Preskočiť na obsah
  |  

SaS: Kultúra nie je nástroj propagandy. Pre dianie v umeleckom fonde podali trestné oznámenie

Opozičná strana má podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme nečinnosti.

"Odmietame sa prizerať, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová a Lukáš Machala ubližujú kultúre na Slovensku. Rozhodli sme sa podať trestné oznámenie kvôli dianiu vo Fonde na podporu umenia. Sme presvedčení, že je najvyšší čas, aby zasiahli orgány činné v trestnom konaní. Šimkovičovej a jej nominantom totiž kultúra nepatrí," uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Strana pripomenula, že vládna koalícia si v tichosti a bez diskusie schválila legislatívne zmeny, vďaka ktorým ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) úplne ovláda Fond na podporu umenia.

"Sme svedkami bezprecedentnej degradácie tejto verejnoprávnej inštitúcie. Tá bola pritom zriadená za účelom nezávislej a odbornej podpory pre regionálnu, amatérsku ale aj profesionálnu kultúru na Slovensku. Fond sa však dostal pod absolútnu kontrolu Šimkovičovej, pričom jej nominanti si neplnia zákonne povinnosti," povedal René Parák, tímlíder SaS.

SaS považuje za nemysliteľné, aby Fond na podporu umenia, ktorý má k dispozícií ročne viac ako 30 miliónov eur, bol nefunkčný. "To sú peniaze, ktoré potrebuje regionálna kultúra, amatérske združenia, folklórne súbory či múzeá alebo knižnice. Bez týchto prostriedkov sú viaceré aktivity v ohrození," dodal Parák.

Ten v piatok podané trestné oznámenie označil za jednoznačný odkaz, že kultúra nie je politická hračka ani nástroj propagandy.

"Kultúra má byť nezávislá, transparentná a jej financovanie spravodlivé. Žiadame Generálnu prokuratúru SR, aby dôsledne preverila všetky uvedené skutočnosti a zabezpečila, že potenciálni vinníci ponesú plnú zodpovednosť. Slovensko si zaslúži lepšiu správu vecí verejných," zhodnotil.

Právnička poslaneckého klubu Slávka Henčeková poznamenala, že majú podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme nečinnosti. "Navyše, sú tu náznaky, že ide o koordinovanú nečinnosť. Preto považujeme za nevyhnutné, aby sa touto situáciou zaoberali aj orgány činné v trestnom konaní," uzavrela Henčeková.

(max)

  |  

Najprv treba riešiť prímerie na Ukrajine, potom bezpečnosť Európy, vyhlásil Orbán

V rusko-ukrajinskej vojne je potrebné najskôr uzavrieť prímerie, avšak potom bude potrebné riešiť bezpečnostnú situáciu Európy, povedal maďarský premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.

Rusko sa podľa predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána v tejto vojne zmenilo a veľmi zosilnelo. „Zmenila sa však aj Ukrajina, ktorá veľmi zoslabla, a ukázalo sa, že Európa je v otázke svojej vojenskej obrany mimoriadne slabá. Nemáme ani techniku, ani zbrane, ktoré by boli potrebné v prípade konfliktu s Ruskom, a napokon na vedenie vojny nemáme ani peniaze,“ zdôraznil.

Po tejto vojne bude potrebné myslieť na bezpečnostnú reorganizáciu celej Európy. „Potrebujeme riešenie, ktoré zaručí našu bezpečnosť a zadefinuje aj miesto Ameriky,“ podčiarkol predseda maďarskej vlády.

(tasr)

  |  

Glück má od zmien vo fungovaní vojenských záloh veľké očakávania

Poslanec Smeru a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť tvrdí, že mladí predstavitelia strany Smer sa do programu plánujú zapojiť, aby tak išli príkladom.

"Očakávam, aký bude o to záujem, ako poznám ministra Kaliňáka, tak sa mu k tomu podarí urobiť veľmi dobrú regrutačnú kampaň," vyslovil Richard Glück (Smer) po piatkovom parlamentnom výbore, na ktorom minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zmeny prezentoval.

Záujemca o projekt sa doň bude môcť zapojiť obetovaním dvoch týždňov svojej dovolenky a ďalšieho voľného času, najmä víkendov, ročne. Za absolvovanie výcviku dostane 3000 eur.

Opozičný poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že v pláne ministra obrany je veľa dobrých nápadov. Zálohy by podľa neho boli rozčlenené do troch častí. Krúpa podotkol, že sa informácie o nákladoch na projekt nedozvedeli. Pripomenul, že vycvičení ľudia musia mať k dispozícii aj techniku.

Poslanec Samuel Migaľ (Hlas) si myslí, že žandári, ktorí by mali byť po novom jednou zo zložiek záloh, sú veľmi dobrým nápadom. Zriadenie takejto vojenskej policajnej zložky by podľa neho mohlo pomôcť vyriešiť problémy s personálnou situáciou v Policajnom zbore. Ako dodal, medzi ozbrojenými zložkami štátu by mala existovať symbióza.

Minister obrany Kaliňák zámer zmeniť fungovanie armádnych záloh prezentoval už viackrát, naposledy vo štvrtok na tlačovej konferencii, kde uviedol základné predstavy o projekte.

(tasr)

  |  

Bidenov bezpečnostný poradca pripravil stratégiu financovania Ukrajiny

Jake Sullivan sa vo štvrtok stretol so šéfom ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom a zaviazal sa, že do polovice januára 2025 poskytne Biely dom Kyjevu 20 miliárd dolárov.

Balík pomoci, ktorý bude posledným pre administratívu končiaceho prezidenta Joea Bidena, má obsahovať státisíce delostreleckých nábojov, tisíce rakiet a stovky obrnených vozidiel, povedal zdroj oboznámený s rozhovorom pre denník Guardian.

Spomenutých 20 miliárd dolárov poskytne Washington Kyjevu formou pôžičiek, ktoré budú kryté výnosmi z ruských aktív v USA. Okrem toho sa Sullivan zaviazal, že Bidenova vláda vypracuje ďalší balík sankcií voči Moskve.

Toto stretnutie je jedným z mnohých, ktorými si chcú ukrajinskí predstavitelia zabezpečiť pokračovanie podpory Spojených štátov vo vojne s Ruskom. Nedávno totiž republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson zablokoval hlasovanie o žiadosti Bieleho domu poskytnúť Ukrajine 24 miliárd dolárov vojenskej pomoci.

Ukrajinci tiež s obavami sledujú blížiacu sa inauguráciu zvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorého spolupracovníci vypracovali najmenej tri plány na prímerie v takmer tri roky trvajúcej vojne.

Jermak a ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oksana Markarovová sa tento týždeň stretli s budúcim viceprezidentom JD Vanceom, budúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a špeciálnym vyslancom pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom. Všetci traja pritom navrhovali nejakú formu zmrazenia konfliktu pozdĺž frontovej línie.

(sab)

  |  

Ropovodom Družba do Česka opäť prúdi ropa

O obnovení dodávok informoval riaditeľ rafinérskej spoločnosti Orlen Unipetrol Mariusz Wnuk na sieti X, ropa prestala do Českej republiky prúdiť v stredu.

„Dodávky ropy boli dnes ráno obnovené a ropa ropovodom Družba do ČR opäť prúdi. Ďakujeme českej vláde a Správe štátnych hmotných rezerv ČR za rýchlu preventívnu akciu a spoluprácu,“ napísal Wnuk.

Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka boli dodávky obnovené po polnoci a príčiny výpadku sa naďalej zisťujú. Agentúra Reuters vo štvrtok uviedla, že príčinou výpadku boli platobné problémy medzi tranzitnou Ukrajinou a Ruskom.

Vlček podotkol, že energetika sa stala súčasťou hybridnej vojny Ruska so Západom. Súčasná vláda urobila podľa neho potrebné kroky, aby sa Česko stalo od Ruska nezávislé.

„Ako sa ukázalo, už teraz sa bez neho zaobídeme a vďaka práci na ropovode TAL budeme v budúcom roku prechádzať na neruskú ropu úplne,“ dodal minister.

O tom, že ropovodom Družba, ktorý vedie z Ruska do strednej Európy, neprúdi do Česka ropa, informovala spoločnosť Orlen Unipetrol v stredu ráno, následne to potvrdil aj Vlček.

Vláda z toho dôvodu rozhodla, že v prípade dlhšieho výpadku si bude môcť rafinéria požičať 330-tisíc ton ropy z českých núdzových zásob, čo nakoniec nebolo potrebné.

(tasr)

  |  

V triedach a v škole nám zastal čas, tvrdí hlavná školská inšpektorka

Alžbeta Štofková Dianovská zo Štátnej školskej inšpekcie apeluje na Správu o výchove a vzdelávaní za školský rok 2023/2024, podľa výsledkov je najväčšou slabinou samotný proces učenia žiakov na vyučovacích hodinách.

Najväčším problémom v slovenských triedach je nízka úroveň učenia žiakov, upozornila Štátna školská inšpekcia vo svojej správe.

„Tento stav pretrváva napriek relatívne dobrým podmienkam na vzdelávanie a kvalitne nastaveným školským vzdelávacím programom,“ uviedol v úvode piatkovej tlačovej konferencie minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas). Dodal, že zatiaľ čo žiaci excelujú v memorovaní, výrazne zaostávajú v rozvoji kreatívneho myslenia.

„Túto správu netreba vnímať ako negatívnu kritiku. Každú takúto správu, ktorá neprináša oslavy, považujem za konštruktívnu – ako zrkadlo, ktoré nám pomáha spoznať dáta a sledovať, či prijaté opatrenia dávajú zmysel a prinášajú očakávané výsledky,“ vyhlásil Drucker.

Správa podľa neho potvrdzuje, že Slovensko potrebuje kurikulárnu reformu ako soľ.

„Uvedomujem si, že tieto zmeny môžu byť náročné pre rodičov, deti aj učiteľov, ale som presvedčený, že ide o správny krok smerom k budúcnosti. Chcem ubezpečiť, že budeme pokračovať v postupných a systematických krokoch,“ povedal minister s upozornením, že rezort nič nebúra, ale zameriava sa na opatrenia, ktoré dokáže v danom čase zrealizovať.

Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská potvrdila, že Štátna školská inšpekcia vykonala vyše tisíc inšpekcií. „Navštívili sme viac ako 6 500 hodín, kde sme analyzovali stav nášho výchovno-vzdelávacieho procesu,“ vysvetlila.

Hoci podmienky na vzdelávanie sú podľa jej slov aj po pandémii stále v dobrej kondícii, triedy sú moderne vybavené a školy disponujú kvalitnými pomôckami, najväčšou slabinou zostáva samotný proces učenia žiakov na vyučovacích hodinách.

„Iba na každej druhej ZŠ prebiehal vyučovací proces v aktívnej podobe," zdôraznila inšpektorka a vysvetlila, že iba v týchto prípadoch sa žiaci skutočne učili a neboli len pasívnymi prijímateľmi informácií.

„Generačná chudoba detí z marginalizovaných komunít znamená veľké znevýhodnenie už na štarte,“ upozornila hlavná inšpektorka. Výsledkom sú, ako tvrdí, slabé komunikačné schopnosti, ktoré by mohlo zmierniť predprimárne vzdelávanie. „Deti by mali nastúpiť do škôlky čo najskôr, aby boli pri vstupe do školy lepšie pripravené na porozumenie výučbe,“ vyhlásila.

Podľa inšpektorky školský systém stagnuje. „V škole a v triedach nám zastal čas. Je to priemerné,“ zhodnotila s dôrazom, že reforma je nevyhnutná. Zároveň kritizuje, že učitelia často nezavádzajú do praxe to, čo sa naučia, a žiaci dostávajú informácie hotové, bez možnosti diskusie či overovania.

Správa tiež odhaľuje klesajúce sebahodnotenie a tímovú prácu na základných školách. „Tlak na výkon a individualizmus bránia rozvoju empatie a súdržnosti,“ varovala inšpektorka. Na gymnáziách a odborných školách pribúdajú problémy s odbornosťou.

„Trh práce sa mení veľmi rýchlo, a preto musíme deti pripraviť tak, aby si na ňom vedeli nájsť miesto,“ uzavrela Štofková Dianovská.

(let)