Preskočiť na obsah
  |  

Británia a Nemecko podpísali obranný pakt proti ruskej agresii

Nemecké vojenské lietadlá zamerané na vyhľadávanie ponoriek budú dohliadať na severný Atlantický oceán zo základne v Škótsku, vyplýva to z nového obranného paktu, ktorý uzavrelo Nemecko s Britániou v stredu v Londýne.

Predstavitelia oboch krajín uvádzajú, že ide o prvý takýto obranný pakt uzavretý medzi dvomi členmi NATO s cieľom posilniť európsku bezpečnosť proti rastúcej ruskej agresii. Dohoda zároveň prichádza v čase, keď sa vojna na Ukrajine zintenzívňuje a Kyjev i jeho spojenci sa obávajú výsledku novembrových prezidentských volieb v USA.

„V nebezpečnejšom svete sú spojenci našou strategickou silou a my musíme spoločne urobiť viac," ozrejmil britský minister obrany John Healey na tlačovej konferencii s nemeckým rezortným partnerom Borisom Pistoriusom v Londýne.

Podľa dohody podpísanej ministrami by mali nemecké lietadlá zamerané na protiponorkový boj pravidelne lietať zo škótskej vojenskej základne a hliadkovať v severnom Atlantickom oceáne. Spojenci budú užšie spolupracovať aj pri ochrane dôležitých podmorských káblov v Severnom mori.

Nemecko a Británia tiež informujú, že budú spolupracovať na vývoji zbraní dlhého doletu, ktoré sa dostanú ďalej ako britské rakety typu Storm Shadow.

„Bezpečnosť v Európe nesmieme považovať za samozrejmosť," povedal Pistorius. „Rusko vedie vojnu proti Ukrajine, výrazne zvyšuje výrobu zbraní a opakovane podniká hybridné útoky na našich partnerov vo východnej Európe," zdôraznil minister a dodal, že spojenci NATO si to uvedomujú a sú odhodlaní zlepšiť svoj obranný potenciál.

(tasr, ap)

  |  

Výbuch v Turecku si vyžiadal straty na životoch. Úrady hovoria o teroristickom útoku

Prípad sa stal pred vchodom do spoločnosti Turkish Aerospace Industries, ktorá sa nachádza približne 40 km od hlavného mesta.

Pred sídlom leteckej spoločnosti neďaleko Ankary došlo k výbuchu. Minister spravodlivosti Yılmaz Tunč informoval, že prokuratúra v Ankare začala udalosť vyšetrovať ako teroristický útok.

Minister vnútra krajiny Ali Yerlikaya napísal na sociálnej sieti X: „Bohužiaľ, máme straty na životoch a zranených ľudí.“ Útok si vyžiadal štyri obete a 14 zranených. Podľa miestnych médií bolo počuť streľbu.

Na miesto vo štvrti Kahramankazan vyslali sanitky a vojakov. Zamestnancom nariadili, aby sa ukryli do bunkrov. Televízia CNN Türk informovala, že teroristom sa podarilo preniknúť do areálu spoločnosti. Zverejnila aj zábery ozbrojencov, ktorých zachytili bezpečnostné kamery.

(mja, tasr)

  |  

SaS žiada pre zmier rezortu vnútra s Babišom mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť

Predstavitelia opozičnej strany chcú na výbore diskutovať so šéfom ministerstva vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas) aj s predsedom Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Jergušom Sivošom.

Predstavitelia SaS opätovne skritizovali zmier s českým expremiérom Andrejom Babišom uzavretý v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

„Šutaj Ěštok sa postavil na stranu eštebákov. Postavil sa na stranu tých, ktorí zneužívali totalitný režim proti svojim občanom, a tým vlastne obetiam napľul do tváre," skonštatoval poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS), ktorý požiadal o zvolanie mimoriadneho výboru.

Bude na ňom podľa vlastných slov chcieť od ministra počuť vysvetlenie, prečo došlo k súdnemu zmieru. V prípade, že by obsahom zasadnutia boli utajované skutočnosti, súhlasil by s neverejným zasadnutím.

Poslanci za SaS zároveň avizovali, že do programu aktuálnej schôdze navrhnú zaradiť aj návrh uznesenia k zmieru s Babišom. Vládu v ňom žiadajú, aby sa zdržala zasahovania do sporov o pochybnej minulosti kohokoľvek a nespochybňovala úlohu ÚPN a úlohu nezávislých a nestranných súdov.

Ministerstvo vnútra tento týždeň informovalo, že uzavrelo zmier so žalobcom Babišom v spore o ochranu osobnosti týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej ŠtB. Uznalo, že bývalý český premiér bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom "Bureš" a že vedome s ŠtB nespolupracoval.

Babiš podal v spore žalobu na ÚPN v roku 2012. ÚPN v reakcii na uzavretý zmier uviedol, že trvá na oprávnenej evidencii Babiša vo zväzkoch. Zároveň oznámil, že Babiš v registračných protokoloch ŠtB ostáva uvedený ako tajný spolupracovník v kategórii agent.

(tasr)

  |  

Šaško: Transformácia štátnych nemocníc na akciovky v najbližšom období určite nie je na stole

O návrhu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti informovala vládna koalícia v septembri v rámci predstavenia konsolidačného balíka.

Kamil Šaško (Hlas) deklaroval, že v prípade, že by sa táto otázka otvorila, bola by predmetom diskusie s odborníkmi aj lekárskymi odborármi.

„Podmienkou akejkoľvek diskusie je dôsledný procesný audit, majetkový audit, audit finančných tokov, analýza dlhu vrátane aj zamestnaneckých pomerov v nemocniciach a keď budú tieto fakty na stole, tak potom sa budeme baviť vrátane zástupcov odborárov, ale aj všetkých, ktorí k tomu po odbornej stránke majú čo povedať," povedal minister.

Zdôraznil, že cieľom diskusie je spoločne nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby štátne nemocnice boli riadené čo najefektívnejšie. Zároveň odmietol, že by pri prípadnej transformácii nemocníc mohla byť reč o ich privatizácii.

„Ja som predstaviteľom strany Hlas, strana Hlas hovorí od svojho vzniku o silnom štáte. Pre mňa silný štát v zdravotníctve znamená to, že štát má plnú kontrolu nad riadením a nad procesmi aj nad finančnými tokmi v štátnych nemocniciach. Takže asi o nejakej privatizácii tu z pohľadu sociálnej demokracie nemôže byť ani reč," vysvetlil.

Poukázal na to, že slovenské nemocnice čelia viacerým problémom, s ktorými sa bude ako minister musieť vyrovnať. „Je to narastajúci dlh, je tu hrozba nejakej pokuty zo strany Európskej komisie a na to je potrebné a diskutujeme o tom aj s Európskou komisiou, aj s ministerstvom financií, prijať veľmi konkrétne kroky," priblížil Šaško.

Priestor na hľadanie úspor podľa jeho slov v sektore jednoznačne je, pričom niektoré opatrenia si vyžadujú menej, iné viac času. „Veľmi rýchlo naštartujem proces centrálneho obstarávania, napríklad špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Veľmi rýchlo sa treba pozrieť na štandardizáciu zmlúv, pokiaľ ide o prístup napríklad nových liekov na náš trh tak, aby zľavy nezaťažovali verejné financie, ale aby boli uplatnené už na vstupe. Mám na stole a rozbehneme proces DRG, potrebujeme ho však prispôsobiť optimalizácii siete," spresnil.

Návrh transformácie nemocníc na akciové spoločnosti odmieta Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré sa obáva, že by tak prišlo k privatizácii nemocníc. Zároveň podľa neho ide o porušenie požiadavky z roku 2011. Táto téma je pre lekárskych odborárov "červenou čiarou" aj v súvislosti s pripravenosťou podať hromadné výpovede koncom októbra.

(tasr)

  |  

Lukašenko sa bude uchádzať o znovuzvolenie

Prezidentské voľby v Bielorusku sa budú konať 26. januára 2025.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko v stredu oznámil, že v budúcoročných prezidentských voľbách sa bude uchádzať o znovuzvolenie. Pri moci je od roku 1994, kritici ho obviňujú z vládnutia autoritárskou rukou v súvislosti s obmedzovaním ľudských práv a väznením politických oponentov.

Jeho víťazstvo v sporných voľbách v roku 2020 vyvolalo v krajine nevídané masové protesty. Podľa bieloruskej opozície a západných krajín bolo hlasovanie sfalšované. Úrady proti protestom tvrdo zakročili a uväznili tisíce protestujúcich, pričom niektorých z nich brutálne zbili. Uväznili aj viacerých významných predstaviteľov opozície, ďalším sa podarilo utiecť do zahraničia.

Opozičná líderka Sviatlana Cichanovská sa v roku 2020 taktiež vyhlásila za víťazku volieb a následne utiekla do Litvy.

(tasr, reuters, tass)

  |  

Nórska vláda chce zaviesť minimálnu vekovú hranicu 15 rokov na používanie sociálnych sietí

V súčasnosti sa v nórskom zákone o osobných údajoch uvádza, že na udelenie súhlasu so zhromažďovaním a spracovaním osobných údajov sociálnymi médiami musíte mať 13 rokov, práve tento zákon chce vláda zmeniť.

Nórska vláda chce zmeniť zákon o ochrane osobných údajov v krajine chrániaci deti pred škodlivým obsahom, s ktorým sa môžu stretnúť na internete, a to stanovením vekovej hranice 15 rokov.

„Je to dosť silný signál,“ povedal v stredu (23. októbra) premiér Jonas Gahr Støre, pričom dodal, že ide o zápas medzi veľkými technologickými gigantmi a malými detskými mozgami.

„Vieme, že je to ťažký boj, pretože tu existujú silné sily, ale aj tu je potrebná politika,“ pripustil Støre a dodal, že v nórskom parlamente existuje väčšina, ktorá návrh presadí.

Hoci táto elektronická kontrola ešte nie je zavedená, nórska ministerka pre deti a rodiny Kjersti Toppeová je presvedčená, že vyšle rodičom jasný signál a poskytne im právne prostriedky na to, aby odmietli, aby ich deti používali sociálne siete.

(mja)