Preskočiť na obsah
  |  

Agentúra OSN pre Palestínčanov je nenahraditeľná, vyhlásil šéf OSN

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok vyhlásil, že zákaz pôsobenia Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) na území Izraela „by mohol mať ničivé dôsledky na okupované palestínske územie“.

„Neexistuje žiadna náhrada UNRWA,“ citovala Guterresa agentúra Reuters. „Implementácia týchto zákonov by uškodila riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu, mieru a bezpečnosti v celom regióne. Tak, ako som už povedal, UNRWA je nenahraditeľná,“ zdôraznil.

Guterres zároveň oznámil, že na túto záležitosť upozorní aj 193-členné Valné zhromaždenie OSN.

Generálny tajomník už začiatkom tohto mesiaca varoval pred prijatím kontroverzného zákona, pričom argumentoval, že by sa ním zmarili snahy o zmiernenie ľudského utrpenia a napätia v Pásme Gazy, ako aj na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme.

Izraelský parlament (Knesset) v pondelok drvivou väčšinou hlasov schválil zákon o zákaze pôsobenia UNRWA na svojom území. Schválilo ho 92 zo 120 členov Knesetu, proti boli desiati poslanci.

UNRWA pritom poskytuje pomoc na palestínskych územiach a palestínskym utečencom v iných štátoch už viac ako sedem desaťročí.

(tasr)

  |  

Zákaz úradu OSN pre Palestínčanov prehĺbi ich utrpenie, vyhlásil jeho šéf

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini v pondelok vyhlásil, že schválenie zákona o zákaze činnosti úradu na území Izraela predstavuje „nebezpečný precedens“.

„Ide o posledný krok v pokračujúcej kampani na zdiskreditovanie UNRWA... Takéto zákony len prehĺbia utrpenie Palestínčanov,“ napísal Lazzarini na platforme X.

Nemecká vláda v pondelok tiež vyhlásila, že „dôrazne“ kritizuje návrh zákona prijatý izraelským parlamentom. Znepokojenie nad tým vyjadrila už aj Británia. „Táto legislatíva (…) ohrozí celú medzinárodnú pomoc v Pásme Gazy a poskytovanie základných zdravotníckych a vzdelávacích služieb na Západnom brehu Jordánu,“ zdôraznil vo vyhlásení britský premiér Keir Starmer.

Palestínska samospráva tiež odmietla a odsúdila nový zákon a vyhlásila, že jeho schválenie drvivou väčšinou hlasov ukazuje „premenu Izraela na fašistický štát“. Palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré vedie vojnu v Pásme Gazy proti Izraelu, označilo tento krok Tel Avivu za „sionistickú agresiu“.

Zákon schválilo v pondelok 92 zo 120 členov parlamentu (Knesetu), proti boli desiati poslanci. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydala v reakcii na hlasovanie parlamentu aj vyhlásenie, v ktorom pripomenula, že pracovníci UNRWA „zapojení do teroristických aktivít proti Izraelu musia byť braní na zodpovednosť“.

Netanjahu v pondelok zároveň prisľúbil poskytovanie humanitárnej pomoci Palestínčanom v Pásme Gazy. „Nepretržitá humanitárna pomoc musí v Gaze zostať dostupná teraz aj v budúcnosti... Sme pripravení spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi na zabezpečení humanitárnej pomoci civilistom v Gaze spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť Izraela,“ ozrejmil na platforme X Netanjahu.

(tasr)

  |  

Izrael návrh na dvojdňové prímerie nedostal, tvrdí Netanjahu

Návrh egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího na 48-hodinové prímerie zahŕňa aj prepustenie štyroch izraelských rukojemníkov výmenou za niekoľkých palestínskych väzňov a povolenie dodávky humanitárnej pomoci.

„Keby k takému návrhu došlo, premiér by ho okamžite prijal,“ ozrejmil vo vyhlásení úrad predsedu vlády.

Cieľom návrhu bolo podľa Sísího posunúť vývoj situácie v oblasti vpred, píšu agentúry Reuters a AFP. Prezident ďalej uviedol, že do desiatich dní po nadobudnutí platnosti 48-hodinového prímeria by sa mali obnoviť rokovania s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas.

Egypt je spolu s Katarom a Spojenými štátmi kľúčovým sprostredkovateľom v rokovaniach o ukončení konfliktu v Pásme Gazy, ktorý sa začal 7. októbra 2023.

(tasr)

  |  

Proces s Depardieuom obvineným zo sexuálneho útoku odložili na marec

Francúzsky súd vyhovel v pondelok žiadosti herca Gérarda Depardieua a o päť mesiacov odložil začiatok súdneho procesu týkajúceho sa obvinení zo sexuálneho napadnutia, ktoré voči nemu vzniesli dve ženy.

O posunutie procesu žiadali hercovi právnici, pričom sa odvolávali na jeho zlý zdravotný stav.

Depardieu sa na pondelňajšom pojednávaní nezúčastnil. Jeho právny zástupca povedal, že trpí vysokým krvným tlakom a problémami súvisiacimi s cukrovkou. "Gérard Depardieu je veľmi chorý a jeho lekári mu, žiaľ, zakázali zúčastniť sa na pojednávaní, preto požiada o odročenie na neskorší termín, aby sa mohol zúčastniť," povedal Depardieuov advokát len niekoľko hodín pred začiatkom pojednávania.

Depardieu nakrútil vyše 200 filmov a televíznych seriálov. Je obvinený zo zneužívania dvoch žien, ku ktorému údajne došlo počas natáčania filmu "Les Volet Verts" (Zelené okenice) v roku 2021. Depardieu (75) obvinenia popiera.

Jednou z týchto žien, ktorých identitu nezverejnili, je 55-ročná kulisárka. Tvrdí, že Depardieu ju schmatol, dotýkal sa jej pása, pŕs a bokov, pričom mal obscénne poznámky. Svedkom tohto incidentu boli údajne traja ďalší ľudia. Druhou žalobkyňou je asistentka réžie toho istého filmu. Tá tvrdí, že Depardieu ju obchytkával na ulici aj priamo na filmovom pľaci.

Sedemdesiatpäťročný Depardieu bol v roku 2020 obvinený zo znásilnenia a vlani na jeseň bol nútený pozastaviť svoju kariéru, pretože bolo proti nemu vznesené obvinenie zo sexuálneho obťažovania a napadnutia. Depardieu vtedy napísal aj otvorený list, v ktorom uviedol, že ženy nikdy nezneužíval, a odsúdil svoje "lynčovanie mediálnym súdom". Celkovo ho z rôznych sexuálnych deliktov obvinilo už približne 20 žien.

Jeho právny zástupca v pondelok agentúre Reuters povedal, že až bude Depardieuovo zdravie dostatočne dobré na to, aby sa na procese zúčastnil, predloží dôkazy o tom, že "sa stal terčom falošných obvinení". Ak by herca uznali za vinného, hrozil by mu päťročný trest odňatia slobody a pokuta vo výške 75.000 eur.

(tasr, reuters)

  |  

Plánovanie útoku na mešitu má dohru. V Iráne vykonali trest smrti

Iránsko-nemeckého občana Jamshida Sharmahda v pondelok v Iráne popravili na základe obvinenia z terorizmu, uviedla v pondelok iránska justícia.

Muža popravili v pondelok ráno, informovala tlačová agentúra Mízán. Irán obvinil Sharmahda z plánovania útoku na mešitu v roku 2008, pri ktorom zahynulo 14 ľudí, ako aj zo spolupráce so zahraničnými spravodajskými službami.

Irán tiež Sharmahda obvinil z vedenia skupiny Tondar, ktorej údajným cieľom je zvrhnúť iránsku vládu. Tondar označila iránska vláda za "teroristickú" organizáciu.

V roku 2023 iránsky súd odsúdil Sharmahda na trest smrti. Nemecko v reakcii na trest smrti pre iránsko-nemeckého občana vyhostilo v roku 2023 dvoch iránskych diplomatov.

Jeho rodina obvinenia spochybnila a roky sa usilovala o jeho prepustenie.

V roku 2020 iránska tajná služba zadržala Sharmahda v Dubaji a previezla ho do Iránu. Odvtedy bol vo väzení v Teheráne.

Poprava pravdepodobne povedie k novému napätiu vo vzťahoch medzi Nemeckom a Iránom.

(tasr, ap, afp, dpa)

  |  

Česká hlava štátu udeľovala ocenenia, vyznamenala aj pápeža Jána Pavla II.

Český prezident Petr Pavel ocenil 56 osobností pri príležitosti výročia vzniku Československej republiky.

In memoriam vyznamenal napríklad pápeža Jána Pavla II., ocenenie si odniesli aj poľská režisérka Agnieszka Hollandová, speváci Petr Janda a Marie Rottrová či spisovateľ Pavel Kosatík, ktorý sa venuje dejinám Česka a Slovenska.

Pavel vo svojom prejave označil vznik samostatného štátu za „šťastnú udalosť a veľký dar pre všetky nasledujúce generácie". Zdôraznil, že na rozdiel od mnohých iných krajín žije Česko v historicky najdlhšom období slobody, pokoja a ekonomickej prosperity.

„Dnes sa, bohužiaľ, nemusíme dívať ďaleko za naše hranice, aby sme si uvedomili, s akou ľahkosťou a rýchlosťou môže dochádzať k erózii základných kameňov demokracie," vyhlásil bez uvedenia ďalších podrobností.

Pokračoval, že „netreba zložito hľadať ani príklady agresívneho porušovania medzinárodného práva, ani príklady štátov, ktorých vedenie ohrozuje budúcnosť vlastnej krajiny často iba v mene osobného prospechu a prestíže či zachovania si tváre". Apeloval, aby sa ČR nevydala podobnou cestou.

Prezident ocenil, že pri septembrových povodniach v Česku sa občania zomkli a boli k sebe solidárni. Podľa vlastných slov ho však zaráža, že niektorí ľudia „bez erudície šíria rôzne lži a polopravdy, oslabujú dôveru ľudí v inštitúcie, vedu a fakty". Tým podľa neho oslabujú spoločnosť v čase kríz.

Po prejave Pavel udelil štátne vyznamenania. Najvyšším štátnym vyznamenaním ČR je Rad Bieleho leva, ktorý má vojenskú a občiansku kategóriu, pričom každá z nich má päť tried. Pavel ho udelil štyrom osobnostiam.

Rad Bieleho leva 1. triedy vojenskej skupiny prepožičal in memoriam legionárovi, československému armádnemu generálovi a ministrovi obrany londýnskej exilovej vlády Janovi Sergejovi Ingrovi, a to za vynikajúcu veliteľskú a bojovú činnosť.

Ocenenie v rovnakej kategórii, avšak 2. skupiny, dostal in memoriam legionár, generál Československej armády a veliteľ vojenskej spravodajskej služby za druhej svetovej vojny František Moravec.

Najvyššie ocenenie v občianskej skupine 3. triedy prezident prepožičal svetoznámej architektke a dizajnérke Eve Jiřičnej a in memoriam tiež choreografovi, tanečníkovi a fotografovi Jiřímu Kyliánovi - obom za vynikajúce zásluhy o štát v oblasti umenia a kultúry.

Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy český prezident in memoriam udelil pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý podľa prezidentskej kancelárie zohral mimoriadnu úlohu pri páde komunistických režimov v strednej a východnej Európe. „Vyznamenanie sa udeľuje za vynikajúce zásluhy o rozvoj demokracie, humanity a ľudských práv," vysvetlil šéf kancelárie Milan Vašina. Ocenenie na Pražskom hrade prevzal apoštolský nuncius v Českej republike Jude Thaddeus Okolo.

Medaily za zásluhy o štát v oblasti umenia prezident udelil napríklad hercom Ivanovi Trojanovi, Ondřejovi Vetchému či Daniele Kovářovej. Ocenenie dostal aj spevák a dlhoročný frontman skupiny Olympic Petr Janda, speváčka Marie Rottrová či režisérka Helena Třeštíková.

Medailu za hrdinstvo Pavel in memoriam udelil mladému českému vojakovi, ktorý padol v boji na Ukrajine. Ocenená v tejto kategórii bola aj učiteľka ZŠ v Prahe, ktorá zachránila deti z triedy, kde krátko nato spadol strop, či pracovník autoservisu a vlakvedúci, ktorí pomohli evakuovať cestujúcich z horiaceho vlaku.

Pavel tento rok vyberal z takmer 550 nominácií, čo je približne o 150 viac než vlani. Minulý rok nakoniec ocenil 62 osobností. Pavlov predchodca Miloš Zeman sa podobne ako vlani na ceremónii nezúčastnil. Na Pražský hrad však prišiel bývalý prezident Václav Klaus s manželkou a tiež vdova po exprezidentovi Václavovi Havlovi Dagmar. Zúčastnili sa aj najvyšší ústavní činitelia, poslanci, senátori, rektori a ďalší hostia.

(tasr)