Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Porota v Británii vyhlásila za nevinného policajta, ktorý zastrelil černocha

Britského policajta Martyna Blakea porota v pondelok po trojtýždňovom súdnom pojednávaní oslobodila od obžaloby z vraždy černocha, ktorého zastrelil pred dvoma rokmi v Londýne. Jeho vražda vyvolala veľké protesty miestnej černošskej komunity.

Blake na súde vyhlásil, že je nevinný v prípade vraždy neozbrojeného Chrisa Kaba, ktorý zomrel na následky postrelenia hlavy v septembri roku 2022 vo štvrti Streatham na juhu Londýna.

Kabu zastrelili po tom, čo polícia zastavila jeho auto, ktoré sa deň predtým objavilo na mieste streľby v inej časti Londýna. Auto obkľúčili policajné zložky, ktorým sa Kaba pokúsil ujsť. Blake ho následne zastrelil cez čelné sklo.

Prokurátor Tom Little na začiatku procesu porotcom povedal, že Blakeovo rozhodnutie zastreliť Kabu „nebolo rozumne odôvodnené alebo ospravedlniteľné". Blakeova obhajoba však tvrdí, že strieľal, pretože situáciu vyhodnotil ako nebezpečnú pre svojich kolegov, ktorí by v prípade nekonania boli vystavení ohrozeniu.

(tasr, reuters, ap)

Minúta  |  

Talianska vláda sa dekrétom pokúsi vyriešiť spor o migračnej dohode s Albánskom

V súlade s dohodou, ktorú uzavrel Rím s Tiranou, mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pochádzajúci z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam bezpečných krajín.

Talianska vláda premiérky Giorgie Meloniovej v pondelok oznámila, že koalícia prijme nové nariadenie, ktorým sa pokúsi vyriešiť právny spor o migračnej dohode s Albánskom.

Rímsky súd v piatok odobril návrat do Talianska skupine 12 migrantov z Bangladéša a Egypta, ktorí podľa neho nepochádzajú z krajín, aké možno uznať za bezpečné, a nespĺňajú tak kritéria predmetnej dohody s Albánskom.

Zoznam bezpečných krajín pôvodu by v budúcnosti, podľa nového nariadenia, mohla zostavovať kancelária premiérky. Cieľom pripravovaného dekrétu je vypracovať nový zoznam bezpečných krajín, ktorý sa bude môcť aktualizovať každých šesť mesiacov a tým obísť súdne rozhodnutie.

Meloniovej vláda dúfa, že týmto spôsobom sa rozhodnutie sudcov naviaže na vládne nariadenia a nie na európske právne predpisy, ktoré majú vo väčšine prípadov prednosť pred legislatívou členského štátu. Vláda taktiež uviedla, že má v úmysle odvolať sa proti rozhodnutiu súdu a v prípade potreby sa obrátiť na najvyššiu inštanciu.

(tasr, afp, ansa, dpa)

Minúta  |  

Smer a PS sa delia o prvé miesto. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO

Ak by sa parlamentné voľby konali v októbri, brány Národnej rady by prekročilo celkovo 6 strán.

Strana Smer SD sa podľa najnovšieho prieskumu od AKO pre TV Joj musí deliť o prvé miesto so stranou Progresívne Slovensko. Ak by sa parlamentné voľby konali v októbri tak by obe strany získali po 21,3 percenta.

Na treťom mieste by skončil Hlas s 15 percentuálnymi bodmi. Strany Republika, SaS a KDH prekročili hranicu 6 percent.

Mimo parlamentu by ostalo hnutie Slovensko Igora Matoviča v koalícii s Kresťanskou úniou a Za ľudí s 5,9 percentami. Koaličnej SNS ako aj Demokratom chýba na vstup do NR SR len pár desatín percenta.

Na základe prieskumu by PS aj Smer-SD v parlamente získali po 41 kresiel. Hlas-SD by v parlamente mal 29 poslancov. So 14 poslancami by v NR SR bola Republika, SaS by získala 13 kresiel a KDH by malo 12 poslancov.

Telefonický prieskum na vzorke 1000 respondentov starších ako 18 rokov sa realizoval od 8. do 17. októbra.

(mja, tasr)

Minúta  |  

BBC sa pýta, či by sa pojem etnická menšina nemal nahradiť termínom globálna väčšina

V posledných rokoch rôzne organizácie v Spojenom kráľovstve vrátane vlády upustili od skratky Bame, ktorá znamená čierne, ázijské a etnické menšiny, a namiesto nej sa rozhodli používať nové slovné spojenie globálna väčšina.

Tento termín vymyslela v roku 2003 Rosemary Campbellová-Stephensová, britsko-jamajská akademička, a označuje ľudí, ktorí sú „čierni, ázijskí, hnedí, s dvojakým pôvodom, pochádzajú z globálneho juhu alebo boli zaradení medzi etnické menšiny.

V marci 2022 sa britská vláda zaviazala, že už nebude používať Bame a namiesto toho sa rozhodne používať špecifické etnické klasifikácie všade, kde je to možné. Nenavrhla však žiadnu alternatívu.

Minulý rok Národná rada dobrovoľníckych organizácií oznámila, že prijala termín „ľudia globálnej väčšiny“ na označenie všetkých etnických skupín okrem bielych Britov a iných bielych skupín.

V článku, v ktorom sa diskutuje o stále módnejšom slove, BBC naznačila, že výraz „etnická menšina“ by sa mal úplne vypustiť a nahradiť novým termínom. Tento návrh vyvolal na internete rozruch, pričom niektorí argumentovali, že tento výraz vytvára ďalšie rozdeľovanie.

(mja)

Minúta  |  

Delegácia EP v Moldavsku: Referendum poznačili bezprecedentné zásahy Ruska

Škodlivé aktivity, zasahovanie a hybridné operácie zo strany Ruskej federácie pred prezidentskými voľbami a referendom v Moldavsku boli údajne bezprecedentného rozsahu.

Povedal to v pondelok šéf pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu (EP), nemecký europoslanec Michael Gahler.

Gahler v správe pre médiá pripomenul, že volebná pozorovateľská delegácia EP pozostávala zo siedmich europoslancov zastupujúcich päť krajín EÚ a päť rôznych politických skupín, ktorí monitorovali priebeh volebného procesu v štyroch rôznych lokalitách. Dodal, že europoslanci boli súčasťou širšej medzinárodnej pozorovateľskej misie pod vedením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe .

„Naša delegácia súhlasí s vyhlásením predbežných zistení a záverov medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie k prezidentským voľbám a referendu, ktoré sa konali v kontexte ruskej útočnej vojny proti Ukrajine. Táto situácia hlboko zasiahla a stále ovplyvňuje Moldavsko, pričom Rusko masívne zasahovalo a kupovalo hlasy pred voľbami a počas nich," opísal situáciu Gahler, ktorý je členom Európskej ľudovej strany.
       
S odkazom na výsledky referend a prvého kola prezidentských volieb europoslanec skonštatoval, že aj napriek bezprecedentnému masívnemu, zlomyseľnému a nezákonnému zasahovaniu Ruska, najmä prostredníctvom kupovania hlasov, hybridných útokov a dezinformácií, si Moldavčania „vybrali budúcnosť v EÚ".

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla rýchlejšie čerpanie financií EÚ po prírodných katastrofách

Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že chce pomôcť členským štátom EÚ postihnutých bezprecedentnými živelnými katastrofami. Zmeny nariadení EÚ sú aj v prospech Slovenska.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti spresnila, že eurokomisia navrhuje zmeny troch nariadení EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky Únie mohli rýchlo uvoľniť.

Zmeny sa týkajú nariadení, ktorými sa riadi Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond plus na programové obdobie 2021 - 2027, ako aj nariadenia o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka ako súčasti rámca na roky 2014 - 2022.

Návrhy EK sú reakciou na povodne, ktoré postihli krajiny strednej a východnej Európy, a na prírodné požiare v Portugalsku v septembri 2024.

Komisia tak umožní Poľsku, Rumunsku, Česku, Maďarsku, Portugalsku, Rakúsku a Slovensku preprogramovať približne 18 miliárd eur na pomoc v súvislosti s vyčíňaním prírodných živlov.

Návrh EK musia ešte odobriť Európsky parlament a Rada EÚ. Členské štáty samotné rozhodnú, ako najlepšie využiť túto flexibilitu, koľko finančných prostriedkov mobilizovať na riešenie nedávnych katastrof, pričom sa zohľadnia ich osobitné potreby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.