Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pred 20 rokmi podpísali európsku ústavu, účinnosť však nenadobudla

Európsku ústavu neschválili dva štáty, neskôr celý proces vyústil do prijatia Lisabonskej zmluvy.

Zmluva o Ústave pre Európu sa mala stať novou zmluvnou základňou pre fungovanie novej Európskej únie. Cieľom dokumentu bolo nahradiť jediným textom všetky dovtedy existujúce primárne právne dokumenty.

To sa nepodarilo, pretože európsku ústavu neratifikovali všetky členské krajiny - vo Francúzsku a v Holandsku dokument v referende odmietli.

Od podpísania textu historicky prvej európskej ústavnej zmluvy v Ríme uplynie v utorok 29. októbra 20 rokov.

V decembri 2001 zriadila Európska rada Konvent o budúcnosti Európy, ktorému predsedal bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing. Základnou úlohou 105-členného Konventu bola príprava reformy Európskej únie. Svoju činnosť začal vo februári 2002 a ukončil ju v júli 2003 predložením Návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu.

Pomerne rozsiahly text obsahoval preambulu a štyri časti. V prvej, ústavnej, časti sa definovali hodnoty a ciele EÚ, kompetencie i rozhodovacie právomoci medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi. Druhá časť zahŕňala Chartu základných práv občanov EÚ, najobsiahlejšia tretia časť podrobne upravovala politiky a fungovanie EÚ a štvrtá časť pozostávala zo všeobecných a záverečných ustanovení. Finálny dokument dopĺňalo 36 protokolov, dve prílohy a záverečný akt medzivládnej konferencie.

Zmluvu o Ústave pre Európu schválila Európska rada 18. júna 2004. Lídri členských krajín EÚ dokument podpísali 29. októbra 2004 v sídle rímskej radnice - Kapitole. Za Slovenskú republiku tak urobil premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Slávnostný akt sa odohral v zrenovovanej sále Sala degli Orazi e dei Curiazi, v ktorej sa v roku 1957 podpisovali zakladajúce zmluvy niekdajšieho Európskeho spoločenstva.

Signatármi prvej európskej ústavnej zmluvy sa okrem 25 členských štátov EÚ stali aj 4 kandidátske krajiny - Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Chorvátsko. Po prijatí finálnej verzie zmluvy sa začal ratifikačný proces. Ten nebol vo všetkých členských štátoch rovnaký, niektoré krajiny hlasovali v parlamente, niektoré rozhodovali formou referenda. Národná rada SR schválila Zmluvu o ústave pre Európu 11. mája 2005, keď ju podporilo 116 zo 147 poslancov.

Prvý ratifikačný problém s Ústavnou zmluvou prinieslo referendum vo Francúzsku 29. mája 2005, v ktorom sa 54,7 percenta zúčastnených vyslovilo proti dokumentu. Na referende sa zúčastnilo takmer 70 percent voličov.

O niekoľko dní sa konalo 1. júna 2005 referendum aj v Holandsku. Podobne ako vo Francúzsku, aj holandskí voliči sa vyslovili proti prijatiu zmluvy. Proti bolo 61,7 percenta pri volebnej účasti viac ako 63 percent.

Keďže proces ratifikácie nebol v členských krajinách úspešný, Zmluva o Ústave pre Európu nenadobudla účinnosť - platnosť mala nadobudnúť 1. novembra 2006. Postihol ju teda podobný osud ako Zmluvu o založení Európskeho obranného spoločenstva z 27. mája 1952.

Pod vplyvom neúspešných referend vo Francúzsku a v Holandsku sa na zasadaní Európskej rady v Bruseli v dňoch 16. - 17. júna 2005 rozhodlo o začatí tzv. obdobia reflexie. Počas neho mala prebiehať diskusia o ďalšom osude dokumentu.

Zdĺhavé a náročné diskusie vyústili do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola oficiálne podpísaná 13. decembra 2007. Po procese ratifikácie v členských krajinách nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Reformovala fungovanie inštitúcií Európskej únie a prijímanie rozhodnutí tak, aby zodpovedali potrebám EÚ, ktorá sa medzi tým rozrástla na 27 členov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká automobilka chce šetriť, zvažuje aj plošné zníženie miezd

Skupina Volkswagen hľadá možnosti úspor vo svojej rovnomennej hlavnej značke, pričom okrem zníženia miezd o 10 percent premýšľa aj nad zmrazením rastu platov na dva roky.

Koncern sa snaží v značke Volkswagen ušetriť celkovo 4 miliardy eur. Podľa zdrojov, ktoré citoval v pondelok Handelsblatt, vedenie koncernu diskutovalo o viacerých potenciálnych krokoch, ako dosiahnuť želané úspory.

Medzi zvažované opatrenia patrí tiež ohraničenie odmien pre najvyššie postavených zamestnancov, zníženie prémií pri výročiach zamestnancov, ako aj preskúmanie možnosti zatvorenia niektorých výrobných prevádzok v Nemecku.

Vedenie skupiny Volkswagen sa od začiatku októbra každý týždeň stretáva so zástupcami odborov a zamestnancov na rokovaniach o možnom znížení nákladov a budúcnosti nemeckých závodov. Mzdové vyjednávania sa vedú oddelene, pričom ich ďalšie kolo je naplánované na 30. októbra, píše Reuters s odvolaním na denník Handelsblatt.

Volkswagen začiatkom septembra oznámil, že po prvý raz vo svojej histórii uvažuje o zatvorení závodov v Nemecku v rámci plánu znižovania nákladov, keďže sa snaží konkurovať ázijským rivalom.

Automobilka v rámci tlaku na reštrukturalizáciu tento mesiac tiež ukončila dlhotrvajúci systém garancie pracovných miest pre šesť svojich nemeckých závodov.

(tasr)

Minúta  |  

Pri izraelskom útoku na libanonské mesto Súr zahynulo päť ľudí

Izrael spustil na juhu Libanonu pozemnú operáciu na začiatku októbra, cieľom je návrat Izraelčanov do ohrozených oblastí na severe.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva v pondelok uviedlo, že pri izraelskom útoku na centrum juholibanonského mesta Súr zahynulo päť ľudí a desať ďalších sa zranilo.

Ministerstvo vo vyhlásení uvádza, že nepriateľský izraelský útok na budovu v centre Súru si predbežne vyžiadal päť mŕtvych a desať zranených. Rezort zdravotníctva vyhlásil, že na mieste pokračujú záchranné práce a záchranári odstraňujú trosky.

Izraelská armáda minulý týždeň v stredu vyzvala obyvateľov viacerých častí mesta s viac ako 170 000 obyvateľmi na evakuáciu. Varovala ich tak pred svojim plánovanými zásahmi proti libanonskej militantnej skupine Hizballáh.

V noci na 1. októbra Izrael spustil na juhu Libanonu pozemnú operáciu, ktorá má byť územne obmedzená a jej cieľom je zničiť bašty Hizballáhu blízko hraníc, odkiaľ už mesiace ostreľuje sever Izraela.

Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie na juhu Libanonu je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Prvý lekár z iClinic si vypočul trest za zbabranú operáciu očí slovenskej herečky

Oftalmológ Marian Šalát pred viac ako piatmi rokmi operoval Michaelu Szöcsovú, ktorá po zákroku temer oslepla.

Ako píše denník SME, bratislavský mestský súd v uplynulý utorok nariadil Šalátovi zaplatiť pokutu tritisíc eur, herečke má uhradiť náhradu škody zhruba 2300 eur, a zároveň mu zakázal počas dvoch rokoch vykonávať operačné zákroky.

Portál však pripomína, že lekár môže naďalej vykonávať ambulantnú činnosť. Ani lekár, ani prokurátor sa voči rozhodnutiu súdu neodvolali.

„Ako som uviedol na súde, mojou snahou bolo hlavne celú vec uzavrieť pre mediálny hyenizmus voči mojej osobe, ktorým trpeli všetci moji blízki," okomentoval rozsudok súdu Šalát podľa SME.

Herečka sa vyjadrila, že je s rozhodnutím "spokojná".

Ďalšia kauza lekára z iClinic. Mal lobovať aj pre svoju expartnerku sudkyňu Repákovú

Mohlo by Vás zaujímať Ďalšia kauza lekára z iClinic. Mal lobovať aj pre svoju expartnerku sudkyňu Repákovú

Denník pripomenul, že na očné kliniky si pred dvoma rokmi posvietil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Evidovali totiž enormný nárast podnetov týkajúcich sa zväčša pochybení pri poskytovaní služieb.

K druhej polovici augusta tohto roka ich bolo podľa portálu 76, z nich 34 opodstatnených. Niektoré úrad ešte rieši. Oproti ostatným očným klinikám u nás je to podstatne viac.

Obvineniam z nedbanlivosti čelí aj riaditeľ siete očných kliník iClinic Plus Ivo Ďurkovič.

(max)

Minúta  |  

Trump o Harrisovej vyhlásil, že má veľmi nízke IQ. Sľubuje masívnu deportáciu migrantov

Predvolebná kampaň v USA sa v závere vyostruje, tvrdé vyjadrenia má hlavne Donald Trump.

Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump vyhlásil, že ak uspeje vo voľbách, spustí najväčší deportačný program v americkej histórii a deportuje migrantov, ktorých označil za zlomyseľných a krvilačných zločincov.

Na nedeľnom predvolebnom mítingu v Madison Square Garden o demokratickej kandidátke Kamale Harrisovej tiež povedal, že je jedincom s veľmi nízkym IQ.

Trumpov míting sa podľa Reuters začal sériou vulgárnych a rasistických poznámok jeho spojencov a podporovateľov. Komik Tony Hinchcliffe nazval Portoriko „plávajúcim ostrovom odpadu" a o Latinoameričanoch povedal, že „radi robia deti".

Tieto vyjadrenie kritizovali viacerí portorickí speváci ako Ricky Martin či Luis Fonsi. Benito Antonio Martínez Ocasio známy ako Bad Bunny reagoval zdieľaním videa Harrisovej na sociálnej sieti, čím podľa CNN naznačil podporu demokratickej kandidátky.

Hovorkyňa z Trumpovho volebného tímu Danielle Alvarezová o vtipe o Portoriku povedala, „že neodráža názory prezidenta ani jeho kampane".

Bývalý starosta New Yorku a bývalý Trumpov právnik, Rudy Giuliani na mítingu tvrdil, že Harrisová je v izraelsko-palestínskom konflikte na „strane teroristov".

Hoci sú Portoričania občanmi USA, nemôžu voliť vo všeobecných voľbách v USA. Ak sa presťahovali do pevninskej časti Spojených štátov, voliť môžu.

Harrisová v nedeľu navštívila portorickú reštauráciu vo Philadelphii v štáte Pensylvánia, ktorý patrí medzi tzv. „swing states", kde sú šance na víťazstvo oboch kandidátov vyrovnané. V tomto štáte zároveň žije veľká komunita Portoričanov. Na sociálnych sieťach zdieľala video, v ktorom prisľúbila, že ako prezidentka bude „investovať do budúcnosti Portorika".

Trump sa v prejave zameral na nelegálnu migráciu. „Zachránim každé mesto, ktoré bolo napadnuté a dobyté," vyhlásil. Prisľúbil, že zakáže tzv. azylové mestá, ktoré odmietajú spolupracovať s federálnou vládou pri presadzovaní imigračných zákonov a bude sa odvolávať na zákon z roku 1798 s cieľom deportovať imigrantov so záznamom v registri trestov.

Američania sú na tom teraz podľa Trumpa horšie ako pred štyrmi rokmi. Oznámil novú politiku, ktorá má poskytnúť daňovú úľavu pre opatrovateľov, ktorí sa starajú o rodiča alebo iného člena rodiny.

Vyzdvihol tiež svoje zahraničnopolitické výsledky v čase, keď bol prezidentom. Povedal, že v úrade nebude začínať vojny, hoci dodal, že ak by Spojené štáty viedli vojnu s Čínou, „kopli by sme ich do zadku".

Hillary Clintonová, ktorú Trump v prezidentských voľbách v roku 2016 porazil, ho obvinila z „rekonštrukcie" pronacistického zhromaždenia, ktoré sa konalo v Madison Square Garden v roku 1939 v predvečer druhej svetovej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanci začali rokovať o odvolávaní Martiny Šimkovičovej

Návrh na odvolanie ministerky predložila v pléne Národnej rady SR poslankyňa Zora Jaurová z opozičného Progresívneho Slovenska (PS).

Opozícia vyčíta ministerke kultúry Šimkovičovej (nom. SNS) personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Tvrdí, že ministerka rozkladá verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, ohrozuje rekonštrukcie pamiatok či erbové kultúrne inštitúcie. Šimkovičová deklaruje, že na svoje kroky má právo a koná zákonne.

V piatok poslanci rokovali aj o odvolávaní ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer). Oboch ministrov mali odvolávať ešte v auguste. Parlament vtedy nebol uznášaniaschopný. Na septembrovej schôdzi sa návrhy prebrať nestihli.

O odvolaní dvojice ministrov by plénum Národnej rady SR malo hlasovať v utorok.

PS: Stav v našej kultúre je katastrofálny. SNG prepustí nechcených ľudí vrátanej Kusej

Mohlo by Vás zaujímať PS: Stav v našej kultúre je katastrofálny. SNG prepustí nechcených ľudí vrátanej Kusej

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.