Preskočiť na obsah
  |  

Expremiér Katalánska na úteku sa ujal vedenia strany Spolu za Katalánsko

Do vedenia v straníckych voľbách zvolilo "bojovníka za nezávislosť Katalánska" Carlesa Puigdemonta viac ako 90 percent hlasov spolustraníkov.

V prejave na straníckom kongrese v Calelle pri Barcelone sa priaznivcom prihovoril cez videoodkaz a povedal im, že "teraz je čas ísť von a hrať novú hru". "Prestaňme vzdorovať a prejdime do ofenzívy... Nech žije slobodné Katalánsko," uzavrel za potlesku 61-ročný politik podľa AFP.

Španielska justícia na Puigdemonta vydala zatykač pre zmarený pokus o odtrhnutie v roku 2017. Odvtedy sa ukrýval v zahraničnom exile a žil predovšetkým v Belgicku. V roku 2019 ho španielski voliči zvolili do Európskeho parlamentu.

V marci 2021 europarlament odhlasoval zrušenie jeho poslaneckej imunity, obnovil ju Súdny dvor Európskej únie v máji 2022. Krátko pred ruskou inváziou na Ukrajinu v Parlamente nepodporil balík opatrení na pomoc Kyjevu.

Bez ohľadu na zatykač sa Puigdemont vrátil v lete tohto roku do Katalánska a predniesol 8. augusta prejav k tisíckam ľudí pred katalánskym regionálnym parlamentom v Barcelone. "Uskutočnenie referenda nie je a nikdy nebude zločin," vyhlásil Puigdemont a zmizol medzi ľuďmi. Španielsko potom bez problémov opustil.

Španielska vláda premiéra Pedra Sáncheza potrebuje podporu separatistov v parlamente a preto sa v máji tohto roka podarilo presadiť zákon o amnestii pre tých, ktorí sa podieľali na snahe o odtrhnutie Katalánska. Španielsky Najvyšší súd však 1. júla rozhodol, že opatrenie sa nebude v plnej miere vzťahovať na Puigdemonta.

(tasr)

  |  

Front na juhu Doneckej oblasti sa rúca, varuje vojnový reportér

Za posledné tri dni ruská armáda podľa analytika nemeckého denníka Bild obsadila na Ukrajine osem miest.

"Front sa rúca na juhu Doneckej oblasti. Hovoríme o regionálnej strate 2 až 5 kilometrov za deň. Pri tomto tempe bude Rusko potrebovať ďalších šesť mesiacov, aby dosiahlo Dneperskú oblasť," napísal na sociálnej sieti X vojnový reportér denníka Bild Julian Röpcke.

Spresnil, že za posledné tri dni Rusi obsadili mestá Bohojavlenka, Katerynivka, Izmajlivka, Oleksandropil, Hirnyk, Selydove, Šachtarske a Vyšneve.

Podotkol, že súčasná "podpora" Západu spôsobuje, že Ukrajina "prehráva túto vojnu pred našimi očami a že ukrajinské vedenie nenachádza ani spôsoby, ani prostriedky, ako zastaviť ruský postup".

https://twitter.com/JulianRoepcke/status/1850524555879616519

Podľa novinára je nevyhnutné poskytnúť "ďalšie a nové zbrane, muníciu, žiadne obmedzenia, obranu ukrajinského neba zo strany NATO a skutočné sankcie voči Rusku a jeho spojencom".

"Keďže my (EÚ takmer úplne a USA) nie sme pripravení nič z toho urobiť, jedinou možnosťou je naďalej sa (takmer) nečinne prizerať, ako sa katastrofa vyvíja," napísal na X.

V príspevku označil aj politikov ako Scholza, Bidena, Dudu, Macrona "a spol". Na ich adresu dodal, že to, čo robia v tomto roku, sa rovná "kapitulácii". "Aké cynické a pokrytecké je naďalej predstierať pred Ukrajinou a verejnosťou opak," napísal.

(max)

  |  

Biden bude v prezidentských voľbách voliť v predstihu

Úradujúci prezident Spojených štátov hlas "svojmu" kandidátovi odovzdá v pondelok, oznámil Biely dom.

Voľby sa uskutočnia 5. novembra, no mnohí Američania majú vo svojich štátoch možnosť odovzdať hlasy už skôr. Joe Biden tak urobí v meste Wilmington v štáte Delaware pred tým, ako sa vráti do Bieleho domu. Píšu agentúra AFP a televízia CNN.

Počas týždňa sa Biden viackrát zúčastní na predvolebnej kampani a v piatok navštívi Filadelfiu, kde bude hovoriť o práci svojej vlády na podporu odborov, uviedla jeho kancelária.

Filadelfia je najväčším mestom v štáte Pensylvánia, ktorý patrí ku kľúčovým v prezidentských voľbách.

Biden tento rok oznámil, že sa nebude uchádzať o opätovné zvolenie. Nominantkou jeho Demokratickej strany sa následne stala viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorej súperom je republikánsky exprezident Donald Trump.

(tasr)

  |  

KĽDR obvinila Južnú Kóreu z vyslania dronov nad ich územie pre politické ciele

Severokórejské ministerstvo obrany označilo konanie Južnej Kórei ako "narušenie zvrchovanosti krajiny".

Ministerstvo podľa štátnej agentúry KCNA oznámilo výsledky svojho vyšetrovania, ktorého preukázalo, že juhokórejské drony preleteli v októbri nad Pchjongjangom najmenej trikrát, aby zhadzovali letáky zamerané proti KĽDR.

KCNA zverejnila aj fotografie údajného zrúteného juhokórejského vojenského dronu. V správe sa tiež píše, že analýza riadiaceho programu tohto dronu odhalila vyše 230 letových plánov a záznamov od júna 2023 vrátane plánu rozhadzovať "politické motivačné odpadky".

Ministerstvo obrany v Soule sa k informáciám zo správy nevyjadrilo, uviedlo však, že tvrdenia Pchjongjangu "nestoja za overovanie ani reakciu".

Severokórejský hovorca varoval, že v prípade zopakovania takýchto letov dronov bude jeho krajina reagovať "neľútostnou ofenzívou", napísala KCNA, ktorú cituje Reuters.

Napätie medzi oboma štátmi vzrástlo, odkedy Severná Kórea začala koncom mája vysielať nad Južnú Kóreu balóny s odpadkami. Soul následne obnovil vysielanie propagandy prostredníctvom reproduktorov pri hranici.

(tasr)

  |  

Čínski hackeri zachytili zvuk z telefonátov poradcu volebného tímu Trumpa

Okrem nemenovaného poradcu, podľa Washington Post, získali hackeri z Číny spojení so štátom zvuky z telefonátov i ďalších amerických politických osobností.

Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) a Agentúra USA pre kyberbezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry v piatok oznámili, že vyšetrujú neoprávnený prístup do komerčnej telekomunikačnej infraštruktúry zo strany ľudí spojených s Čínou.

Washington Post tiež uviedol, že hackerom sa podarilo získať prístup k nešifrovanej komunikácii zmieneného poradcu, ako sú textové správy. Reuters v piatok priniesol správu o tom, že čínski hackeri sa zamerali aj na telefóny, ktoré používali ľudia spojení s volebným tímom demokratickej prezidentskej kandidátky Kamaly Harrisovej.

Volebný tím Donalda Trumpa oznámil, že ho minulý týždeň informovali o tom, že Trump a jeho viceprezidentský kandidát JD Vance boli medzi osobami z vlády a mimo nej, ktorých telefónne čísla boli terčom pri preniknutí hackerov do systémov telekomunikačnej spoločnosti Verizon, napísal v piatok denník New York Times.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone minulý týždeň uviedlo, že nevie o konkrétnych prípadoch, ale zdôraznilo, že Čína nesúhlasí s kyberútokmi a bojuje proti nim.

Trumpov volebný tím sa stal cieľom útoku aj počas leta. Iránskym hackerom sa vtedy podarilo získať časť informácií o jeho prebiehajúcej kampani. Americké ministerstvo spravodlivosti USA v prípade obvinilo troch príslušníkov iránskych Revolučných gárd zo snahy ovplyvniť voľby v USA, ktoré sa uskutočnia 5. novembra.

(tasr)

  |  

Blinken v súvislosti s voľbami v Gruzínsku pripomenul kupovanie hlasov a zastrašovanie

Americký minister zahraničných vecí v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty sa pridávajú k výzvam pozorovateľov na úplné vyšetrenie správ o nezrovnalostiach pri voľbách v Gruzínsku.

"Vyzývame politických lídrov Gruzínska, aby dodržiavali zásady právneho štátu, zrušili právne predpisy, ktoré oslabujú základné slobody, a spoločne riešili nedostatky vo volebnom procese," uviedol Antony Blinken vo vyhlásení podľa agentúr Reuters a AFP.

Šéf diplomacie USA poukázal na správy zahraničných a miestnych pozorovateľov o tom, že predvolebnú situáciu poznačilo kupovanie hlasov a zastrašovanie voličov zo strany Gruzínskeho sna. Gruzínska volebná komisia oznámila, že v sobotňajších voľbách získal Gruzínsky sen - vládnuca strana považovaná za blízku Rusku, vyše 54 percent hlasov.

Volebný proces však sprevádzali tvrdenia o rozsiahlych podvodoch. Opozícia odmietla uznať výsledky a najsilnejšia opozičná aliancia Koalícia za zmenu avizovala, že do nového parlamentu nezasadne. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v nedeľu povedala, že jej vlasť sa stala obeťou "špeciálnej operácie" hybridnej vojny Ruska.

Vyzvala zároveň spoluobčanov, aby v pondelok večer v Tbilisi protestovali proti volebným výsledkom, ktoré označila za "totálne sfalšovanie a krádež" ich hlasov.

Na prešetrenie nezrovnalostí okolo hlasovania vyzval v nedeľu gruzínske úrady aj predseda Európskej rady Charles Michel. Voľby boli vnímané ako súboj medzi vládnucou stranou prehlbujúcou vzťahy s Ruskom a prozápadnou opozíciou usilujúcou sa o členstvo v EÚ.

Gruzínsko je od decembra 2023 kandidátskou krajinou. V reakcii na prijatie "zákona o zahraničných agentoch" však Brusel v júli pozastavil prístupový proces a zmrazil desiatky miliónov eur finančnej pomoci.

(tasr)