Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zbojnícku chatu vo Vysokých Tatrách musia dočasne uzavrieť

Termín zasahuje aj do dušičkového víkendu, nakoľko chata bude zatvorená od najbližšej soboty do piatka 8. novembra.

Dôvodom dočasného zavretia chaty sú technické úpravy a sanitácia. Od 2. novembra 15:00 do 8. novembra 10:00 nebudú turistom poskytovať žiadne služby. Píše Hiking.

Portál zároveň upozornil na koniec letnej turistickej sezóny v posledný októbrový deň, teda najbližší štvrtok. Od novembra sú turistické chodníky uzavreté, prístupné sú len chodníky po horské chaty - s výnimkou Chaty pod Rysmi, ktorá je počas sezónnej uzávery zatvorená.

Na vrcholové túry v Tatrách majú turisti posledný víkend. V Poľsku uzávera neplatí

Mohlo by Vás zaujímať Na vrcholové túry v Tatrách majú turisti posledný víkend. V Poľsku uzávera neplatí

(max)

Minúta  |  

Mladého muža zo Spišskej Novej Vsi obvinili z pokusu o vraždu

V prípade, ktorý sa stal vo štvrtok (24. 10.), takmer prišiel o život 66-ročný muž.

Z obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaného v štádiu pokusu polícia obvinila 24-ročného muža zo Spišskej Novej Vsi. O obvinení informovala v pondelok košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

„Krajský policajný vyšetrovateľ zároveň spracoval podnet na vzatie obvineného do vyšetrovacej väzby, ktorý dnes sudca akceptoval a obvinený muž tak môže za mrežami stráviť 20 až 25 rokov alebo až doživotie," uviedla hovorkyňa.

V uliciach Spišskej Novej Vsi pobehoval vo štvrtok popoludní zakrvavený a zranený muž. Následne skončil v rukách policajtov. „Prekvapení obyvatelia okamžite zalarmovali tiesňovú linku 158. O pár minút neskôr bolo na tiesňovej linke 158 prijaté ďalšie telefonické oznámenie, že v jednom z bytov 24-ročný podozrivý muž fyzicky zaútočil, doposiaľ presne nezisteným ostrým predmetom, na poškodeného 66-ročného muža a z miesta činu následne ušiel," priblížila polícia.

Z výsledkov vyšetrovania vyplývalo, že podozrivý mal po tom, čo ho majiteľka vpustila do bytu, rozbiť dvere do jednej z izieb a poškodeného niekoľkokrát bodnúť do oblasti trupu, rúk a nôh.

„Podľa predbežnej lekárskej správy utrpel muž zranenia, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici. Jednorazovo ošetrený bol aj muž podozrivý zo spáchania tohto skutku," uviedla Ivanová. Policajti zadržali podozrivého pred jednou z predajní.

(tasr)

Minúta  |  

Prekvapenie pri odvolávaní Šimkovičovej. Traja poslanci z Hlasu nevedia, ako budú hlasovať

Martina Šimkovičová obhajuje fungovanie ministerstva kultúry a kritizuje politizáciu kultúrneho sektora.

Odôvodnenie na odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej obsahuje zavádzajúce konštatovania. Rezort kultúry nie je v rozklade, riadi sa programovým vyhlásením vlády a dodržiava zákon. Šimkovičová to uviedla v pondelok v pléne Národnej rady SR, kde čelí opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie.

„Nikto z Ministerstva kultúry SR nikomu nebráni tvoriť a umelecky sa prejavovať vrátane novinárskeho prejavu. Aj keď úroveň žurnalistiky, kvality a dôveryhodnosť našich médií je asi na historickom minime," skonštatovala Šimkovičová.

Ministerstvo má 29 priamo riadených organizácií. Za rok vo funkcii podľa vlastných slov Šimkovičová v súlade so zákonom vymenila sedem štatutárnych zástupcov, s ktorých činnosťou nebola spokojná, alebo ktorým uplynul ich mandát.

Zároveň pripomenula, že keď bol ministrom kultúry Milan Kňažko, tak bez analýz či dôvodov odvolal všetkých generálnych riaditeľov sekcií ministerstva, riaditeľov divadiel a ďalších inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva.

Šimkovičová zároveň poukázala na to, že v prípade Umelecko-dekoračných dielní Slovenského národného divadla ide o zlyhanie predchádzajúceho vedenia. To bolo aj jedným z dôvodov na odvolanie Mateja Drličku z funkcie riaditeľa divadla. „Nový manažment divadla sa snaží napraviť vážne pochybenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu prevádzky počas rozbehnutej divadelnej sezóny," poznamenala.

Taktiež podľa ministerky nový manažment Slovenskej národnej galérie analyzuje, ako mohlo dôjsť po spustení zrekonštruovanej budovy k pretečeniu strechy.

Ministerka vo svojom vystúpení kritizovala opozičné hnutie Progresívne Slovensko, že ich ľudia doteraz žili zo štátnych zdrojov, nikto ich nekontroloval a nemali relevantné výsledky svojej činnosti.

„Vytvorili ste tu deformovaný mechanizmus, ktorý živí politicky angažované mimovládky progresívneho charakteru," podotkla Šimkovičová. Myslí si, že PS nechce riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora, iba sa snaží politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie a vytvára atmosféru permanentnej revolúcie.

Podpora SNS

Koalícia aj SNS stoja za ministerkou kultúry. Jej odvolávanie je zo strany opozície zbytočné, únavné a návrh nemá žiadnu cenu. V pléne NR SR to povedal podpredseda parlamentu a šéf národniarov Andrej Danko s tým, že Šimkovičová odvolaná nebude.

„Pani ministerka, máš našu podporu. Nedaj si zobrať energiu týmito zlými ľuďmi. Sústreď sa na prácu. Keď do teba kopú, ideš dobrou cestou, keď ťa to bolí, ideš ešte lepšou," odkázal Danko Šimkovičovej. Je zástancom toho, aby ministri za SNS neboli len údržbári.

Odvolávanie šéfky rezortu kultúry považuje Danko za zabíjanie času a PR opozície. „Nepredlžujte túto schôdzu. Táto koalícia podporuje Šimkovičovú. Chytila sa pozície a vnáša nový vietor," podotkol. Kultúra bola podľa Danka pod vplyvom rôznych záujmových skupín.

Návrh na vyslovenie nedôvery Šimkovičovej je veľká hanba predkladateľov z opozície, skonštatovala poslankyňa Dagmar Kramplová (SNS). „Nie je to nič iné len jedna politická zlátanina, ktorá nedáva dôvod na to, aby bola ministerka odvolávaná. Nie je to nič iné ako bezvýznamný nezmyselný kompilát liberálnych fráz a hesiel," podotkla.        

Šimkovičová je strategickou súčasťou SNS a Danko si preto nevie predstaviť, že by ju ostatní koaliční poslanci pri odvolávaní nepodržali. Šéf SNS si je tiež istý dostatočným počtom poslancov pri hlasovaní o jej odvolávaní. Tvrdí, že pokiaľ je koalícia jednotná, nie je šanca odvolať žiadneho ministra.

Opozícia Šimkovičovej vyčíta personálne zmeny v Slovenskom národnom divadle a Slovenskej národnej galérii. Tvrdí, že ministerka rozkladá verejnoprávne médiá, verejnoprávne fondy, ohrozuje rekonštrukcie pamiatok či erbové kultúrne inštitúcie. Šimkovičová deklaruje, že na svoje kroky má právo a koná zákonne. S odvolaním ministerky nesúhlasí ani vláda. Vo svojom stanovisku napísala, že Šimkovičová na výkon svojej funkcie spĺňa všetky kvalifikačné a odborné predpoklad

Nerozhodný Hlas

Koaliční poslanci NR SR za stranu Hlas-SD Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš ešte nevedia, ako budú hlasovať pri odvolávaní ministerky Šimkovičovej.

Majú sa s ňou stretnúť v utorok (29. 10.) pred hlasovaním a chcú sa jej pýtať na niektoré problémy v rezorte. Pre médiá to v parlamente uviedol Migaľ.        

„Musí sa s nami rozprávať. Chceme si ju vypočuť a počuť jej kroky. Hlavnou myšlienkou je, aby sme mali na stole jasný koncept slovenskej kultúry, kam bude smerovať," priblížil Migaľ. Všetci traja chcú podľa neho vidieť aspoň ministerkinu iniciatívu, že má záujem na takej koncepcii pracovať. Šimkovičovej sa chcú pýtať na personálne výmeny v kompetencii ministerstva či na projekt Obnovme si svoj dom.        

S ministerkou sa majú stretnúť len Migaľ, Malatinec a Šalitroš. „Pokiaľ sa k nám niekto pridá, budem rád," podotkol Migaľ. To, ako bude hlasovať poslanecký klub Hlasu-SD, nepovedal. Na spoločnom postupe sa podľa neho dohodnú pred hlasovaním.

Hlasovanie poslancov NR SR za vládnu stranu Hlas-SD za odvolanie ministerky by bolo podľa poslanca NR SR Dušana Jarjabka (Smer-SD) porušením koaličnej zmluvy. Poslanec to vyhlásil po pondelkovej rozprave k odvolávaniu ministerky.

„Keď niekto povie 'A', musí povedať celú abecedu. Samozrejme, ich panská vôľa, čo spravia. Len potom budú musieť povedať, čo spravia ďalej, a to ma zaujíma viac," vyhlásil Jarjabek.

Výhrady opozičných politikov voči ministerke sú podľa poslanca vecou opozície, ktorá sa s nimi musí vyrovnať. Vyhlásil, že klub strany Smer-SD Šimkovičovú pri hlasovaní podrží.

(tasr)

Minúta  |  

Britský poslanec sa dostal do potýčky, podľa videa udieral muža aj potom, keď padol na zem

Britská vládna Labouristická strana suspendovala svojho poslanca po tom, keď sa na internete objavili zábery jeho fyzického útoku proti inému mužovi.

Na videu, ktoré zverejnil portál Mail Online, poslanec Mike Amesbury (55) udieral muža aj po tom, keď spadol na zem, hoci okoloidúci kričali, aby prestal.

Polícia potvrdila, že v súvislosti s incidentom v noci na sobotu v obci Frodsham na severozápade Anglicka vypočula 55-ročného muža.

Labouristická strana v nedeľu večer uviedla, že poslancovi Amesburymu pozastavila členstvo v strane až do skončenia vyšetrovania.

Amesbury vo vyhlásení potvrdil, že bol „účastníkom incidentu, ku ktorému došlo po tom, keď sa cítil ohrozený na ulici po večernom posedení s priateľmi". Tvrdí, že sám kontaktoval políciu, aby oznámil, čo sa stalo.

„Nebudem sa k tomu ďalej verejne vyjadrovať, ale, samozrejme, budem spolupracovať pri vyšetrovaní, ak si to polícia v (grófstve) Cheshire vyžiada," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Finanční lídri sa obávajú Trumpovho návratu

Kandidát na prezidenta USA Donald Trump sa netají plánmi na radikálne zmeny v ekonomickej oblasti, čo vo finančných kruhoch vyvoláva obavy.

Vedúci predstavitelia finančného sektora sa na výročných zasadnutiach Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo veľkej miere venovali možným vplyvom návratu Donalda Trumpa k moci po novembrových voľbách v USA.

Ako v tejto súvislosti informuje Reuters, panujú obavy, že prípadný staronový prezident by mohol narušiť globálny finančný systém masívnym zvýšením ciel, ďalšou emisiou dlhu v hodnote miliárd dolárov a zvrátením úsilia v boji proti zmene klímy.

„Zdá sa, že všetci sa obávajú veľkej neistoty v súvislosti s tým, kto sa stane budúcim prezidentom a aké politiky sa budú pod vedením nového prezidenta prijímať,“ povedal podľa Reuters guvernér Bank of Japan Kazuo Ueda.

Trump napríklad prisľúbil zaviesť 10-percentné clo na dovoz zo všetkých krajín a 60-percentné clo na dovoz z Číny. Takéto opatrenia by zasiahli dodávateľské reťazce na celom svete, čo by pravdepodobne vyvolalo odvetné akcie a celosvetové zvýšenie nákladov.

Trump v posledných týždňoch vymazal takmer celý náskok svojej súperky Kamaly Harrisovej, ktorá predtým v predvolebných prieskumoch viedla. Analytici tvrdia, že nadchádzajúce prezidentské voľby v USA budú mimoriadne vyrovnané.

(bra)

Minúta  |  

Pred 20 rokmi podpísali európsku ústavu, účinnosť však nenadobudla

Európsku ústavu neschválili dva štáty, neskôr celý proces vyústil do prijatia Lisabonskej zmluvy.

Zmluva o Ústave pre Európu sa mala stať novou zmluvnou základňou pre fungovanie novej Európskej únie. Cieľom dokumentu bolo nahradiť jediným textom všetky dovtedy existujúce primárne právne dokumenty.

To sa nepodarilo, pretože európsku ústavu neratifikovali všetky členské krajiny - vo Francúzsku a v Holandsku dokument v referende odmietli.

Od podpísania textu historicky prvej európskej ústavnej zmluvy v Ríme uplynie v utorok 29. októbra 20 rokov.

V decembri 2001 zriadila Európska rada Konvent o budúcnosti Európy, ktorému predsedal bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing. Základnou úlohou 105-členného Konventu bola príprava reformy Európskej únie. Svoju činnosť začal vo februári 2002 a ukončil ju v júli 2003 predložením Návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu.

Pomerne rozsiahly text obsahoval preambulu a štyri časti. V prvej, ústavnej, časti sa definovali hodnoty a ciele EÚ, kompetencie i rozhodovacie právomoci medzi inštitúciami Únie a členskými štátmi. Druhá časť zahŕňala Chartu základných práv občanov EÚ, najobsiahlejšia tretia časť podrobne upravovala politiky a fungovanie EÚ a štvrtá časť pozostávala zo všeobecných a záverečných ustanovení. Finálny dokument dopĺňalo 36 protokolov, dve prílohy a záverečný akt medzivládnej konferencie.

Zmluvu o Ústave pre Európu schválila Európska rada 18. júna 2004. Lídri členských krajín EÚ dokument podpísali 29. októbra 2004 v sídle rímskej radnice - Kapitole. Za Slovenskú republiku tak urobil premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Slávnostný akt sa odohral v zrenovovanej sále Sala degli Orazi e dei Curiazi, v ktorej sa v roku 1957 podpisovali zakladajúce zmluvy niekdajšieho Európskeho spoločenstva.

Signatármi prvej európskej ústavnej zmluvy sa okrem 25 členských štátov EÚ stali aj 4 kandidátske krajiny - Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Chorvátsko. Po prijatí finálnej verzie zmluvy sa začal ratifikačný proces. Ten nebol vo všetkých členských štátoch rovnaký, niektoré krajiny hlasovali v parlamente, niektoré rozhodovali formou referenda. Národná rada SR schválila Zmluvu o ústave pre Európu 11. mája 2005, keď ju podporilo 116 zo 147 poslancov.

Prvý ratifikačný problém s Ústavnou zmluvou prinieslo referendum vo Francúzsku 29. mája 2005, v ktorom sa 54,7 percenta zúčastnených vyslovilo proti dokumentu. Na referende sa zúčastnilo takmer 70 percent voličov.

O niekoľko dní sa konalo 1. júna 2005 referendum aj v Holandsku. Podobne ako vo Francúzsku, aj holandskí voliči sa vyslovili proti prijatiu zmluvy. Proti bolo 61,7 percenta pri volebnej účasti viac ako 63 percent.

Keďže proces ratifikácie nebol v členských krajinách úspešný, Zmluva o Ústave pre Európu nenadobudla účinnosť - platnosť mala nadobudnúť 1. novembra 2006. Postihol ju teda podobný osud ako Zmluvu o založení Európskeho obranného spoločenstva z 27. mája 1952.

Pod vplyvom neúspešných referend vo Francúzsku a v Holandsku sa na zasadaní Európskej rady v Bruseli v dňoch 16. - 17. júna 2005 rozhodlo o začatí tzv. obdobia reflexie. Počas neho mala prebiehať diskusia o ďalšom osude dokumentu.

Zdĺhavé a náročné diskusie vyústili do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola oficiálne podpísaná 13. decembra 2007. Po procese ratifikácie v členských krajinách nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Reformovala fungovanie inštitúcií Európskej únie a prijímanie rozhodnutí tak, aby zodpovedali potrebám EÚ, ktorá sa medzi tým rozrástla na 27 členov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.