Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Cieľom bezpilotného lietadla bola továreň spoločnosti BAZ, ktorá vyrába obranné kompomenty pre vojenské i civilné využitie, v priemyselnej zóne Bar Lev na severe krajiny, píše portál Times of Israel.
Obranné sily Izraela potvrdili, že dron vypustili šíitskí militanti z hnutia Hizballáh, ďalšie podrobnosti sa v súčasnosti vyšetrujú.
(sab)
Vládnuca strana potvrdila svoju líderskú pozíciu ziskom viac ako 54 percent hlasov, oznámila v nedeľu volebná komisia po spočítaní takmer všetkých hlasov, ktorú citovali agentúry AFP, DPA a Reuters.
Predseda volebnej komisie Giorgij Kalandarišvili uviedol, že konzervatívny Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 54,08 percenta hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo 37,58 percenta.
Gruzínsky sen, ktorý je pri moci v krajine od roku 2012, si zabezpečil 91 kresiel v 151-člennom parlamente, čo je podľa AFP dostatok na vládnutie, ale málo na ústavnú väčšinu, ktorá pozostáva zo 113 kresiel, o ktoré sa Gruzínsky sen usiloval.
Výsledky volieb sú podľa Reuters „ranou“ pre prozápadne orientovaných Gruzíncov, ktorí si vo voľbách vyberali medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom, a opozíciou, ktorá dúfala v urýchlenie vstupného procesu do Európskej únie.
Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou do EÚ. V reakcii na prijatie zákona o „zahraničných agentoch“ však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci. Zároveň upozornil, že výsledky parlamentných volieb zrejme rozhodnú o šanciach Tbilisi na členstvo v EÚ.
Víťazstvo vládnucej strany v parlamentných voľbách naznačovali už aj sobotňajšie údaje. Po sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov viedol Gruzínsky sen so ziskom 53 percent hlasov. Gruzínske prozápadné opozičné strany odmietli uznať výsledky volieb a označili ich za sfalšované. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.
Miliardár a zakladateľ vládnucej strany Ivanišvili vyhlásil stranu za víťaza volieb už v sobotu po zverejnení exit pollov, ktoré však naznačovali rozdielne výsledky, pričom dva exit polly naznačovali víťazstvo zoskupenia opozičných strán.
„Je to vzácny prípad na svete, že tá istá strana dosiahne takýto úspech v tak náročnej situácii – je to dobrý ukazovateľ talentu gruzínskeho ľudu,“ povedal Ivanišvili.
Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše Reuters.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb. Zurabišiliová v sobotu upozornila aj na násilné incidenty počas hlasovania.
(tasr)
Hlasovaniu dominujú obavy z vysokých životných nákladov a možné hrozby zo strany susedného Ruska, po prvom kole volieb vedú opoziční sociálni demokrati (LSDP).
Takmer 2,4 milióna oprávnených voličov v tejto pobaltskej krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a NATO, má rozhodnúť o 63 zostávajúcich priamych mandátoch v 141-člennom parlamente – Seimase.
V prvom kole získala Litovská sociálnodemokratická strana (LSDP) 20 percent hlasov. Vládny Vlastenecký zväz-Litovskí kresťanskí demokrati (TS-LKD) premiérky Ingridy Šimonyté skončil na druhom mieste s 18 percentami. Nová populistická strana Úsvit Nemanu (Nemuno aušra) bola na treťom mieste s 15 percentami.
Nedeľné parlamentné voľby tak môžu viesť k zmene moci v krajine hraničiacej s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Očakáva sa, že ak sa ľavicovým sociálnym demokratom podarí zostaviť vládu, budú zachovávať ostrý postoj Litvy voči Rusku a vysoké výdavky na obranu, píše agentúra Reuters.
Stredopravá koalícia premiérky Šimonyté zaznamenala pokles popularity v dôsledku vysokej inflácie, zhoršujúcich sa verejných služieb a prehlbujúcich sa rozdielov medzi bohatými a chudobnými.
Predsedníčka LSDP Vilija Blinkevičiúté po prvom kole volieb oznámila, že rokuje s ďalšími dvoma stranami, Za Litvu a Úniou poľnohospodárov a zelených, o vytvorení väčšinovej koaličnej vlády.
LSDP uzavrela dohodu s opozičnými stranami o podpore všetkých kandidátov, ktorí sa zúčastnia druhého kola volieb proti nominantom premiérkinej strany.
Predvolebná kampaň sa zamerala najmä na otázky vnútornej a sociálnej politiky. LSDP prisľúbila, že prehlbujúcu sa nerovnosť bude riešiť zvýšením daní pre bohatších občanov, aby pomohla financovať väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť a sociálnu podporu.
Veľkou obavou v Litve je aj národná bezpečnosť. Na základe prieskumu z mája si až tri štvrtiny Litovčanov myslia, že Rusko v blízkej budúcnosti môže zaútočiť na ich krajinu.
Litovský prezident Gitanas Nauséda v septembri oznámil plány zvýšiť vojenské výdavky svojej krajiny na vyše tri percentá HDP.
Volebné miestnosti v Litve sú otvorené od 07.00 h miestneho času (05.00 h SELČ) do 20.00 h. (18.00 h SELČ). Výsledky sa očakávajú približne o polnoci.
(tasr)
O sobotnom počine systémov protivzdušnej obrany informovalo ruské ministerstvo obrany, ktorého vyhlásenie citovala agentúra Reuters.
Osemnásť dronov podľa Moskvy systémy zachytili nad Tambovskou oblasťou, približne 450 kilometrov juhovýchodne od Moskvy, oznámilo ministerstvo na sieti Telegram. Ďalších 16 dronov zničili nad územím Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou. Zvyšné zneškodnili nad Voronežskou, Brianskou, Lipeckou, Oriolskou a Kurskou oblasťou.
V dôsledku dronového útoku na Belgorod utrpela zranenia jedna žena, oznámil oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Poškodených bolo podľa neho aj niekoľko vozidiel.
Gubernátor Tambovskej oblasti Maxim Jegovor zase informoval, že ukrajinský dron spadol na jednu zo štvrtí a nakrátko vyvolal požiar, ktorý však nespôsobil žiadne zranenia ani materiálne škody.
Reuters podotýka, že Rusko zverejňuje iba počet dronov, ktoré zničí jeho protivzdušná obrana, a nie koľko ich Ukrajina v skutočnosti vypustí. Ruskí predstavitelia taktiež zriedkavo priznajú celý rozsah škôd, ktoré útoky spôsobili, najmä ak boli zamerané na vojenskú alebo energetickú infraštruktúru.
Útoku čelila v sobotu večer podľa stanice BBC aj Ukrajina. Ruské sily na ňu vypálili 91 dronov, tri balistické rakety Iskander-M, dve riadené strely Ch-59 a ďalšie dve bližšie nešpecifikované strely.
Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť 44 ruských dronov, a to nad ôsmimi svojimi oblasťami vrátane Kyjevskej a Sumskej, kde Rusi dronmi útočili na energetické zariadenia kritickej infraštruktúry. Následky útoku sa stále objasňujú.
(tasr)
Vláda tvrdí, že dodávky západných vojenských technológií narúšajú jej „suverenitu a bezpečnostné záujmy“ a ohrozuje „mier a stabilitu“ v Taiwanskom prielive, píše agentúra AFP.
Americké ministerstvo zahraničných vecí v piatok schválilo predaj zbraní Taiwanu za dve miliardy dolárov. V balíku sú okrem iného zahrnuté moderné raketové systémy zem-vzduch aj radary. Dohodu ešte musí schváliť Kongres USA.
Taiwanský rezort obrany v sobotu vyjadril Spojeným štátom „úprimnú vďačnosť“ a uviedol, že tento balík „pomôže armáde naďalej zlepšovať svoju obranyschopnosť a spoločne udržiavať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive“.
Čínska diplomacia v reakcii zverejnila v sobotu stanovisko, v ktorom dôrazne odsúdila predaj zbraní Tchaj-peju. Tento krok zo strany USA podľa nej vážne poškodzuje ich bilaterálne vzťahy a prisľúbila „prijať všetky potrebné opatrenia na pevnú obranu národnej suverenity, bezpečnosti a územnej celistvosti“.
Komunistická vláda v Pekingu považuje Taiwan za súčasť pevninskej Číny napriek tomu, že tento ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa demokratický Taiwan ovládne, pričom nevylučuje ani použitie sily.
Taiwan takmer každý deň zaznamenáva vo svojom okolí čínske stíhačky, bezpilotné lietadlá aj lode. V októbri za jeden deň spozoroval rekordných 153 čínskych lietadiel.
Spojené štáty sú kľúčovým partnerom Taiwanu, ktorému poskytujú zbrane napriek tomu, že s ním nemajú zriadené oficiálne diplomatické vzťahy.
(tasr)
Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú, že ani jedna zo strán opäť nezíska väčšinu v parlamente, čím sa pripraví pôda pre nové kolo náročných a zdĺhavých koaličných rokovaní, píše agentúra Reuters.
Volebné miestnosti sa otvoria v nedeľu o 07.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) a zatvoria sa o 20.00 h (19.00 h SEČ), po čom by mali byť bezprostredne zverejnené exit polly. Prvé čiastkové výsledky sa očakávajú okolo polnoci (23.00 h SEČ).
Bulharský rozhlas v piatok zverejnil prieskum od spoločnosti Gallup International pre Balkán, podľa ktorého by strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) získala 26,1 percenta hlasov.
Nasledoval by tesný súboj o druhé miesto medzi stranou Pokračujeme v zmene (PP) a ultranacionalistickou, prorusky orientovanou Obnovou, ktoré by získali 16,2, respektíve 14,9 percenta hlasov. Podľa toho istého prieskumu by dosiahla volebná účasť 31,1 percenta.
Dosiaľ posledné predčasné voľby sa v Bulharsku konali v júni, paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu. Vyvolal ich marcový rozpad takzvanej neformálnej vládnej koalície pozostávajúcej práve z dvoch najsilnejších aliancií: formácie zloženej zo strán GERB a Zväz demokratických síl (SDS) a subjektov Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko (PP-DB).
Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.
Bulharsko je najchudobnejšou členskou krajinou Európskej únie s vysokou mierou korupcie. Politická nestabilita ho sužuje už od roku 2020, keď vypukli protikorupčné protesty, ktoré viedli k pádu vtedajšej vlády.
(tasr)
Izraelský premiér podľa vyhlásenia svojej kancelárie odmietol, že by do výberu terčov pre sobotný odvetný útok zasahovali Spojené štáty, vyhlásenie citovala agentúra Reuters.
Kancelária vyhlásením reagovala na správu izraelskej televízie Channel 13, podľa ktorej Tel Aviv pôvodne plánoval zasiahnuť iránske plynárenské a ropné zariadenia, ale po vytrvalom tlaku zo strany USA svoj plán zmenil a zameral sa výlučne na vojenské objekty.
„Izrael si vopred zvolil ciele útoku podľa svojich národných záujmov, a nie podľa amerických pokynov. Tak to bolo a tak to aj bude,“ píše sa vo vyhlásení kancelárie, ktorá správu televízie poprela a označila za „úplne nepravdivú“.
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.
Generálny štáb iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého doletu vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom. Podľa armády boli poškodené iba radarové systémy.
Agentúra IRNA s odvolaním sa na oznámenie armády v sobotu večer uviedla, že počet obetí izraelských útokov na vojenské základne v Iráne sa zvýšil z dvoch na štyri.
(tasr)
Alí Chameneí, najvyšší duchovný vodca Iránu, sa vyjadril k útoku Tel Avivu z noci na sobotu, citovala ho agentúra AFP.
„Zlo, aké pred dvoma nocami spáchal sionistický režim (Izrael), sa nesmie zveličovať ani bagatelizovať,“ napísal v príspevku na platforme X. Útok Izraela zároveň bez ďalších podrobností označil za chybu, respektíve „prerátanie sa“.
Vzdušné sily Izraela (IAF) zaútočili vo viacerých vlnách na vojenské ciele v Iráne, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu ukončili. Útoky boli odvetou za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu stovky balistických rakiet.
Pri útokoch, ktoré podľa Teheránu spôsobili len škody menšieho rozsahu na niekoľkých radarových systémoch, zahynuli aj prinajmenšom štyria iránski vojaci. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján im vzdal hold, pričom vyzdvihol, ako „bez strachu obraňovali svoju vlasť“.
Obranné sily Izraela (IDF) po útokoch vyzvali Irán, aby sa vyhol ďalšej odvete. Iránski predstavitelia a médiá následne izraelské útoky a nimi spôsobené škody bagatelizovali, pričom vyzdvihovali svoje obranné schopnosti. Priamo však odvetu neprisľúbili.
(tasr)
Dôvodom na túto formu protestu je údajná manipulácia s výsledkami hlasovania, vládnuca strana si podľa opozičných predstaviteľov kupovala hlasy, píše agentúra AFP.
„Neuznávame sfalšované výsledky ukradnutých volieb,“ vyhlásila v noci na nedeľu líderka opozičnej strany Zjednotené národné hnutie (UNM) Tina Bokučavová. Predstaviteľ Koalície za zmenu Nika Gvaramia zase obvinil Gruzínsky sen z „uzurpácie moci a ústavného prevratu“.
Z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré v sobotu večer zverejnila ústredná volebná komisia, vyplýva, že Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 53 percent hlasov, zatiaľ čo blok štyroch opozičných strán vyše 38 percent.
Najviac hlasov , vyše 11 percent, dostala z opozičného bloku Koalícia za zmenu, nasledovaná stranami Jednota – národné hnutie založenou exprezidentom Michailom Saakašvilim (9,8 percenta), Silné Gruzínsko (9,06 percenta) a Za Gruzínsko (8,3 percenta).
Podľa volebnej komisie dosiahla účasť voličov takmer 59 percent. Jej predseda Giorgij Kalandarišvili tvrdí, že hlasovanie bolo pokojné a slobodné a voľby prebehli v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že spomínané štyri opozičné strany by mohli získať dostatok hlasov na vytvorenie koalície a poraziť tak vládnuci Gruzínsky sen.
Bezprostredne po zatvorení volebných miestností o 20.00 h miestneho času (18.00 h SELČ) zverejnili dve proopozičné televízne stanice exit polly, podľa ktorých voľby vyhral opozičný blok so ziskom 52, respektíve 48 percent hlasov. Paralelné sčítanie, ktoré uskutočnila jedna z opozičných strán, však ukázalo, že Gruzínsky sen je na ceste k získaniu väčšiny.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišiliová a domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb.
(tasr)
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia denne bojuje za odhalenie dezinformácií v prospech celého regiónu.
Šéfka EK počas tohto týždňa navštívila krajiny západného Balkánu, aby ich ubezpečila, že rozširovanie Únie zostáva pre 27-členný blok naďalej prioritou.
V Kosove sa stretla s prezidentkou Vjosou Osmaniovou a premiérom Albinom Kurtim. Ocenila hospodársky pokrok Kosova a oznámila, že EÚ poskytne krajine pravdepodobne ešte v tomto roku 60 miliónov eur, píše agentúra HINA. Zároveň privítala dohodu, na základe ktorej tento mesiac Kosovo uvoľnilo bezpečnostné opatrenia pre tovar dovážaný zo Srbska.
Kosovská prezidentka vyzvala na okamžité zrušenie opatrení EÚ voči Kosovu. „EÚ musí uznať a oceniť to, čo sme dosiahli. Je najvyšší čas, aby sa nespravodlivé opatrenia voči Kosovu konečne zrušili," povedala Osmaniová.
Von der Leyenová v sobotu navštívila aj Čiernu Horu a ocenila úsilie krajiny na ceste do EÚ. Čiernohorská vláda je podľa AP spolužitím medzi proeurópskymi a proruskými frakciami. Predsedníčka EK vyzvala na jednotu v rozdelenej krajine s cieľom dosiahnuť pokrok smerom k členstvu v Únii.
„Chcem vás ubezpečiť, že rovnako ako počas môjho prvého mandátu bude rozšírenie v nasledujúcich piatich rokoch na prvom mieste politického programu," uviedla Leyenová. „Máme teraz k dispozícii všetky potrebné prostriedky, všetky potrebné nástroje, tak to urobme, zrealizujme to a pracujme na tomto spoločnom cieli," dodala šéfka EK.
Šéfka EK sa počas svojej štvrtej návštevy regiónu zavítala do Albánska, Severného Macedónska, Bosny, Srbska, Kosova a Čiernej Hory. Diskusie o rozšírení EÚ o štáty západného Balkánu trvajú už 20 rokov. Podľa AP ruská invázia na Ukrajinu podnietila európskych lídrov, aby na týchto šesť krajín naliehali, aby sa pripojili k bloku. Situácia sa však v prípade jednotlivých krajín vyvíja rozdielne, pričom najďalej od členstva má Kosovo, ktoré neuznáva päť členských krajín Únie, a najväčší pokrok dosiahla Čierna Hora.
(tasr, ap)
Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom.
„Iracký vzdušný priestor okupuje, ovláda a kontroluje americká armáda. Záver: Spoluúčasť USA na tomto zločine je istá," píše sa v príspevku.
Generálny štát iránskej armády informoval, že izraelské stíhačky nevstúpili do iránskeho vzdušného priestoru a rakety dlhého vypálili na ciele v Iráne z oblastí pri hraniciach s Irakom. Podľa armády poškodené boli iba radarové systémy.
„Vďaka včasnej reakcii protivzdušnej obrany spôsobili útoky obmedzené škody a bolo poškodených niekoľko radarových systémov," uviedol generálny štáb vo vyhlásení prečítanom v štátnej televízii.
Podľa vyhlásenia sa podarilo zlikvidovať veľké množstvo rakiet „a nepriateľským lietadlám bolo zabránené vstúpiť do vzdušného priestoru krajiny". Izraelské lietadlá odpálili iba malý počet rakiet dlhého doletu zo vzdušného priestor susedného Iraku, ktorý strážia USA.
Vo vyhlásení sa tiež konštatuje, že „aj keď si Irán vyhradzuje svoje zákonné a legitímne právo reagovať vo vhodnom okamihu, prioritu má trvalé prímerie v Pásme Gazy a Libanone".
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.
Agentúra IRNA s odvolaním sa na oznámenie armády v sobotu večer uviedla, že počet obetí izraelských útokov na vojenské základne v Iráne sa zvýšil z dvoch na štyri.
(tasr, afp)
Ako uvádza ukrajinská vojenská rozviedka (HUR), každý prekladateľ by mal obsluhovať skupinu tridsiatich vojakov, no ruskí vojaci pochybujú o efektivite tejto taktiky.
Rádiová komunikácia, ktorú zachytila rozviedka, odhalila rozporuplné názory a frustráciu na ruskej strane, referuje Kyjiv Post.
„Jeden prekladateľ na 30 ľudí. Jediná vec, ktorej nerozumiem, je, kde vziať našich troch ľudí,“ povedal. Ďalší ruský vojak označil Severokórejčanov za „Číňanov“. „Prekliati Číňania. Prišli sem a ja netuším, čo s nimi,“ posťažoval sa.
Podľa HUR sa počet severokórejských vojakov v Rusku pohybuje okolo 12-tisíc, medzi nimi je 500 dôstojníkov a traja generáli.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil toto nasadenie za eskaláciu konfliktu a vyzval západných spojencov na rozhodnú reakciu.
(mm)
EÚ vyzvala na upokojenie situácie a uviedla, že útoky sa uskutočnili v čase „vážneho a rastúceho regionálneho napätia".
Izrael v noci na sobotu podnikol útoky na vojenské zariadenia v Iráne. Podľa izraelskej armády išlo o odvetu za útok Iránu, ktorý začiatkom mesiaca vypálil na Izrael takmer 200 rakiet.
„Nebezpečný cyklus útokov a odvetných úderov môže spôsobiť ďalšie rozšírenie regionálneho konfliktu," uviedla EÚ vo svojom vyhlásení. „Hoci EÚ uznáva právo Izraela na sebaobranu, vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili nekontrolovateľnej eskalácii, ktorá nie je v záujme nikoho," dodal euroblok.
„EÚ je naďalej plne odhodlaná znížiť napätie a prispieť k deeskalácii a za týmto účelom zostáva v úzkom kontakte so všetkými príslušnými aktérmi," vyhlásila.
Irán pohrozil odvetou za sobotňajší útok, pri ktorom zahynuli dvaja vojaci. Izrael však varoval, že Irán „zaplatí vysokú cenu" v prípade, že bude reagovať na útoky.
Znepokojenie nad eskaláciou násilia na Blízkom východe vyjadril aj generálny tajomník OSN António Guterres. Šéf OSN "naliehavo opakuje svoju výzvu všetkým stranám, aby zastavili všetky vojenské akcie vrátane akcií v Pásme Gazy a Libanone," uviedol vo vyhlásení Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. Dodal, že generálny tajomník vyzýva na maximálne úsilie s cieľom zabrániť vypuknutiu regionálnej vojny a návrat na diplomatickú cestu.
(tasr, afp)
Napriek snahe záchranárov sa muža nepodarilo oživiť.
„Na miesto boli privolané všetky záchranné zložky, ako aj príslušníci poriečneho oddelenia PPZ,” informuje bratislavská Polícia. Predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania.
(mm)
Teherán pôvodne hlásil dve obete z radov ozbrojených síl. Príslušníci ozbrojených síl islamskej republiky podľa úradov zahynuli pri obrane krajiny.
Všetci štyria padlí iránski vojaci boli členmi jednotiek protivzdušnej obrany.
(čtk)
Štáty Spoločenstva národov (Commonwealth) sa zhodli na tom, že nastal čas na diskusie o dedičstve „opovrhnutiahodného" transatlantického obchodu s otrokmi a „reparačnej spravodlivosti".
Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení prijatom v sobotu na záver summitu spoločenstva združujúceho 56 štátov, ktorý sa prvýkrát konal v tichomorskom ostrovnom štáte Samoa.
„Dozrel čas na zmysluplné, pravdivé a úctivé rozhovory, ktoré budú formovať spoločnú budúcnosť," píše sa vo vyhlásení.
O znenie záverečného vyhlásenia sa podľa AFP viedli dlhé diskusie, napriek tomu nie je v otázke otroctva taká konkrétna, ako niektoré štáty dúfali. Mnohé štáty Commonwealthu chcú, aby Veľká Británia a iné bývalé koloniálne mocnosti s nimi začali rokovať o reparáciách za otroctvo a iné dedičstvá kolonializmu.
Britský premiér Keir Starmer bol proti rozhovorom o vyplácaní kompenzácií. Na summite sa podľa neho nediskutovalo o peniazoch. Postoj jeho vlády k reparáciám „veľmi jasný", povedal Starmer.
Na summite mal prejav aj britský kráľ Karol III. Niektorí účastníci chceli, aby sa ospravedlnil za otroctvo, z ktorého mala veľký úžitok aj britská kráľovská rodina, to sa však nestalo.
Pre bahamského premiéra Philipa Davisa je otázka kompenzačných platieb stále otvorená. „Hrôzy otroctva zanechali v našich komunitách hlbokú ranu naprieč generáciami, boj za spravodlivosť a odškodnenie sa ani zďaleka neskončil," povedal pre agentúru AFP.
Počas štyroch storočí bolo z Afriky odvlečených do otroctva desať až 15 miliónov ľudí. Kráľ Karol III. na summite vyjadril pochopenie pre požiadavky bývalých kolónií. „Z rozhovorov v rámci Commonwealthu som pochopil, že najbolestivejšie aspekty našej minulosti stále rezonujú," povedal. Cieľom je poučiť sa z minulosti "a nájsť kreatívne spôsoby, ako odstrániť existujúce nerovnosti", povedal.
Zástupcovia štátov Commonwealthu sa dohodli i na Deklarácii o oceánoch, v ktorej sa zaväzujú uznávať súčasné námorné hranice aj pri stúpajúcej hladine morí. Dohodli sa tiež, že do roku 2030 budú chrániť 30 percent rozlohy oceánov a obnovia najmenej 30 percent poškodených morských ekosystémov.
Účastníci summitu sa dohodli na vymenovaní ghanskej ministerky zahraničných vecí Shirley Ayorkorovej Botchweyovej za novú generálnu tajomníčku Commonwealthu.
(tasr, afp)
Zoskupenie štyroch opozičných strán v parlamentných voľbách v Gruzínsku podľa predbežných výsledkov nedokázalo poraziť vládnucu proruskú stranu Gruzínsky sen.
Vyplýva to z údajov zakladajúcich sa na sčítaní hlasov v 72 percentách okrskov, ktoré večer zverejnila ústredná volebná komisia.
Podľa ústrednej volebnej komisie získala vládnuca strana Gruzínsky sen po sčítaní 72 percent volebných okrskov 53 percent hlasov, blok štyroch opozičných strán má vyše 38 percent. Volebná účasť dosiahla 58,96 percenta.
Agentúra Reuters však upozorňuje na rozdiely vo zverejnených exit polloch. Jeden prieskum ukázal, že vo voľbách zrejme zvíťazí Gruzínsky sen, zatiaľ čo na základe dvoch ďalších prieskumov získa väčšinu v parlamente zoskupenie štyroch opozičných strán.
Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, podporujúca európsku orientáciu krajiny, ostro odsúdila násilné incidenty, ku ktorým došlo pri viacerých volebných miestnostiach, a poukázala na narastajúce napätie. Na sociálnej sieti X uviedla, vychádzajúc z jedného z exit pollov, že "európske Gruzínsko vyhráva s 52 percentami napriek pokusom o zmanipulovanie volieb a bez hlasov diaspóry".
Gruzínske médiá informovali o bitke pri volebnej miestnosti na okraji Tbilisi, do ktorej sa zapojili desiatky ľudí, vrátane stúpencov vládnucej proruského hnutia Gruzínsky sen a volebných pozorovateľov.
Sociálnymi sieťami medzitým kolujú videozáznamy, kde muž v meste Marneuli vkladá do volebnej urny väčšie množstvo hlasovacích lístkov. Ministerstvo vnútra začalo vyšetrovanie tohto prípadu a ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky na tomto mieste za neplatné.
Kým vládnuca strana Gruzínsky sen obhajuje proruskú orientáciu a varuje, že víťazstvo opozície by mohlo vyústiť do vojnového konfliktu, opozícia sa snaží priblížiť krajinu k Európskej únii. Gruzínsko má status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, ale vzhľadom na súčasnú vládnu politiku bol prístupový proces pozastavený.
Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012. Spočiatku mal liberálnu prozápadnú politickú agendu, avšak v posledných dvoch rokoch strana zmenila svoju politickú orientáciu a kritici ju obviňujú z potláčania demokracie a približovania sa k Rusku.
V predvolebnej kampani strana šírila konšpiračné teórie o vťahovaní Gruzínska do konfliktu na Ukrajine a o bezprostredne hroziacej vojne, ktorej dokáže zabrániť len ona, komentuje AFP. Kremeľ v piatok obvinil Západ zo zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku.
Voľby v Gruzínsku v sobotu sprevádzalo aj viacero násilných incidentov. Ústredná volebná komisia oznámila, že eviduje viac ako 100 porušení pravidiel pri hlasovaní.
Správu aktualizujeme.
(tasr, reuters, afp, mm)
Demonštrácie sa začali po zatknutí protiimigračého lídra Tommyho Robinsona.
V piatok 25. októbra bol pred pondelkovým súdnym pojednávaním vzatý do väzby Robinson, vlastným menom Stephen Christopher Yaxley-Lennon, zakladateľ a bývalý vodca antiislamistickej Ligy na obranu Anglicka (EDL). Robinson je obvinený z porušenia nariadenia najvyššieho súdu z roku 2021, keď mu súd zakázal opakovať hanlivé obvinenia voči sýrskemu utečencovi, ktorý ho zažaloval.
Deň nato, 26. októbra, sa v Londýne konala aj demonštrácia proti rasizmu organizovaná ľavicovými skupinami.
Zároveň v Londýne prebiehala aj tretia demonštrácia, na ktorej sa zúčastnila rodina muža zastreleného policajtom, ktorého v pondelok zbavili obvinenia z vraždy.
V Londýne pre obavy z možných stretov protestujúcich výrazne posilnili policajné hliadky a presunuli tam policajtov z celej krajiny.
(tasr, afp, reuters)
V predvečer piatkových odvetných leteckých úderov na Irán zaslal Izrael Teheránu varovanie, aby v záujme udržania stability regiónu nereagoval na pripravované akcie.
Izrael podľa serveru Axios, ktorý sa odvoláva na dôveryhodné diplomatické zdroje, údajne oboznámil Teherán s cieľmi útokov a oblasťami, ktoré zostanú mimo zásahu. Odkaz mal byť sprostredkovaný nešpecifikovanými tretími stranami.
Podľa zdrojov z Izraela a USA sa útoky uskutočnili v troch vlnách. Prvá vlna bola zameraná na iránsku protivzdušnú obranu, zatiaľ čo ďalšie dve sa sústredili na objekty spojené so zbrojným priemyslom a raketovými systémami. Iránske úrady informovali, že útoky si vyžiadali životy dvoch vojakov a spôsobili „obmedzené škody.“
(mm)
Hizballáh tvrdí, že vypálil rakety na päť obytných oblastí v severnom Izraeli.
V sérii vyhlásení sa Hizballáh prihlásil k raketovým útokom na obytné oblasti v severnom Izraeli vrátane predmestia Krajot pri meste Haifa. Hizballáh tiež oznámil, že podnikol dronový útok na izraelskú leteckú základňu Tel Nof južne od Tel Avivu a raketami zasiahol aj spravodajskú základňu v meste Safed na severe Izraela. Vo svojom vyhlásení uviedol, že vypálil raketovú salvu namierenú na základňu Meishar, ktorú označil za „spravodajskú centrálu Izraela pre severnú oblasť".
Izraelská armáda podľa portálu The Times of Israel (TOI) zostrelila nad územím Izraela štyri bezpilotné lietadlá vypustené z Libanonu. Hasiči na viacerých miestach na severe krajiny bojujú s požiarmi, ktoré vypukli po útokoch Hizballáhu.
Boje medzi Izraelom a Hizballáhom pretrvávajú od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Hizballáh tvrdí, že podniká útoky na Izrael na znak solidarity s palestínskym Hamasom. V posledných týždňoch sa však boje zintenzívnili a Izrael na začiatku októbra začal s pozemnými zásahmi v Libanone a Hizballáh zas odpaľuje rakety hlbšie do Izraela.
(tasr, reuters, afp)
Počas útoku na juhovýchode Iránu zahynulo najmenej desať príslušníkov polície, informovali miestne médiá. Úrady považujú incident za teroristický útok. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP, DPA a Reuters.
Útok sa odohral 26. októbra v iránskej provincii Sístán a Balúčistán, uviedla štátna tlačová agentúra IRNA. Iránsky minister vnútra nariadil vyšetrovanie incidentu, pri ktorom "mučeníckou smrťou“ zahynulo niekoľko policajtov, informovala agentúra IRNA.
K incidentu sa zatiaľ nikto neprihlásil. V provincii je však aktívna islamistická skupina Džajš al-Adl (Armáda spravodlivosti). Tá v poslednom čase zintenzívnila svoje útoky v oblasti, patriacej medzi najchudobnejšie v Iráne, upozorňuje DPA.
Provincia Sístán a Balúčistán leží pri hraniciach s Pakistanom a Afganistanom. Väčšinu obyvateľov tvoria sunniti na rozdiel od zvyšku Iránu, kde dominujú šiiti. V tejto oblasti často dochádza k stretom medzi iránskymi bezpečnostnými silami a sunnitskými militantmi, ako aj pašerákmi drog.
Vzťahy medzi sunnitskými moslimami, prevažujúcimi obyvateľmi oblasti, a iránskou šiitskou teokraciou sú tu dlhodobo napäté.
(tasr)
Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že zdržanlivosť by mohla otvoriť cestu k mieru v regióne.
„Môj odkaz Iránu je jasný: nemôžeme pokračovať v masívnej eskalácii reakcií. To sa musí skončiť. Len tak môžeme otvoriť možnosť mierového vývoja na Blízkom východe," napísal Scholz na sieti X.
Nemecký kancelár zároveň vyzval na prímerie v Pásme Gazy a Libanone a na prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas v palestínskej enkláve.
Vyzval tiež na dodržiavanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 o zastavení bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. „Očakávame, že sa Hizballáh stiahne za rieku Lítaní, aby umožnil mierový vývoj," dodal Scholz.
Izrael v noci na sobotu podnikol v troch vlnách útoky na vojenské ciele v Iráne, pričom zahynuli dvaja vojaci. Podľa Izraela išlo o odplatu za iránsky útok zo začiatku októbra, keď Irán vypálil smerom na Izrael takmer 200 rakiet. Po naliehavých výzvach spojencov a susedov na zdržanlivosť, sa podľa agentúry Reuters nezdalo, že by bola izraelská odveta zameraná na najcitlivejšie ropné a jadrové ciele krajiny. Irán po sobotnom izraelskom útoku prisľúbil odvetu.
Egyptská letecká spoločnosť EgyptAir v sobotu oznámila zrušenie letov do irackého Bagdadu a mesta Arbíl na severe Iraku, s odvolaním na vývoj v regióne po izraelských útokoch na susedný Irán. Spoločnosť taktiež zrušila sobotňajší let do Ammánu, hlavného mesta Jordánska, a dodala, že pozastavenie letov bude trvať, kým nedôjde k stabilizácii situácie.
(tasr, afp, reuters)
Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Moskva neplánuje zastaviť tranzit plynu do Európy cez Ukrajinu.
Kyjev však podľa neho musí predĺžiť existujúci kontrakt, ktorý vyprší v decembri 2024. Putin tvrdí, že Ukrajina zmeškala termín na rezerváciu ďalších dodávok a zatiaľ nepristúpila na obnovenie dohody. Kyjev už dlhšie deklaruje nezáujem pokračovať v preprave ruského plynu do Európy, referuje ruský portál rbc.ru.
Rusko sa zaviazalo dodržať aktuálne zmluvné záväzky cez plynovodnú stanicu Sudža v Kurskej oblasti, pričom druhú trasu cez Sochranovku Ukrajina uzavrela už v roku 2022.
Putin ponúkol alternatívne trasy na dodávky plynu do Európy, ako sú Turkish Stream a Blue Stream, ktoré vedú do Turecka. Zároveň pripomenul, že jedna z vetiev plynovodu Nord Stream zostáva funkčná a môže byť spustená do týždňa.
Ukrajina, ktorá odmieta predĺženie zmluvy s Gazpromom, navrhla ako alternatívu dodávky azerbajdžanského plynu cez Slovensko.
(mm)
Strana je súčasťou klubu Igora Matoviča, s Krajniakom na čele prichádza otázka, či sa pokúsi emancipovať od Matoviča a reálne súperiť s KDH.
Milana Krajniaka zvolili delegáti na sobotnom sneme strany v Nimnici. Vo funkcii strieda Annu Záborskú, ktorá stranu viedla od roku 2019. Na Krajniakovi bola širšia zhoda v strane, ktorá vznikla po eurovoľbách, Záborská vo voľbách na predsedu nekandidovala, prijala post čestnej predsedníčky KÚ.
Krajniak ako jediný kandidát na post predsedu získal 29 hlasov z 32 možných. Na sneme predstavil svoju víziu strany. „Ak chceme naštartovať ekonomiku Slovenska, potrebujeme viac ekonomickej slobody, menej regulácie, menej daní a menej papierovania. Ak chceme obnoviť Slovensko ako štát, potrebujeme posunúť kompetencie z vlády na mestá, obce a prirodzené regióny. Znamená to zoštíhliť vládu a znížiť počet ministerstiev na tretinu," uviedol Krajniak.
Povedal tiež, že politici KÚ sú „konzervatívni rebeli, a preto napriek väčšinovému hejterstvu a konfrontácii chceme na Slovensku obnoviť úctu a rešpekt k sebe aj k oponentom. Začneme od seba a budeme sa k sebe aj k iným správať dôstojne – s úctou, pokorou a rešpektom. Lebo to je náš vlastný konzervatívny a kresťanský politický štýl.“
Krajniak je bývalým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny za Sme rodina, predtým bol členom menších straníckych projektov, strany Nova s Danielom Lipšicom a ešte predtým KDH. V politike začínal ako člen mládežníckej organizácie blízkej bývalej ODÚ-VPN, postupne patril ku konzervatívnemu krídlu v každej strane, kde pôsobil.
Krajniak bol počas Matovičovej a Hegerovej vlády považovaný za kompetentného politika, presadil viacero pro-rodinných opatrení, okrem iného rodičovský dôchodok, ktorý významne znižoval diskrimináciu rodičov, ktorí vychovali deti, ktoré financujú dôchodky pre všetkých dôchodcov. Ten bol nedávno súčasnou vládou zrušený a nahradený asignáciou dane, ktorú mnohí ani neplatia.
Najväčšou otázkou pre Krajniaka bude, či dokáže mini-stranu, ktorá je už niekoľko volieb odkázaná na účasť na kandidátke inej strany, zviditeľniť a emancipovať od Igora Matoviča, respektíve od KDH. A tiež, či pri tom všetkom dokáže udržať jednotu poslancov, ktorí si zvykli myslieť viac na krúžky ako úspech strany.
Záborská viedla stranu viac ako päť rokov. „Kresťanská únia sa za tých päť rokov stala relevantnou stranou, novinári sa pýtajú na náš názor, predkladáme v Národnej rade naše vlastné návrhy, takže si nemáme prečo sypať popol na hlavu," poznamenala.
Jej odchod z predsedníckeho postu neznamená rozlúčku s politikou. „Naďalej budem s Richardom Vašečkom v parlamente hlasom, ktorý presadzuje kresťanské princípy a hodnoty. Celý čas som sa snažila, aby politika išla cestou spoločného dobra. Prevládajú dobrá osobné, dobrá politických strán či finančných skupín. No za spoločné dobro, pre každého a pre všetkých, akoby sa neoplatilo obetovať," dodala Záborská.
Podpredsedami ostávajú poslanec Richard Vašečka a zakladajúci člen strany Ľubomír Šteiniger. Delegáti si minútou ticha uctili nedávno zosnulého kolegu a člena predsedníctva, Michala Považana. Delegáti snemu sa, okrem iného, uzniesli na tom, že strana bude naďalej aktívne predkladať v parlamente zákony zamerané na ochranu života a komunikovať tému vo verejnom priestore.
(fed, tasr)
Z dôvodu výskytu ohniska vírusu vtáčej chrípky v komerčnom chove husí pri českom meste Hodonín, neďaleko hraníc so Slovenskom, vydala Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Senica viaceré opatrenia v pásme dohľadu.
Ako podľa webov samospráv informuje TASR, Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Senica zaviedla opatrenia pre obce, chovateľov hydiny a poľovné združenia v pásme dohľadu, ktoré je vymedzené vo vzdialenosti minimálne desiatich kilometrov od ohniska nákazy v katastrálnom území miest Skalica a Holíč, tiež v katastri obcí Vrádište, Trnovec, Prietržka, Kopčany a Kátov.
RVPS Senica nariadila okrem iného týmto obciam vykonať do 31. októbra súpis všetkých chovov hydiny a vtákov chovaných v zajatí.
Chovatelia sú zas povinní zabezpečiť umiestnenie hydiny a vtákov chovaných v zajatí v uzavretých priestoroch alebo v iných priestoroch v chove tak, aby nemohlo dôjsť ku kontaktu chovanej hydiny alebo iných chovaných vtákov s voľne žijúcim vtáctvom alebo s inými zvieratami.
Musia tiež minimalizovať počet ľudí, ktorí prichádzajú do styku s hydinou a vtákmi chovanými v zajatí. Poľovné združenia majú nariadený okrem iného aj zvýšený dohľad nad populáciami voľne žijúcich vtákov, predovšetkým vodných vtákov.
Až do odvolania je na základe rozhodnutia RVPS Senica zakázané "akékoľvek premiestňovanie živej alebo zabitej hydiny a iného vtáctva, celých tiel alebo častí mŕtvych voľne žijúcich alebo držaných vtákov (vrátane peria), ich vajec, mäsa a iných produktov živočíšneho pôvodu a ich vedľajších živočíšnych produktov v rámci pásma dohľadu, z pásma dohľadu a do pásma dohľadu".
Zakázané je aj premiestňovanie, rozhadzovanie a iná manipulácia s použitou podstielkou, hnojom a kalom, ktoré pochádzajú od držaného vtáctva v pásme dohľadu, z pásma dohľadu a do pásma dohľadu.
Tiež konanie trhov, výstav, prehliadok a iné zhromažďovanie hydiny alebo iného vtáctva v pásme dohľadu a aj vypúšťanie vtáctva s cieľom zazverenia revírov. Ohnisko sa objavilo v chove hydiny spoločnosti Rybárstvo Hodonín, v ktorom sa nachádza asi 7000 vtákov - chovných aj výkrmových husí či kačíc.
Chovateľ tamojšej krajskej veterinárnej správe nahlásil zvýšený úhyn výkrmových husí. Od začiatku roka ide v Česku už o ôsme ohnisko v českom komerčnom chove a ďalších 27 ich bolo potvrdených v drobnochovoch.
(tasr)
Izraelské letectvo v noci útočilo na vojenské ciele v Iráne, kde zahynuli dvaja vojaci, ale straty na životoch hlásia aj z Libanonu. Viaceré arabské štáty útok odsúdili, Irán hovorí o práve na odvetu.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí podľa CNN tvrdí, že „sa považuje za oprávnené a povinné brániť sa“ po tom, ako Izrael v noci zasiahol vojenské objekty v rámci troch vĺn leteckých úderov.
Ministerstvo vo svojom vyhlásení izraelské útoky odsúdilo a označilo ich za „jasné porušenie“ medzinárodného práva.
„Iránska islamská republika zdôrazňuje využitie všetkých možností iránskeho národa na obranu svojej bezpečnosti a životných záujmov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
V predchádzajúcom vyhlásení z toho istého dňa Irán zrejme bagatelizoval vplyv útoku, keď tvrdil, že jeho protivzdušná obrana úspešne čelila úderom v troch provinciách - Teherán, Ilam a Chúzistán - a že škody boli „obmedzeného rozsahu“.
Irán po nočných útokoch uzavrel svoj vzdušný priestor napriek tomu, že štátne médiá pôvodne vykreslili izraelské útoky ako neškodné. Hneď ráno však všetky lety obnovili.
„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hod. (07.30 hod. SELČ),“ avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva.
(red)
Izraelský útok, pri ktorom zahynuli dvaja iránski vojaci, odsúdil Pakistan, Sýria či Egypt, ktoré obvinili Izrael z eskalácie konfliktu na Blízkom východe.
Izraelská armáda uviedla, že desiatky stíhačiek dokončili pred úsvitom tri vlny úderov na vojenské objekty v Iráne a vyzvala krajinu, aby útoky neopätovala.
"Čo najdôraznejšie odsudzujeme sionistickú agresiu proti Iránskej islamskej republike a útoky na vojenské objekty vo viacerých provinciách," uviedol Hamas vo svojom vyhlásení. Tento krok Izraela označilo hnutie za "hrubé porušenie iránskej suverenity a eskaláciu, ktorá ohrozuje bezpečnosť regiónu".
Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení tvrdí, že Izrael nesie plnú zodpovednosť za súčasný cyklus eskalácie a rozširovania konfliktu. "Tieto útoky podkopávajú cestu k regionálnemu mieru a stabilite a zároveň predstavujú nebezpečnú eskaláciu v už aj tak nestabilnom regióne," vyhlásilo ministerstvo.
Pakistanský premiér Šábház Šaríf v príspevku na sieti X vyjadril "hlboké znepokojenie nad najnovším aktom izraelskej agresie voči Iránu". Premiér dodal, že jeho krajina stojí po boku Iránu a ostatných susedov a v snahe o mier vyzval všetky strany, aby konali zdržanlivo a vyhli sa ďalšej eskalácii.
Pakistan je spojencom Spojených štátov, ktoré sú hlavným podporovateľom Izraela, a s Iránom má viac ako 900 kilometrov dlhú hranicu. Izraelský útok v sobotu odsúdila aj Sýria. Jej ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení vyjadrilo solidaritu s Iránom a uviedlo, že podporuje "právo Iránu brániť sa a chrániť svoje územie a životy svojich občanov".
Izraelská armáda údajne v noci na sobotu útočila okrem Iránu aj na vojenské ciele na juhu a v strednej časti Sýrie. Oznámili to sýrske médiá. Izrael dosiaľ túto informáciu nepotvrdil. Irak po sobotňajšom útoku Izraela odsúdil "mlčanie medzinárodného spoločenstva voči izraelským akciám" a obvinil Izrael z rozširovania konfliktu na Blízkom východe.
Útok odsúdili aj Egypt a Katar, ktoré sú spolu s USA sprostredkovateľmi rokovaní o prímerí v Pásme Gazy, Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a Jordánsko. Britský premiér Keir Starmer v reakcii na útok vyzval strany konfliktu, aby preukázali zdržanlivosť a vyhli sa tak eskalácii v regióne. Irán by podľa jeho slov nemal reagovať na izraelský útok.
(tasr)
Boje v okolí Selydove na východe Ukrajiny sa nevyvíjajú pre Ozbrojené sily Ukrajiny (ZSU) vôbec dobre a pre záchranu životov ukrajinských vojakov bude nevyhnutné sa z obranných postavení stiahnuť, tvrdí generálporučík ZSU Ihor Romanenko.
Romanenko v Radio NV ozrejmil, že ústupu sa ukrajinské sily s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnú. Podľa správy agentúry Unian zvádzajú obrancovia tvrdé boje priamo v meste.
Ozbrojené sily Ruskej federácie (VS RF) pokračujú v postupe na východnej Ukrajine a vyvíjajú zúrivý tlak na brániace sa frontové jednotky. Za posledný deň sa im podarilo dosiahnuť určité úspechy.
«Вже всередині (Селидове) є диверсійно-розвідувальні групи, які утворюють засідки і працюють по нашій логістиці» pic.twitter.com/OVLTNjIXUJ
— Олег (@UA__oleg) October 25, 2024
Podľa serveru DeepState, ktorý má blízko k ukrajinskej armáde, Rusi postupovali v Selydove a pri ďalších piatich dedinkách: tlaku sú tak vystavené Katerynovka, Vyšnev, Šachťorsk, Novodmitrovka a Bohojavlenka. Selydove sa nachádza asi 14 kilometrov juhovýchodne od Pokrovska.
Селидове.
— Serg (@NHunter007) October 24, 2024
✙ Хамелеон pic.twitter.com/ps8sq4DIiX
"Nepriateľ vstúpil priamo do mesta. Dôležité je aj to, čo sa deje v okolí. Ako bude zaistená logistická podpora jednotiek," priblížil Romanenko a doplnil, že "situácia sa zhoršuje tým, ako Rusi ostreľujú logistické trasy – situácia tylového zabezpečenia sa tiež zhoršuje, takže vyhliadky na obranu mesta sú negatívne".
Rusi sa podľa dôstojníka teraz sústredili na južné krídlo v smere od Pokrovska, a to na mestá Vuhledar, Kuračovo a následne na Pokrovsk.
Силам оборони доведеться залишити Селидове, - Згурець https://t.co/QagApzwIEi
— Еспресо (@EspresoTV) October 25, 2024
"Pred viac ako mesiacom vykonávali útočné akcie predovšetkým na Pokrovsk, ale boli odrážaní a tak sa sústredili na južné krídlo Pokrovska," dodal generál s tým, že najväčšia činnosť a postup sú badateľné pri Kuračove, pričom Rusi neupustili od úmyslu dobyť Pokrovsk.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
Pôvodne sa uvažovalo, že bude zachránená len časť steny, ktorá stojí v koridore budúcej električkovej trate.
Hlavné mesto presunie v prvej polovici budúceho týždňa protitankovú stenu, ktorá sa nachádza v trase predĺženia električkovej trate v bratislavskej Petržalke.
Zachovaná zostane nakoniec celá, nielen jej časť, potvrdil hovorca magistrátu Peter Bubla. Objekt neďaleko zdravotného strediska na Strečnianskej ulici patrí medzi vojenské pamätihodnosti hlavného mesta a viaže sa k obdobiu druhej svetovej vojny.
„Posun oproti pôvodne plánovanému termínu spôsobilo, že, aj po komunikácii s občianskym združením Bunker a po zvážení, že by sme predsa len radi zachovali celý objekt a nielen jeho časť, bolo potrebné vypracovať nový projekt. A zabezpečiť špeciálne technológie potrebné na jeho presunutie," skonštatoval Bubla.
Rozmery a tvar protitankovej steny zistili až po celkovom odokrytí jej podzemnej časti. Vypracovaný bol technologický postup a dokumentácia na jej presunutie o pár metrov ďalej od jej pôvodnej polohy. Nachádza sa totiž v koridore električkovej trate, ktorá je projektovaná cez pôvodné koryto metra a nie je možné ju odkloniť tak, aby sa vyhla tejto stene. Pri téme zmeny polohy prebiehali aj konzultácie s bunkrológmi, aby bola zachovaná hodnota objektu.
„Uvedomujeme si dôležitosť tejto pamiatky, a preto venujeme veľa úsilia a času tomu, aby pri presune nebola poškodená. Je naším záujmom, aby tu zostala aj pre ďalšie generácie," poznamenal Bubla s tým, že po odkopaní celej steny a prieskume okolia sa podarilo získať aj ďalšie informácie.
Realizáciu prác skomplikovalo niekoľko nepredvídateľných udalostí, napríklad nález nevybuchnutej munície. Vyžiadalo si to pyrotechnický prieskum a zmenu režimu odkopávania. Začiatkom júla tam našli 18 granátov, ktoré previezli na bezpečnú likvidáciu. Okrem toho bolo v rámci pyrotechnického prieskumu pri stavbe trate nájdených a zlikvidovaných do desať delostreleckých granátov.
Podľa dostupných informácií z evidenčného listu pamätihodnosti mesta by malo ísť v tomto prípade o časť mohutnej železobetónovej strieľne s otvorom na protitankový kanón. V Petržalke sa zachovalo viacero takýchto stien, napríklad dve sú pri bunkri B-S 8.
„Avšak táto je zaujímavá tým, že sa v súčasnosti nachádza v strede sídliska na voľnom priestranstve," uvádza sa v dokumente. Nie je vylúčené, že mohla byť v minulosti súčasťou systému opevnenia budovaného v 40. rokoch 20. storočia. Dve takéto steny mali byť pritom zničené na inom mieste pri výstavbe jedného z petržalských obchodných centier.
(tasr)
Na diaľnici vrazilo auto do zvodidiel.
Vážna dopravná nehoda spôsobila v sobotu ráno dočasné uzavretie rýchlostnej cesty R1 v smere Dolná Streda - Nitra. V súčasnosti už nehodu odstránili. Zelená vlna STVR o tom informovala na sociálnej sieti.
Auto podľa Zelenej vlny narazilo za výjazdom Dolná Streda v okrese Galanta, pred opravovaným mostom Váhovce, do zvodidiel. Obchádzka bola vedená cez Galantu a Sereď.
(tasr)
Novinári počas útoku spali, libanonská vláda udalosť odsúdila ako vojnový zločin.
Traja novinári boli usmrtení počas izraelského leteckého útoku v južnom Libanone. Podľa Financial Times (FT) šlo o dvoch kameramanov a jedného technika televízií Al Mayadeen a Al Manar.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na mieste boli zranení ďalší traja ľudia a v areáli sa nachádzalo dovedna 18 žurnalistov zo siedmich rôznych médií.
Novinári v čase útoku spali v obytnom komplexe, určenom pre pracovníkov médií. Miestne médiá priniesli z miesta udalosti zábery, na ktorých vidieť viacero bungalovov v troskách a zopár zničených áut s viditeľným označením „PRESS“.
Ako dodáva FT, Izrael pôvodne útočil na Libanon so zámerom vytlačiť militantov z Hizballáhu od hraníc s Izraelom. Zdá sa však, že po zabití veľkej časti vedenia Hizballáhu rozšíril rozsah cieľov a začal letecké útoky po celom Libanone.
(bra)
Prítomnosť Severokórejčanov na svojom území nepopiera ani Rusko, zatiaľ však nie je známy spôsob ich budúceho nasadenia.
Viaceré videá, ktoré sa v poslednej dobe objavili na sociálnych sieťach, ukazujú desiatky údajných severokórejských vojakov, ktorí sa podľa všetkého pripravujú na nasadenie v rámci rusko-ukrajinského konfliktu.
Denník Washington Post analyzoval viacero takýchto videí a podľa jeho zistení výcvik prebieha na vojenskom cvičisku neďaleko hraníc so Severnou Kóreou. Satelitné snímky, ktoré denníku poskytla spoločnosť Maxar Technologies, ukazujú zvýšenú aktivitu vo výcvikovom priestore v posledných týždňoch.
Na analyzovaných záznamoch vidieť v Sergejevke, vzdialenej viac ako 5000 kilometrov od ukrajinských hraníc, desiatky mužov, ktorí sú zrejme kórejského pôvodu. Vo videu počuť útržky kórejských fráz so severokórejským prízvukom.
Prítomnosť severokórejských vojakov vo svojej krajine tento týždeň nepoprel ani ruský prezident Vladimír Putin. „Je to naše suverénne rozhodnutie. Či už ich využijeme, kde a ako, je naša vec,” uviedol Putin, ktorého citoval server Politico.
Severná Kórea má jednu z najväčších armád na svete s približne 1,2 milióna vojakov, ale väčšina z nich je nedostatočne vybavená a aj živená. Totalitný štát ich využíva skôr ako pracovnú silu než na vojenské operácie.
Vojaci vyslaní do Ruska však sú však podľa Postu, ktorý sa odvoláva na juhokórejskú spravodajskú službu, príslušníkmi elitného armádneho zboru.
Pripomína ale, že je veľmi nezvyčajné, aby Severná Kórea vysielala svoje bojové jednotky do zahraničia, najmä v takom veľkom rozsahu. To vyvoláva obavy, čo chce vodca Kim Čong-un získať od Ruska na oplátku.
Podľa niektorých zdrojov by v Rusku mohlo byť nasadených okolo 10 000 až 12 000 severokórejských vojakov. Zatiaľ však nie je jasné, či sa zúčastnia priamo na bojových operáciách, alebo budú plniť podporné úlohy.
(bra)
Počet osôb, ktoré si podali prihlášku do Ozbrojených síl Slovenskej republiky je vyšší než súhrn odchádzajúcich.
Za prvých deväť mesiacov roka 2024 skončil služobný pomer 799 profesionálnym vojakom. Ozbrojené sily (OS) SR spomedzi nových uchádzačov vybrali 1109 ľudí. Pre Uviedol to Generálny štáb OS SR.
„Do OS SR si podalo v období od 1. januára 2024 do 30. septembra 2024 prihlášku 2886 občanov," spresnil generálny štáb. Dodal, že v armáde je v súčasnosti neobsadených 4907 tabuľkových miest.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) koncom júla vyhlásil, že tento rok by malo byť do armády prijaté rekordné množstvo nového personálu.
Tak dejiny, ako aj súčasné dianie v bezprostrednej blízkosti našich hraníc dokazujú, že práve ozbrojené sily sú najlepšou zárukou bezpečnosti a stability krajiny. Vyšší záujem o službu v Ozbrojených silách či o výcvik v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy môže byť aj dôsledkom sprehľadnenia prijímacieho konania a výdatnej propagácie.
(tasr, laj)
Izraelská armáda údajne v noci na sobotu útočila okrem Iránu aj na vojenské ciele na juhu a v strednej časti Sýrie. Oznámili to sýrske médiá s tým, že k raketovým útokom došlo aj z Izraelom okupovaných Golanských výšin.
K raketovým útokom došlo aj z Izraelom okupovaných Golanských výšin, tvrdia sýrske médiá. Židovský štát dosiaľ tieto informácie nepotvrdil.
Sýrska štátna tlačová agentúra SANA s odvolaním sa na nemenovaný vojenský zdroj informovala, že k útokom došlo okolo 2.00 hodiny miestneho času (1.00 h SELČ). Izrael len krátko predtým oznámil, že podniká „presné" útoky na vojenské ciele v susednom Iráne.
Sýria v dôsledku útokov, údajne v okolí Damasku, aktivovala svoju protivzdušnú obranu. Škody dosiaľ nehlásila a podľa agentúry SANA ich aktuálne preveruje.
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila vo viacerých vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred svitaním informovali, že svoju operáciu už ukončila. Irán už medzičasom opäť pohrozil odvetou.
Najnovšie izraelské útoky sa očakávali, keďže sú považované za odvetu za iránsky útok z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet. Irán vtedy zaútočil na Izrael po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov vplyvných proiránskych skupín. Teherán podporuje sieť militantných hnutí vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.
(tasr)
Neistota vrcholných predstaviteľov Únie sa týka najmä dvoch oblastí, chcú však zachovať dobré vzťahy s USA.
Najvyšší predstavitelia Európskej únie sa v poslednej dobe, naposledy 24. a 25. októbra, stretávajú s veľvyslancami 27 členských krajín, aby sa porozprávali o tom, čo by znamenalo, ak by republikánsky kandidát Donald Trump vyhral prezidentské voľby v USA.
Ako informuje Politico, rozhovory sa týkali dvoch oblastí, v ktorých sú predstavitelia EÚ na pochybách: či bude Washington naďalej podporovať Ukrajinu, a aké sú možnosti zvýšenia amerických ciel na všetok dovážaný tovar.
Trump v minulosti pohrozil, že jeho administratíva uvalí 10- až 20-percentné clá na všetok dovoz do USA s cieľom vrátiť do krajiny čo najviac pracovných miest, ktoré zanikli v dôsledku importu.
V tejto súvislosti kritizoval nezáujem európskych štátov o výrobky USA. „Neodoberajú naše autá, naše poľnohospodárske produkty, neodoberajú nič. S EÚ máme obchodný deficit 312 miliárd dolárov,“ povedal Trump s tým, že Únia je podľa neho „mini-Čína“.
Hovorkyňa Európskej komisie Arianna Podestà reagovala, že EÚ sa pripravuje na voľby v USA a jej predstavitelia zvažujú všetky možné výsledky. „Sme odhodlaní zachovať úzke partnerstvo s USA,“ konštatovala.
(bra)
Irán ohlásil v sobotu ráno obnovenie civilných letov potom, ako pre izraelské útoky nakrátko zatvoril svoj vzdušný priestor.
„Lety sa vrátia do normálnej prevádzky v sobotu od 9.00 hodiny (07.30 hodiny SELČ)," avizoval hovorca iránskeho úradu civilného letectva, ktorého citovala tamojšia štátna agentúra IRNA. Cestujúcim sa však odporúča, aby pred letom kontaktovali svoje letecké spoločnosti a zistili si aktuálne informácie.
Obnovenie letov oznámil približne v rovnakom čase aj susedný Irak, ktorý svoj vzdušný priestor taktiež bezprostredne po útokoch nakrátko uzatvoril, informuje agentúra Reuters.
Izraelská armáda podnikla v noci na sobotu útoky na vojenské ciele v Iráne. Útočila v troch vlnách, pričom izraelské médiá krátko pred úsvitom informovali, že svoju operáciu už ukončila.
Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa oboznámeného so situáciou necielila na iránsku energetickú infraštruktúru ani jadrové zariadenia.
USA boli o útokoch vopred informované, do tejto operácie však neboli zapojené, uvádza ďalší nemenovaný americký predstaviteľ, ktorého cituje Reuters.
Iránske médiá zase medzičasom informovali, že výbuchy, ktoré bolo počuť v Teheráne, súviseli „so systémami protivzdušnej obrany, ktoré reagovali" na izraelské útoky v okolí hlavného mesta.
Terčom útokov bolo podľa tamojšej agentúry Fars niekoľko vojenských základní ležiacich na západe a juhozápade od Teheránu. Iné miestne médiá uviedli, že napadnuté základne iránskych Revolučných gárd neboli poškodené.
Izraelské útoky sa očakávali, pričom sú považované za odvetu za iránsky útok na Izrael z 1. októbra, pri ktorom Teherán odpálil proti židovskému štátu takmer 200 balistických rakiet. Irán vtedy zaútočil na Izrael po tom, keď Izrael zabil niekoľko vplyvných vodcov spojencov Teheránu.
Ten podporuje sieť militantných skupín vrátane Hizballáhu v Libanone, palestínskeho hnutia Hamas v Pásme Gazy a jemenských povstalcov húsíov, ktoré podnikajú útoky proti Izraelu.
(tasr)
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…
Stúpajúce ceny palív a narastajúci finančný tlak podnecujú verejné rozhorčenie vo Francúzsku, a to len niekoľko mesiacov pred prez…