Preskočiť na obsah
  |  

Washington Post nepodporí žiadneho kandidáta, chce zvýšiť svoju dôveryhodnosť

Majiteľ denníka Jeff Bezos obhajoval rozhodnutie novín nepodporiť v nadchádzajúcich amerických prezidentských voľbách demokratku Kamalu Harrisovú ani republikána Donalda Trumpa.

Urobil tak v reakcii na hromadné zrušenie digitálneho predplatného, ku ktorému pristúpilo vyše 200-tisíc ľudí. To je približne osem percent odoberateľov z celkového počtu 2,5 milióna.

Podľa miliardára Bezosa "väčšina ľudí verí, že médiá sú zaujaté" a že denník Washington Post a ďalšie noviny potrebujú zvýšiť svoju dôveryhodnosť. Majiteľ novín zároveň zdôraznil, že o rozhodnutí vopred neinformovali ani jedného kandidáta, nekonzultovali to s nimi a tiež že nejde "o žiadnu protislužbu".

Vylúčil aj akýkoľvek súvis medzi rozhodnutím a stretnutím Donalda Trumpa s generálnym riaditeľom Bezosovej spoločnosti Blue Origin, ku ktorému došlo v rovnaký deň ako k oznámeniu WP.

"Podpora prezidenta nijakým spôsobom neovplyvní výsledok volieb," napísal v stanovisku Bezos. "To, čo podpora prezidenta naozaj spôsobuje je vytváranie dojmu zaujatosti a nedostatku nezávislosti. Ukončiť to je zásadné rozhodnutie a je to to správne rozhodnutie," dodal.

Ide o návrat "k našim koreňom nepodporovať prezidentských kandidátov", uviedol generálny riaditeľ WP William Lewis. Podľa jeho slov noviny nebudú odporúčať žiadneho z kandidátov ani v ďalších voľbách počas nadchádzajúcich rokov.

WP vyjadroval podporu niektorému z dvoch hlavných prezidentských kandidátov od roku 1976, keď podporil Jimmyho Cartera. Ten voľby aj vyhral.

(tasr)

  |  

Lekárka zámerne nezverejnila nepriaznivé výsledky štúdie o blokátoroch puberty

Doktorka Johanna Olson-Kennedyová, ktorá viedla štúdiu od roku 2015, na vzorke 95 mladistvých zistila, že lieky na nezvratné poškodenie hormonálnej sústavy „nezlepšujú mentálne zdravie“. Rozhodla sa ju preto nepublikovať.

Štúdiu financoval americký Národný zdravotnícky inštitút (NIH), priemerný vek testovaných detí bol 11 rokov. Táto federálna rozpočtová organizácia venovala na výskum 9,7 milióna dolárov.

Napriek tomu Olson-Kennedyová štúdiu nezverejnila s tým, že kritici používania prípravkov, ktoré majú „oddialiť“ vývoj sekundárnych pohlavných znakov, by ju mohli „zneužiť“, a v blízkej budúcnosti by sa mohla použiť na súde ako dôkaz, „že by sa blokátory puberty nemali používať“, povedala pre denník New York Times.

Tím lekárov sa spočiatku odvolával na holandskú štúdiu z roku 2010, v ktorej testovali blokátory puberty na 70 deťoch medzi 12 a 16 rokmi. Staršia štúdia konštatovala, že „lieky“ zlepšujú všeobecnú mentálnu pohodu a znižujú mieru samovražedných sklonov.

Americká štúdia však podobný trend nezaznamenala, povedala Olson-Kennedyová pre NYT. Dôvodom podľa nej bolo, že deťom sa mentálne „darilo“ už na začiatku štúdie.

„Keď prišli, boli v naozaj dobrej kondícii a po dvoch rokoch boli v naozaj dobrej kondícii,“ povedala Olson-Kennedyová, ktorá vedie najväčšiu kliniku pre mládež v Detskej nemocnici v Los Angeles.

Tento záver sa zdá byť v rozpore s predchádzajúcim opisom skupiny, v ktorom Olson-Kennedyová a jej kolegovia uviedli, že štvrtina adolescentov mala pred liečbou depresie alebo samovražedné sklony.

Okrem obáv, že by výsledky štúdie podnietili ďalší zákaz blokátorov, ktoré už nepredpisujú vo viac ako 20 štátoch USA, lekárka ako dôvod nepublikovania uviedla aj tvrdenie, že NIH znížil objem finančných prostriedkov na projekt. To však inštitút poprel.

Jedna z najhlasnejších obhajkýň používania blokátorov sa dostala pod paľbu kritiky, a to i z radov vlastného tímu. Jedna z pôvodných výskumníčok v štúdii, psychologička Amy Tishelmanová z Boston College, pre NYT reagovala, že je „dôležité, aby sa aj táto veda dostala na verejnosť“.

(sab)

  |  

V Rusku bude už čoskoro 12-tisíc severokórejských vojakov, tvrdí Zelenskyj

Asi tritisíc vojakov a dôstojníkov z KĽDR sa už nachádza v Rusku, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Moskva ich má podľa prezidenta využiť v boji na Ukrajine. "Myslíme si, že čoskoro budú mať 12.000" severokórejských vojakov na svojom území, dodal.

Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) ešte vo štvrtok oznámila, že už zaznamenala prvé severokórejské jednotky v ruskej Kurskej oblasti.

Severoatlantická aliancia (NATO) v pondelok potvrdila, že vojaci KĽDR sú už nasadení do bojov v Kurskej oblasti, kde sa Rusko snaží odraziť ukrajinský vpád. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho to znamená "výraznú eskaláciu" vojny.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov výroky Rutteho odmietol a poznamenal, že Pchjongjang a Moskva v júni podpísali bezpečnostný pakt. Prítomnosť severokórejských vojakov v Rusku však priamo nepotvrdil.

(tasr, afp)

  |  

Agentúra OSN pre Palestínčanov je nenahraditeľná, vyhlásil šéf OSN

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok vyhlásil, že zákaz pôsobenia Agentúry OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) na území Izraela „by mohol mať ničivé dôsledky na okupované palestínske územie“.

„Neexistuje žiadna náhrada UNRWA,“ citovala Guterresa agentúra Reuters. „Implementácia týchto zákonov by uškodila riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu, mieru a bezpečnosti v celom regióne. Tak, ako som už povedal, UNRWA je nenahraditeľná,“ zdôraznil.

Guterres zároveň oznámil, že na túto záležitosť upozorní aj 193-členné Valné zhromaždenie OSN.

Generálny tajomník už začiatkom tohto mesiaca varoval pred prijatím kontroverzného zákona, pričom argumentoval, že by sa ním zmarili snahy o zmiernenie ľudského utrpenia a napätia v Pásme Gazy, ako aj na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme.

Izraelský parlament (Knesset) v pondelok drvivou väčšinou hlasov schválil zákon o zákaze pôsobenia UNRWA na svojom území. Schválilo ho 92 zo 120 členov Knesetu, proti boli desiati poslanci.

UNRWA pritom poskytuje pomoc na palestínskych územiach a palestínskym utečencom v iných štátoch už viac ako sedem desaťročí.

(tasr)

  |  

Zákaz úradu OSN pre Palestínčanov prehĺbi ich utrpenie, vyhlásil jeho šéf

Generálny komisár Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) Philippe Lazzarini v pondelok vyhlásil, že schválenie zákona o zákaze činnosti úradu na území Izraela predstavuje „nebezpečný precedens“.

„Ide o posledný krok v pokračujúcej kampani na zdiskreditovanie UNRWA... Takéto zákony len prehĺbia utrpenie Palestínčanov,“ napísal Lazzarini na platforme X.

Nemecká vláda v pondelok tiež vyhlásila, že „dôrazne“ kritizuje návrh zákona prijatý izraelským parlamentom. Znepokojenie nad tým vyjadrila už aj Británia. „Táto legislatíva (…) ohrozí celú medzinárodnú pomoc v Pásme Gazy a poskytovanie základných zdravotníckych a vzdelávacích služieb na Západnom brehu Jordánu,“ zdôraznil vo vyhlásení britský premiér Keir Starmer.

Palestínska samospráva tiež odmietla a odsúdila nový zákon a vyhlásila, že jeho schválenie drvivou väčšinou hlasov ukazuje „premenu Izraela na fašistický štát“. Palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré vedie vojnu v Pásme Gazy proti Izraelu, označilo tento krok Tel Avivu za „sionistickú agresiu“.

Zákon schválilo v pondelok 92 zo 120 členov parlamentu (Knesetu), proti boli desiati poslanci. Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vydala v reakcii na hlasovanie parlamentu aj vyhlásenie, v ktorom pripomenula, že pracovníci UNRWA „zapojení do teroristických aktivít proti Izraelu musia byť braní na zodpovednosť“.

Netanjahu v pondelok zároveň prisľúbil poskytovanie humanitárnej pomoci Palestínčanom v Pásme Gazy. „Nepretržitá humanitárna pomoc musí v Gaze zostať dostupná teraz aj v budúcnosti... Sme pripravení spolupracovať s našimi medzinárodnými partnermi na zabezpečení humanitárnej pomoci civilistom v Gaze spôsobom, ktorý neohrozí bezpečnosť Izraela,“ ozrejmil na platforme X Netanjahu.

(tasr)

  |  

Izrael návrh na dvojdňové prímerie nedostal, tvrdí Netanjahu

Návrh egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího na 48-hodinové prímerie zahŕňa aj prepustenie štyroch izraelských rukojemníkov výmenou za niekoľkých palestínskych väzňov a povolenie dodávky humanitárnej pomoci.

„Keby k takému návrhu došlo, premiér by ho okamžite prijal,“ ozrejmil vo vyhlásení úrad predsedu vlády.

Cieľom návrhu bolo podľa Sísího posunúť vývoj situácie v oblasti vpred, píšu agentúry Reuters a AFP. Prezident ďalej uviedol, že do desiatich dní po nadobudnutí platnosti 48-hodinového prímeria by sa mali obnoviť rokovania s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas.

Egypt je spolu s Katarom a Spojenými štátmi kľúčovým sprostredkovateľom v rokovaniach o ukončení konfliktu v Pásme Gazy, ktorý sa začal 7. októbra 2023.

(tasr)