Preskočiť na obsah
  |  

Socialisti v europarlamente podporia príspevok Ukrajine, ktorý navrhla G7

Poslanci Európskeho parlamentu budú v utorok hlasovať o schválení príspevku vo výške 35 miliárd eur na plán skupiny G7 poskytnúť Ukrajine finančnú pomoc do výšky 45 miliárd eur.

Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D) ešte pred hlasovaním vyhlásila, že zahlasuje za nový balík pomoci pre Ukrajinu, ktorý umožní mechanizmus ukrajinskej úverovej spolupráce až do výšky 45 miliárd eur a za mimoriadny úver v rámci makrofinančnej pomoci až do výšky 35 miliárd eur.

„Ide o veľmi potrebný krok, ktorý pomôže Ukrajine obnoviť jej infraštruktúru, stabilizovať hospodárstvo a pokračovať v boji za slobodu,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré upozorňuje, že sa blíži zima a Rusko zintenzívňuje útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny.

Nová pôžička v rámci makrofinančnej pomoci, ktorej cieľom je podporiť Ukrajinu čeliacu ruskej agresii sumou 35 miliárd eur, je príspevkom EÚ k iniciatíve skupiny siedmich najrozvinutejších krajín, ktorá bola dohodnutá v júni 2023, a ktorej cieľom je poskytnúť Ukrajine približne 45 miliárd eur.

Europarlament v správe pre médiá spresnil, že splatenie tohto výnimočného úveru zaistia okrem iného aj mimoriadne výnosy zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, podporované novovytvoreným mechanizmom ukrajinskej úverovej spolupráce.

Poslanci budú hlasovať v pléne o tomto príspevku po tom, ako minulý týždeň Výbor Parlamentu pre obchod veľkou väčšinou hlasov podporil balík pre Ukrajinu, ktorý získal aj podporu členských štátov (Rada EÚ). Cieľom je vyplatiť sľúbené miliardy do konca roku 2025.

Slovensko nemá vo frakcii S&D žiadnych poslancov, keďže frakcia aj Strana európskych socialistov (PES) vlani v októbri zmrazili členstvo stranám Smer a Hlas.

(tasr)

  |  

Putin by sedel v Kyjeve, ak Trump vyhrá voľby, vyhlásila Harrisová

Viceprezidentka v pondelok vystúpila na mítingu v Michigane po boku republikánky Liz Cheneyovej, ktorá ju nedávno podporila ako kandidátku Demokratickej strany na prezidentku USA, spoločne tiež vyjadrili podporu Kyjevu.

„Donald Trump povedal: ‚Problém Ukrajiny a Ruska vyriešim za jeden deň.‘ Prečítajte si to a skúste pochopiť, čo hovorí – vzdal by sa – donútil by Ukrajinu vzdať sa,“ vyhlásila Kamala Harrisová.

„Chcel by, aby sa Ukrajina vzdala v boji proti agresorovi, ktorý porušuje jej suverenitu. Ak by bol Donald Trump prezidentom, Vladimir Putin by sedel v Kyjeve a pochopte, čo by to znamenalo pre Ameriku a naše postavenie vo svete,“ dodala s odvolaním sa na medializované správy, podľa ktorých Trump odmietol odpovedať, či si želá víťazstvo Kyjeva v dvaapolročnej vojne proti Moskve.

(sab)

  |  

Ukrajina kritizuje šéfa OSN za to, že sa zúčastní na samite BRICS v Kazani

Rezort zahraničia porovnal odmietnutie Antónia Guterresa, keď ho Kyjev pozval na „globálny mierový samit“ vo Švajčiarsku, generálny tajomník sa na tomto podujatí v júni nezúčastnil.

„Generálny tajomník OSN odmietol pozvanie Ukrajiny na prvý globálny mierový samit vo Švajčiarsku,“ citovala vyhlásenie ministerstva na sieti X agentúra Reuters.

„Prijal však pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina. Je to nesprávna voľba, ktorá neprispieva k mieru. Poškodzuje len povesť OSN,“ dodalo ministerstvo.

Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretne s Guterresom, aby s ním prediskutoval konflikt na Ukrajine. Ide o prvú cestu šéfa OSN do Ruska za viac ako dva roky, oznámil v pondelok Kremeľ. Stretnutie sa uskutoční v rámci samitu skupiny BRICS, ktorý sa v Kazani začal v utorok.

(tasr)

  |  

V trenčianskej nemocnici postavia psychosociálne centrum

Budova sa bude nachádzať v priestore medzi pavilónom interného oddelenia a centrálnym parkoviskom.

Fakultná nemocnica (FN) Trenčín získala financie na nové psychosociálne centrum z Plánu obnovy a odolnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Martina Holecová.

„Cieľom projektu je vybudovanie modernej a dostupnej starostlivosti o duševné zdravie - psychiatrickej a psychologickej zdravotnej sociálnej starostlivosti a posilnenie podpory duševného zdravia, vrátane prevencie vzniku porúch," uviedla hovorkyňa.

Celkové náklady na vybudovanie centra dosiahnu viac ako 630-tisíc eur. Finančné prostriedky vo výške viac ako 590-tisíc eur pôjdu na projekt z Plánu obnovy a odolnosti, takmer 40-tisíc eur dofinancuje FN Trenčín z vlastných zdrojov.

Dokončenie výstavby je plánované na august 2025. „Vzhľadom na umiestnenie bude v čase výstavby zredukovaný určitý počet parkovacích miest, preto prosíme pacientov a návštevníkov o pochopenie a trpezlivosť," doplnila Holecová.

(tasr)

  |  

Hizballáh zaútočil raketami na predmestie Tel Avivu

Izraelská armáda potvrdila ostreľovanie dvoch lokalít zo strany šíitských militantov v južnom Libanone, rakety, ktoré nezostrelila, dopadli do neobývaných oblastí.

Päť rakiet podľa Obranných síl Izraela (IDF) cielilo na centrálnu časť krajiny, až 15 ďalších na jej sever. Mŕtvych ani ranených Tel Aviv nehlásil, píšu agentúry AFP a Reuters.

Hizballáh vo svojom vyhlásení uviedol, že niekoľko rakiet odpálil na námornú základňu Stella Maris ležiacu severozápadne od Haify. Krátko predtým informoval o vypálení rakiet na základňu Glilot, kde sídli elitná Jednotka 8 200. Militanti útočili aj na oblasť Nirit pri Tel Avive.

V severnej aj strednej časti Izraela sa v utorok ráno rozozvučali sirény. Ich spustenie zrejme vyvolalo vypálenie rakiet z Libanonu, napísal spravodajský portál Times of Israel (TOI). Bezprostredne odtiaľ nehlásili žiadne obete či materiálne škody.

Sirény bolo počuť aj v Haife a okolitých oblastiach. Izraelské letectvo následne hlásilo zničenie piatich rakiet odpálených z Libanonu.

Hizballáh útočil „kvalitnými raketami“ na izraelskú základňu Glilot na predmestí Tel Avivu aj v pondelok. Podľa hnutia bol útok „odpoveďou na izraelskú agresiu“. Izraelská armáda informovala, že militanti počas pondelka vypálili z Libanonu na územie Izraela približne 170 projektilov.

(tasr)

  |  

Považskobystrickí poslanci schválili prijatie päťmiliónového úveru

Považskobystrická radnica si zoberie úver vo výške päť miliónov eur na financovanie kapitálových výdavkov v rokoch 2025 a 2026. Prijatie bankového úveru schválili na pondelkovom (21. 10.) zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva.

Niektorí zástupcovia občanov a občianski aktivisti vyčítajú mestu, že nezverejnilo účel použitia úveru. V meste spustili petíciu vyzývajúcu primátora Karola Janasa, aby návrh na päťmiliónový úver bez uvedenia konkrétneho účelu stiahol z rokovania zastupiteľstva. Poslanci v pondelok prijatie úveru schválili, za prijatie ich hlasovalo 15, proti boli deviati.

Ako uviedol vedúci ekonomického odboru mesta Anton Martaus v dôvodovej správe, v tejto fáze nejde o to exaktne vymenovať akcie a kvantifikovať použitie úveru na jednotlivé akcie. Ale o to, aby pri zostavovaní rozpočtu na roky 2025 - 2027 malo mesto jasnejšie v otázke zdrojov, keďže v súčasnosti je veľa nevyjasnených základných otázok, ako fiškálna decentralizácia, spôsob financovania školstva, najmä originálnych kompetencií.

„Preto je potrebné mať jasnejšie v tom, s akými zdrojmi možno počítať v rokoch 2025 a 2026. O ich konkrétnom použití, čo sa týka akcií, ako aj súm, sa bude rozhodovať pri schvaľovaní rozpočtu. Pretože nechceme strácať čas, tak aj za pomoci návratných zdrojov chceme zabezpečovať potrebné rekonštrukcie a modernizácie objektov, respektíve budovanie nových," uviedol Martaus.

Pred mestom podľa neho stojí aktuálna otázka zabezpečenia zdrojov na dokončenie verejného osvetlenia, potreba rekonštrukcie domu kultúry a plavárne. Mesto musí doriešiť premostenia medzi mestskými časťami Považské Podhradie a Považská Teplá a dokončenie kanalizácie v Považskej Teplej.

„Prioritou je využitie finančných prostriedkov z eurofondov a nepremeškať vypísané výzvy, na čo je potrebné zabezpečiť financie na spoluúčasti. Ide aj o projekty zamerané na znižovanie energetickej náročnosti materských škôl, prestavbu školy na Ulici odborov, obnovu strechy a modernizáciu ZŠ Nemocničná, vybudovanie nabíjacej infraštruktúry v meste a podobne," doplnil Martaus.

(tasr)