Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gruzínsky líder na volebnom mítingu zopakoval zámer zakázať opozičné strany

V krajine sa už túto sobotu uskutočnia parlamentné voľby rozhodujúce pre smerovanie krajiny.

Gruzínsky oligarcha a zakladateľ vládnej strany Gruzínsky sen Bidzina Ivanišvili v stredu opätovne prisľúbil zákaz opozičných strán, pokiaľ jeho strana zvíťazí v parlamentných voľbách. Tie sa uskutočnia už túto sobotu.

Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili na Námestí slobody v Tbilisi. Keď však začal rečniť Ivanišvili, dav sa podľa agentúry Reuters začal výrazne zmenšovať. K svojim priaznivcom prehovoril spoza nepriestrelného skla.

Ak Gruzínsky sen získa väčšinu v parlamente, prinúti opozičné strany "zodpovedať sa za vojnové zločiny spáchané na obyvateľstve Gruzínska," vyhlásil Ivanišvili. Nešpecifikoval však, akých zločinov sa opozičné strany dopustili.

Sobotňajšie parlamentné voľby považujú pozorovatelia zo zahraničia za test toho, či si krajina zachová svoju prozápadnú orientáciu. Ivanišvili označil sobotňajšie voľby za existenčný boj, ktorý má zabrániť tomu, Západ dotlačil Gruzínsko do priameho konfliktu s Moskvou. Obvinil taktiež viacerých opozičných kandidátov z podnecovania revolúcie a chaosu v Gruzínsku.

Reuters pripomína, že Ivanišvili sa na verejnosti objavuje iba sporadicky. Je však považovaný za najmocnejšieho muža v Gruzínsku. Jeho majetok agentúra Bloomberg odhaduje na viac ako sedem miliárd dolárov. V roku 2012 založil Gruzínsky sen, dnes je jeho čestným predsedom. V roku 2012 zvíťazil v parlamentných voľbách a stal sa gruzínskym premiérom. Vo funkcii strávil rok a následne sa na viacero rokov z aktívnej politiky stiahol.

Gruzínsky sen nedávno schválil zákony obmedzujúce činnosť mimovládnych organizácií a médií, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, a intenzívne bojuje proti takzvanej LGBT propagande. Tieto i ďalšie kroky podnietili Brusel a Washington k represívnym opatreniam: EÚ zmrazila vstup Gruzínska do bloku, zatiaľ čo Washington uvalil sankcie na niektorých najvyšších predstaviteľov krajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský útok na juhu Libanonu zabil troch vojakov

Príslušníci ozbrojených síl sa podieľali na evakuácii zranených pri obci Jater na juhu krajiny, jedným zo zabitých je aj dôstojník.

Libanonská armáda v pondelkovom vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters, oznámila, že traja jej vojaci zahynuli aj v nedeľu na juhu krajiny pri izraelskom útoku, ktorý zasiahol ich vozidlo. Izrael sa za smrť libanonských vojakov ospravedlnil a vyhlásil, že nevedie operácie proti libanonským ozbrojeným silám.

Armáda je v Libanone rešpektovanou inštitúciou, ktorá však nie je dostatočne silná na to, aby sa dokázala presadiť voči šíitskej militantnej skupine Hizballáh alebo ubrániť krajinu pred izraelskými vojenskými operáciami. V konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom sa preto drží bokom, vysvetľuje agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Muskovými darmi pre registrovaných voličov sa zaoberajú federálne orgány

Najbohatší človek sveta už cez víkend odovzdal šeky na milión dolárov dvom ľuďom.

Americké ministerstvo spravodlivosti v stredu poslalo varovanie lobingovej organizácii, ktorú finančne podporuje Elon Musk. Ministerstvo upozornilo, že dary vo výške milión dolárov, ktoré organizácia poskytuje, môžu byť v rozpore s federálnymi zákonmi. V stredu o tom informovala televízia CNN s odvolaním sa na informované osoby. Musk v kampani podporuje republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

Musk v sobotu počas prejavu pred davom v Pensylvánii oznámil, že každý deň až do dňa volieb rozdá milión dolárov tomu, kto podpíše jeho online petíciu na podporu americkej ústavy. Cez víkend už odovzdal šeky na milión dolárov dvom ľuďom. Obaja pochádzajú z Pensylvánie, ktoré je kľúčovým štátom, ktorý môže rozhodnúť o víťazovi prezidentských volieb.

Muskova petícia je podmienená registráciou voličov v danom štáte, čo vyvoláva podozrenia, že Musk sa snaží mobilizovať voličov pre Trumpa. CNN pripomína, že federálne zákony explicitne zakazujú mobilizáciu voličov prostredníctvom finančnej motivácie. Muskovu petíciu taktiež môžu podpísať iba voliči v siedmich kľúčových štátoch, kde budú výsledky volieb mimoriadne tesné a rozhodnú o víťazovi volieb.

Musk, ktorý je podľa časopisu Forbes najbohatším človekom na svete, podľa dostupných údajov doteraz poskytol lobingovej skupine America PAC najmenej 75 miliónov dolárov, čím sa táto organizácia stala kľúčovou súčasťou Trumpovej predvolebnej kampane.

Politický akčný výbor alebo "super PAC", je lobingová organizácia, ktorá môže v neobmedzenej výške utrácať na kampane v prospech či neprospech rôznych politických ideí či osôb v USA. Takzvané PAC sa angažujú aj vo volebných kampaniach, avšak nesmie ich viesť politická strana či kandidát. Môžu ich vytvárať firmy, odbory či odborné komory a môžu priamo prispievať jednotlivým kandidátom alebo politickým stranám, výška ich príspevkov je však regulovaná.

Voľby v USA sa začnú už v utorok 5. novembra. Exprezident Donald Trump sa v nich postaví demokratke a súčasnej viceprezidentke Kamale Harrisovej.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský minister obrany uviedol, že vojaci KĽDR Rusku poslúžia ako potrava pre kanóny

Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do "nelegálnej a agresívnej vojny".

Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun vo štvrtok označil severokórejské jednotky vyslané do Ruska na podporu jeho vojenského ťaženia na Ukrajine za žoldnierov, ktorí poslúžia ako potrava pre kanóny.

Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do "nelegálnej a agresívnej vojny".

"Pokiaľ sú vojaci vyslaní do zahraničia, zvyčajne si zachovávajú veliteľskú štruktúru svojej krajiny a hrdo vykonávajú činnosti vo vojenskej uniforme, so svojimi znakmi a vlajkou," vyhlásil Kim. "Severná Kórea sa maskuje ruskou uniformou a koná pod ruským vojenským velením bez akejkoľvek operačnej právomoci," vyhlásil.

Kim to uviedol v juhokórejskom parlamente iba deň po tom, ako kórejská spravodajská služba informovala poslancov o tom, že približne 3-tisíc severokórejských vojakov bolo pravdepodobne vyslaných do Ruska na podporu vojny proti Ukrajine. Podobné informácie zverejnili aj USA, ktoré uviedli, že 3-tisíc severokórejských vojakov v Rusku podstupuje tréning.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Kyjev má informácie o príprave dvoch jednotiek pozostávajúcich možno až z 12-tisíc severokórejských vojakov, ktoré majú bojovať po boku ruských síl. Zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa neschovávali a reagovali na dôkazy o zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine.

Kremeľ označil tvrdenia o plánovanom nasadení severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine za "falošné informácie".

(tasr)

Minúta  |  

Sýrskou metropolou Damask otriasla explózia, z útoku obviňujú Izrael

Pri útoku v hlavnom meste a na vojenské zariadenie pri meste Homs zomrel jeden vojak a sedem ľudí sa zranilo.

O nočnom incidente informovalo sýrske ministerstvo obrany a sýrska štátna televízia, ktorá uviedla, že išlo o dôsledok "izraelskej agresie".

Podľa tlačovej agentúry SANA, Izrael zaútočil na obytnú budovu v jednej z centrálnych štvrtí Damasku. Sýrske ministerstvo obrany uviedlo, že k došlo aj k materiálnym škodám, avšak neposkytlo bližšie podrobnosti. O obetiach na životoch informovalo aj Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR).

Reuters pripomína, že Izrael zvyčajne nekomentuje správy o svojich útokoch v Sýrii.

Izrael zrejme na Damask útočil aj v pondelok. Pri útoku riadenou strelou na auto vtedy zahynulo viacero ľudí vrátane šéfa jednotky finančných prevodov libanonského hnutia Hizballáh.

(tasr)

Minúta  |  

Holandsko v novembri zavedie hraničné kontroly, aby obmedzilo migráciu

Ide o súčasť balíka opatrení na potlačenie migrácie, ktorý predložila vláda vedená protimigračnou Stranou slobody Geerta Wildersa.

Holandsko koncom novembra zavedie hraničné kontroly ako súčasť súboru opatrení zameraných na obmedzenie prisťahovalectva. Podľa agentúry Reuters o tom v stredu s odvolaním sa na vládne zdroje informovala holandská televízia RTL.

Holandsko tak nasleduje príklad susedného Nemecka, ktoré kontroly na svojich pozemných hraniciach spustilo už v septembri. Rovnaké opatrenie zavedie od 1. novembra na šesť mesiacov aj Francúzsko.

Hraničné kontroly sú súčasťou balíka opatrení na potlačenie migrácie, ktorý predložila vláda vedená protimigračnou Stranou slobody (PVV) Geerta Wildersa.

Opatrenia zahŕňajú aj obmedzenie platnosti povolení na pobyt na maximálne tri roky a obmedzenie možností pre žiadateľov o azyl, ktorí prišli za svojimi rodinnými príslušníkmi.

Tieto návrhy boli súčasťou dohody, ku ktorej dospeli v júli štyri koaličné strany. Dosiahnutie kompromisu im však zabralo niekoľko mesiacov, pretože Wilders trval na vyhlásení národnej azylovej krízy, ktorá by vláde umožnila obísť parlament.

Proti takémuto kroku sa však postavili nielen opozičné strany, ale aj jeden z koaličných partnerov PVV, ktorí spochybňovali jeho ústavnosť.

Nový kompromisný súbor opatrení bude predložený na hlasovanie v dolnej komore parlamentu, kde má vláda väčšinu, ako aj v hornej, kde pravdepodobne získa dostatočnú podporu aj mimo koalície.

Počet žiadateľov o azyl zostáva v Holandsku stabilný na úrovni približne 40-tisíc ročne. Krajina má však už dlhodobo veľké problémy s ich ubytovaním, ktoré podľa odborníkov okrem iného spôsobili úsporné opatrenia a všeobecný nedostatok bytov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.