Preskočiť na obsah
  |  

Putin podľa ISW zveličuje úspechy Rusov v Kurskej oblasti a preháňa o ukrajinských stratách

Situácia v ruskom regióne, na ktorý zaútočili ukrajinské ozbrojené sily, je podľa analytikov iná ako tvrdí ruský prezident.

Analytici z Inštitútu pre štúdium (ISW) vojny sa podľa Ukrajinskej Pravdy domnievajú, že ruský prezident Vladimir Putin zámerne zveličuje postup ruských jednotiek v Kurskej oblasti ako i straty Ozbrojených síl Ukrajiny (ZSU), aby tak ospravedlnil neschopnosť svojej armády obsadiť oblasť.

Zámerom Putina je zrejme uistiť domáce obyvateľstvo o schopnosti Ozbrojených síl Ruskej Federácie (VS RF) čeliť ukrajinského útoku priamo na území Ruska.

Skreslené informácie sa týkajú napríklad dĺžky frontovej hranice v danej oblasti či bojových úspechov ruskej armády. Ide konkrétne napríklad o údajné obkľúčenie ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti, ktoré je podľa vrchného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Olexandra Syrského dezinformáciou.

(bra)

  |  

V Poľsku zadržali odosielateľov výbušných balíčkov

Poľské bezpečnostné zložky zadržali skupinu štyroch ľudí, ktorých obvinili z odosielania zápalných zariadení a výbušnín leteckou dopravou v mene cudzích spravodajských služieb. Informovala o tom v piatok agentúra DPA.

Podľa vyšetrovateľov skupina údajne posielala balíky so skrytými výbušninami a inými nebezpečnými látkami prostredníctvom kuriérskych služieb do iných krajín EÚ a Spojeného kráľovstva.

Zároveň mala v pláne posielať takéto zásielky aj do Kanady. Balíky boli zostrojené tak, aby počas prepravy vybuchli alebo sa vznietili. Vyšetrovatelia zatiaľ nemajú informácie o tom, či niektorý z balíkov vybuchol.

Po ďalších dvoch podozrivých v prípade sa pátra na medzinárodnej úrovni, uviedla prokuratúra pre poľskú tlačovú agentúru PAP.

Zadržanie tejto skupiny v Poľsku prišlo po tom, čo nemecké spravodajské služby minulý týždeň varovali, že incident s obdobným balíkom v júli mohol spôsobiť haváriu lietadla.

V logistickom stredisku spoločnosti DHL v nemeckom Lipsku sa údajne vznietila zásielka odoslaná z pobaltských štátov. Úrady nevylúčili možnosť, že išlo o ruskú sabotáž.

Podľa šéfa úradu vnútroštátneho spravodajstva (BfV) Thomasa Haldenwanga len šťastná náhoda zabránila tomu, aby balík vybuchol na palube lietadla.

Poľsko začiatkom tohto týždňa zatvorilo ruský generálny konzulát v Poznani. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski rozhodnutie odôvodnil sabotážnymi aktivitami Ruska v Poľsku a Európe.

(tasr)

  |  

Irán údajne chystá odvetu za nočné útoky Izraela

Sobotňajšie izraelské útoky na ciele v Iráne vraj nezostanú bez odvety, informuje agentúra DPA s odvolaním sa na iránske štátne médiá.

„Niet pochýb o tom, že Izrael sa dočká primeranej odpovede na akúkoľvek akciu," citovala iránska tlačová agentúra Tasním anonymný zdroj z vlády.

Irán po útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Podľa štátnej televízie boli výbuchy, ktoré boli počuť v okolí hlavného mesta Teherán, spôsobené aktiváciou systémov protivzdušnej obrany.

V skorých ranných hodinách však bolo počuť aj výbuchy v centre mesta a bolo vidieť paľbu protivzdušnej obrany. Nateraz nie je jasné, aké ciele izraelské útoky zasiahli, poznamenala DPA.

Izraelská armáda v sobotu podnikla letecké útoky na vojenské ciele v Iráne. Útoky sú považované za odvetu za útok Iránu na Izrael z 1. októbra, pri ktorom Irán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet.

Irán zaútočil po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov spojencov Teheránu. Ten podporuje sieť militantných skupín vrátane Hizballáhu v Libanone, palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.

Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že budú rázne reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela.

(tasr)

  |  

Venezuelského opozičného aktivistu našli mŕtveho, jeho strana viní za smrť prezidenta

Venezuelská opozičná strana Vôľa ľudu (Voluntad Popular; VP) oznámila, že jej aktivista Edwin Santos bol zavraždený.

Strana 25. októbra uviedla, že Santosa zavraždili po tom, čo ho v stredu „uniesli" príslušníci štátnych bezpečnostných síl. Opozičná strana z údajnej vraždy obvinila režim úradujúceho prezidenta Nicolása Madura.

Aktivistu našli mŕtveho ráno 25. októbra na zrútenom moste, ktorý bol stredobodom jeho agitácie. Naposledy ho živého videli v stredu, kedy ho podľa očitých svedkov zadržali agenti štátnej bezpečnostnej služby.

Ešte vo štvrtok bolo strane potvrdené, že Santos bol vo väzbe v sídle venezuelskej vojenskej kontrarozviedky v meste Guasdualito.

Opozičný prezidentský kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý žije Španielsku v exile, vyzval na sociálnej sieti X v súvislosti so Santosovou smrťou na spravodlivosť. „Venezuela chce a potrebuje pravdu," napísal.

Venezuelskí opoziční aktivisti sa stali terčom rozsiahlych útokov od júlových prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Maduro. Urrutia skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov, hoci vo viacerých prieskumoch viedol s veľkým náskokom. Opozícia preto odmietla uznať Madurove víťazstvo.

(tasr)

  |  

Prezident Milanović je proti nasadeniu chorvátskych vojakov na Ukrajine

Chorvátsky prezident Zoran Milanović vyhlásil, že nové veliteľstvo Severoatlantickej aliancie (NATO) s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je „vojnovou činnosťou", s ktorou by sa nemalo náhliť.

„Nechcem, aby sa na tom (chorvátski vojaci) podieľali, a tu by sa mal v zásade rozhovor s normálnou vládou a premiérom skončiť," vyhlásil Milanović 25. októbra v súvislosti s možnou účasťou chorvátskych dôstojníkov v NSATU. Prezident a vláda dlhodobo vedú spory vo viacerých otázkach vrátane zahraničnej politiky.

Prezident vyhlásil, že schválil 90 percent misií, na ktorých by sa mali zúčastniť chorvátski vojaci. V prípade NSATU tak však nechce urobiť pretože ide o „vojnovú činnosť".

Deň predtým premiér Andrej Plenković podporil rozhodnutie predsedu parlamentu, aby sa hlasovanie o účasti Chorvátska v NSATU, ktoré si vyžaduje podporu dvoch tretín poslancov, uskutočnilo v balíku s ďalšími 12 navrhovanými misiami.

Milanović sa domnieva, že tento krok bol motivovaný zlým úmyslom, pretože teraz musia na rozhodnutie čakať stovky iných chorvátskych vojakov, ktorí by sa mali zúčastniť na iných misiách.

Prezident uviedol, že Chorvátsko by malo poskytovať humanitárnu pomoc Ukrajine a byť s ňou solidárne. „To však neznamená, že by sme mali byť solidárni aj s Washingtonom alebo Berlínom," vyhlásil.

Milanović sa taktiež domnieva, že časť chorvátskych vojakov NSATU bude vykonávať svoje aktivity priamo na území Ukrajiny. Plenković to odmieta a poukazuje na to, že by o tom musel rozhodnúť parlament.

Vláda taktiež hlavu štátu kritizuje za to, že prezident sa na júlovom samite NATO vo Washingtone, kde sa rozhodnutie o NSATU prijímalo, hlasoval za. Milanović v piatok vyhlásil, že na summite prijali deklaráciu, v ktorej sa uvádza, že misia bude len na území členských štátov, „štruktúry NATO však okamžite začali plánovať inak," vyhlásil.

NATO na summite vo Washingtone schválilo vytvorenie nového veliteľstva, ktoré bude plánovať, koordinovať a zabezpečovať poskytovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pozostávať bude z približne zo 700 príslušníkov spojeneckých krajín NATO a vybraných partnerov. Ústredie misie je vo Wiesbadene v Nemecku, pričom kľúčové logistické uzly budú na východnom krídle Aliancie.

(tasr)

  |  

Izrael podnikol tri vlny nočných útokov na Irán. Výbuchy evidovali aj v Sýrii a Iraku

Letecké útoky zasiahli ciele v okolí Teheránu, na severe aj juhu Iránu, aj mestá Damask a Basra v Sýrii a Iraku.

Hovorca izraelskej armády o 2:30 v noci nášho času oznámil, že Izrael podniká "presne cielené údery na vojenské ciele v Iráne". Prvé ciele mali byť zasiahnuté o 5:45 ráno teheránskeho času, krátko predtým, keď nad mestom práve začalo vychádzať slnko.

Podľa novších správ boli podniknuté celkovo tri vlny útokov, zasiahnutých malo byť vyše 20 vojenských cieľov.

Druhá a tretia vlna útokov mala smerovať na ciele, ktoré sú spájané s výrobou vojenských dronov a rakiet.

Izraelské útoky by podľa oficiálnych zdrojov mali pokračovať niekoľko hodín do sobotného rána. Podniká ich izraelské letectvo, nasadených malo byť vyše 100 stíhačiek vrátane lietadiel F-35. Útok riadi izraelský minister obrany Yoav Gallant, úrad premiéra zverejnili aj fotografie ministra obrany a vedenia armády s premiérom Netanjahuom.

Dva izraelské zdroje pre New York Times potvrdili, že Izrael útočí na vojenské ciele a základne, ktoré boli priamo zapojené do útoku na Izrael, ku ktorému došlo začiatkom októbra. Ten bol zase reakciou na predchádzajúce izraelské útoky na iránske ciele vrátane útoku v Teheráne a iránskej ambasády v Libanone.

Irán aktivizoval vzdušnú obranu. Podľa agentúry AFP tri hodiny po útoku nehlásil žiadne obete. Hlásené sú tiež plošné výpadky internetu z územia Iránu. Prerušená alebo odklonená bola civilná letecká doprava v regióne.

Nad ránom nášho času Irán vyhlásil, že útoky smerovali na ciele v troch iránskych provinciách a ich úspešnosť je "obmedzená", spôsobili údajne menšie škody, vďaka aktivácii iránskej vzdušnej obrany.

Tvrdenia o úspechoch protivzdušnej obrany iné zdroje popierajú.

Krátko pred šiestou hodinou nášho času izraelské zdroje oznámili, že útok sa skončil a varovali Irán pred ďalšou eskaláciou.

Izraelské médiá tiež informujú, že útoky boli podniknuté aj na ciele v Sýrii a Iraku, výbuchy sú zaznamenané v okolí Damasku v Sýrii a v Basre v Iraku.

Podľa nemenovaného zdroja útoky nesmerovali na energetickú infraštruktúru ani ropné objekty a ropný priemysel v Iráne.

Podľa novín Jerusalem Post bolo v noci v Teheráne počuť päť výbuchov, útoky tiež mali smerovať na blízke mesto Karadž, ktoré je od hlavného mesta vzdialené asi 20 kilometrov.

Druhá vlna útokov smerovala na okolie mesta Šíráz na juhu Iránu, ktoré je od hlavného mesta vzdialené asi 700 kilometrov.

Americká vláda bola podľa Reuters o izraelskom útoku informovaná, ale nie je do neho zapojená.

Americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že telefonoval so svojím izraelským kolegom Gallantom a uistil ho, že podpora USA voči Izraelu zostáva "pevná ako pancier".

Niektoré anonymizované zdroje na sociálnej sieti X tvrdia, že útoku predchádzala zvýšená prítomnosť amerických lietadiel, ktoré sú určené na zabezpečenie čerpania paliva pre stíhačky vo vzdušnom priestore.

Útoky sú podľa hovorcu IDF reakciou na mesiace trvajúce útoky Iránu na štát Izrael. Hovorca oznámil, že Izrael má na odplatu právo rovnako ako každý iný štát. Dodal, že Izrael je plne pripravený na reakciu zo strany Iránu. Neskôr vo vyhlásení doplnili, že Irán varujú pred reakciou a ďalšou eskaláciou.

Izraelský útok je prvý priamy útok na Irán od vojny Iraku s Iránom v 80. rokoch minulého storočia.

Útok zvýšil riziko, že dôjde k otvorenej vojne medzi Iránom a Izraelom. Otázkou je, ako úspešné boli letecké útoky Izraela, či došlo k poškodeniu alebo zničeniu jadrového programu, prípadne iným väčším škodám. Mierne upokojujúcim signálom je, že útoky nesmerovali na energetické ciele, na čo by Irán musel reagovať.

Ďalšia etapa závisí od vyhodnotenia útokov zo strany Iránu, až doteraz platilo, že reakcie Iránu boli považované za miernejšie, aby tak Teherán predišiel eskalácii. Všeobecne sa očakávalo, že k izraelskej odvete príde ešte pred americkými voľbami.

Chystaná odveta Iránu

„Niet pochýb o tom, že Izrael sa dočká primeranej odpovede na akúkoľvek akciu,“ citovala iránska tlačová agentúra Tasním anonymný zdroj z vlády.

Iránske Islamské revolučné gardy (IRGC) v posledných dňoch opakovane zdôraznili, že budú rázne reagovať na akúkoľvek agresiu zo strany Izraela.

Civilné lety bez obmedzení

Irán po nočných útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Hneď ráno však boli obnovené.

„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hodiny (07.30 hodiny SELČ),“ avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva.

V Libanone zahynuli po útoku traja novinári

Počas izraelského leteckého útoku v južnom Libanone prišli o život dvaja kameramani a jeden technik televízií Al Mayadeen a Al Manar.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na mieste boli zranení ďalší traja ľudia a v areáli sa nachádzalo dovedna 18 žurnalistov zo siedmich rôznych médií.

(fed, x, nyt, jp)