii v spojitosti s atentátom ešte do konca tohto roka.

Atentát na predsedu vlády spáchal v polovici mája tohto roku 71-ročný Juraj Cintula. Na premiéra, ktorý prichádzal k občanom, vystrelil päť rán, z toho štyrikrát ho zasiahol z bezprostrednej blízkosti.

Premiér ako aj ďalší koaliční politici dlhodobo tvrdia, že to je práve opozícia a niektoré médiá, ktoré za atentát nesú veľkú časť zodpovednosti. Aj vo svojom prvom vyjadrení po atentáte Fico označil strelca za opozičného aktivistu a posla zla a nenávisti, ktorú opozícia rozvinula do „nezvládnuteľných rozmerov“. Opoziční politici, naopak, argumentujú, že koalícia atentát propagandisticky zneužíva.

Strelca Juraja Cintulu obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu.

Fico sa zo zranení zotavoval v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a následne v domácej liečbe.

Koalícia na streľbu reagovala prijatím balíka zákonov (takzvaný lex atentát), ktorý zaviedol zvýšenú ochranu ústavných činiteľov, zákaz protestov pred obydliami politikov, ale aj doživotnú rentu najvyšších ústavných činiteľov, čo sa týka aj Roberta Fica.

(gko)

Minúta  |  

Izrael sa rozhodol rozšíriť svoju agresiu do Predjordánska a Libanonu, vyhlásil katarský emir

Tamím bin Hamad Ál Thání v utorok uviedol, že Izrael sa zámerne rozhodol rozšíriť svoju „agresiu“, aby naplnil svoje vopred vypracované plány na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Emir podľa agentúry Reuters vyhlásil, že Izrael konflikt na Blízkom východe rozširuje, „pretože vidí, že je na to priestor“. Povedal to vo výročnom prejave pri príležitosti otvorenia zasadnutia Poradného zhromaždenia (Madžlis aš-šúrá), ktoré je katarským legislatívnym zborom.

Ál-Thání opätovne odsúdil bombardovanie civilistov v Pásme Gazy a vyhlásil, že takéto činy nemôžu byť tolerované a ignorované. „Izrael nemôže dostať bezpodmienečnú zelenú a neobmedzené povolenie zabíjať. Realita okupácie, obliehania a osídľovania nemôže byť ďalej ignorovaná,“ vyhlásil Thání a vyzval na zastavenie vojny.

Katar oficiálne neuznáva Izrael a podobne ako väčšina arabských krajín s ním nenadviazal diplomatické styky. V Katare sa taktiež už niekoľko rokov zdržuje politické vedenie Hamasu. V krajine žil aj zavraždený vodca hnutia Ismáíl Haníja.

Napriek tomu, že Katar neuznáva Izrael, je dôležitým sprostredkovateľom medzi Izraelom a Hamasom. Spolu s Egyptom a Spojeným štátmi zastrešuje rokovania o prímerí v Pásme Gazy.

(tasr)

Minúta  |  

V tuneli Sitina sa stala hromadná nehoda, z miesta hlásia kolóny a zdržanie

Hromadná nehoda zapríčinila v utorok (15. 10.) výrazné zdržanie na diaľnici R2 v Bratislave. Informuje o tom Zelená vlna STVR na sociálnej sieti X.

Úsek je podľa nej aktuálne prejazdný v pravom pruhu, hlási však zdržanie až tri hodiny.

Nehode sa vodiči môžu vyhnúť cez Patrónku a Mlynskú dolinu, kde je však tiež hlásené asi hodinové zdržanie.

(bra)

Minúta  |  

Európska komisia chce zvýšiť počet deportácií nelegálnych migrantov

Predsedníčka Európskej Komisie Ursula von der Leyenová v liste adresovanom EÚ pred tohtotýždňovým zasadnutím Európskej rady uviedla, že v súčasnosti sa presadí približne 20 percent rozhodnutí o vyhostení nelegálnych prisťahovalcov.

„Komisia predstaví návrh legislatívy, ktorý jasne zadefinuje povinnosti spolupráce pre navrátilcov a tiež zefektívni proces návratu," napísala predsedníčka EK v reakcii na požiadavky viacerých členských štátov EÚ. „Budeme však potrebovať nový právny rámec, aby (…) sme mohli konať," ozrejmila von der Leyenová.

Podľa vyjadrenia predsedníčky EK musí Únia vybudovať istú úroveň "harmonizácie a dôvery", aby sa uľahčili deportácie nelegálnych migrantov a aby každá krajina akceptovala rozhodnutia ostatných.

Zabezpečilo by sa tak, že "migranti, ktorí dostali rozhodnutie o návrate v jednej krajine, nebudú môcť využívať trhliny v systéme, aby sa vyhli návratu v ďalšej".

Von der Leyenová prisľúbila lepšiu spoluprácu s tretími krajinami pri prijímaní vyhostených migrantov, a to čiastočne aj prostredníctvom vízovej politiky. „Zosúladenie vízovej politiky sa ukázalo ako dôležitý nástroj na riadenie nelegálneho pohybu smerom do EÚ," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Irán odsúdil sankcie EÚ, odmietol správy o dodávkach rakiet Rusku

Hovorca ministerstva zahraničia v Teheráne Esmáíl Bagájí poprel, že by islamská republika dodala balistické rakety použité vo vojne na Ukrajine, píše agentúra Reuters.

„Niektoré európske krajiny a Spojené kráľovstvo bohužiaľ bez dôkazov tvrdili, že Irán vojensky zasiahol do tohto konfliktu, čo je úplne vyvrátené,“ napísal Bagájí v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že nové sankcie EÚ a Británie sú v rozpore s medzinárodným právom.

Nové sankcie EÚ sa zameriavajú na spoločnosti a jednotlivcov zapojených do iránskych programov, ktoré sa týkajú balistických rakiet, a do dodávok týchto rakiet a ďalších zbraní do Ruska.

Jednou zo sankcionovaných spoločností je iránska štátna letecká spoločnosť Iran Air. Sankcie zahŕňajú aj zmrazenie aktív a zákaz vstupu do EÚ a nadobudnú platnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

USA si vypočujeme, ale rozhodnú národné záujmy, hovorí Izrael o odvete Iránu

Vyhlásenie úradu premiéra Izraela Benjamina Netanjahua bolo pripojené k článku denníka The Washington Post, podľa ktorého Netanjahu povedal úradu prezidenta USA, že Izrael sa chystá zasiahnuť iránske vojenské ciele, a nie jadrové či ropné zariadenia.

Denník sa podľa agentúry Reuters odvolal na dvoch nemenovaných predstaviteľov oboznámených so záležitosťou. Očakáva sa, že Izrael chystá odvetný útok voči Teheránu za rozsiahly iránsky raketový útok z 1. októbra.

Úder bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd. Izraelská armáda oznámila, že zachytila veľký počet zo zhruba 200 vystrelených balistických rakiet.

Odvetné opatrenia by boli nastavené tak, aby nevznikol dojem "politického zasahovania do amerických volieb", citoval Washington Post jedného z predstaviteľov.

Izrael vnikol tankmi na základňu mierovej misie OSN v Libanone

Mohlo by Vás zaujímať Izrael vnikol tankmi na základňu mierovej misie OSN v Libanone

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.