Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sýrski džihádisti postupujú na Homs v ofenzíve proti Asadovej vláde

Zo sýrskeho mesta, na ktoré postupujú protivládni militanti, cez noc a v piatok ráno utiekli tisíce ľudí, oznámilo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne.

Povstalci sa podľa SOHR nachádzajú iba päť kilometrov od predmestia Homsu, ovládnutie ktorého by im umožnilo odrezať hlavnú cestu vedúcu k sýrskemu pobrežiu, správu citovali agentúry AFP a Reuters.

Džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám a militantné organizácie podporované Tureckom minulý týždeň spustili prekvapivú ofenzívu na severozápade Sýrie. Počas niekoľkých dní sa im podarilo dobyť rozsiahle územia vrátane druhého najväčšieho mesta krajiny Aleppo, a tiež mesto Hamá.

„Keď hovoríme o cieľoch, cieľom revolúcie zostáva zvrhnutie tohto režimu. Je naším právom použiť všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa,“ vyhlásil vodca najsilnejšej povstaleckej skupiny Front an-Nusra Abú Muhammad al-Džawlání v rozhovore pre televíziu CNN, ktorý zverejnili v piatok.

Tisíce ľudí začali utekať z Homsu v noci na piatok smerom na západ k pobrežným regiónom, ktoré sú baštami vlády, uviedlo SOHR. Jeden z miestnych obyvateľov podľa Reuters potvrdil, že do pobrežnej oblasti prichádzajú ľudia v obave z rýchleho postupu islamistov.

Hajat Tahrír aš-Šám a spojenecké zoskupenia už ovládli mestá Rastan a Talbísa ležiace niekoľko kilometrov severne od Homsu. Zdroj zo sýrskej armády pre Reuters povedal, že ruské letectvo v noci zničilo v oblasti most na dôležitej diaľnici M5, aby ho povstalci nemohli využívať. Na most podľa neho podniklo osem úderov.

Izraelská armáda oznámila, že v noci na piatok zaútočila v pohraničnej oblasti medzi Sýriou a Libanonom, kadiaľ podľa nej šíitské militantné hnutie Hizballáh pašovalo zbrane. Údery vykonala iba niečo viac ako týždeň po tom, čo s Hizballáhom uzavrela prímerie v Libanone.

Izraelský útok na sýrskej strane hranice podľa sýrskej agentúry SANA vyradil z prevádzky hraničný priechod Arída.

(tasr)

Minúta  |  

SaS: Kultúra nie je nástroj propagandy. Pre dianie v umeleckom fonde podali trestné oznámenie

Opozičná strana má podozrenia zo spáchania úmyselného trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme nečinnosti.

"Odmietame sa prizerať, ako ministerka kultúry Martina Šimkovičová a Lukáš Machala ubližujú kultúre na Slovensku. Rozhodli sme sa podať trestné oznámenie kvôli dianiu vo Fonde na podporu umenia. Sme presvedčení, že je najvyšší čas, aby zasiahli orgány činné v trestnom konaní. Šimkovičovej a jej nominantom totiž kultúra nepatrí," uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Strana pripomenula, že vládna koalícia si v tichosti a bez diskusie schválila legislatívne zmeny, vďaka ktorým ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) úplne ovláda Fond na podporu umenia.

"Sme svedkami bezprecedentnej degradácie tejto verejnoprávnej inštitúcie. Tá bola pritom zriadená za účelom nezávislej a odbornej podpory pre regionálnu, amatérsku ale aj profesionálnu kultúru na Slovensku. Fond sa však dostal pod absolútnu kontrolu Šimkovičovej, pričom jej nominanti si neplnia zákonne povinnosti," povedal René Parák, tímlíder SaS.

FPU odmieta interpretáciu správy kontrolóra o šafárení

Mohlo by Vás zaujímať FPU odmieta interpretáciu správy kontrolóra o šafárení

SaS považuje za nemysliteľné, aby Fond na podporu umenia, ktorý má k dispozícií ročne viac ako 30 miliónov eur, bol nefunkčný. "To sú peniaze, ktoré potrebuje regionálna kultúra, amatérske združenia, folklórne súbory či múzeá alebo knižnice. Bez týchto prostriedkov sú viaceré aktivity v ohrození," dodal Parák.

Ten v piatok podané trestné oznámenie označil za jednoznačný odkaz, že kultúra nie je politická hračka ani nástroj propagandy.

"Kultúra má byť nezávislá, transparentná a jej financovanie spravodlivé. Žiadame Generálnu prokuratúru SR, aby dôsledne preverila všetky uvedené skutočnosti a zabezpečila, že potenciálni vinníci ponesú plnú zodpovednosť. Slovensko si zaslúži lepšiu správu vecí verejných," zhodnotil.

Právnička poslaneckého klubu Slávka Henčeková poznamenala, že majú podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa vo forme nečinnosti. "Navyše, sú tu náznaky, že ide o koordinovanú nečinnosť. Preto považujeme za nevyhnutné, aby sa touto situáciou zaoberali aj orgány činné v trestnom konaní," uzavrela Henčeková.

(max)

Minúta  |  

Najprv treba riešiť prímerie na Ukrajine, potom bezpečnosť Európy, vyhlásil Orbán

V rusko-ukrajinskej vojne je potrebné najskôr uzavrieť prímerie, avšak potom bude potrebné riešiť bezpečnostnú situáciu Európy, povedal maďarský premiér v pravidelnom piatkovom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.

Rusko sa podľa predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána v tejto vojne zmenilo a veľmi zosilnelo. „Zmenila sa však aj Ukrajina, ktorá veľmi zoslabla, a ukázalo sa, že Európa je v otázke svojej vojenskej obrany mimoriadne slabá. Nemáme ani techniku, ani zbrane, ktoré by boli potrebné v prípade konfliktu s Ruskom, a napokon na vedenie vojny nemáme ani peniaze,“ zdôraznil.

Po tejto vojne bude potrebné myslieť na bezpečnostnú reorganizáciu celej Európy. „Potrebujeme riešenie, ktoré zaručí našu bezpečnosť a zadefinuje aj miesto Ameriky,“ podčiarkol predseda maďarskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Glück má od zmien vo fungovaní vojenských záloh veľké očakávania

Poslanec Smeru a predseda výboru pre obranu a bezpečnosť tvrdí, že mladí predstavitelia strany Smer sa do programu plánujú zapojiť, aby tak išli príkladom.

"Očakávam, aký bude o to záujem, ako poznám ministra Kaliňáka, tak sa mu k tomu podarí urobiť veľmi dobrú regrutačnú kampaň," vyslovil Richard Glück (Smer) po piatkovom parlamentnom výbore, na ktorom minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zmeny prezentoval.

Záujemca o projekt sa doň bude môcť zapojiť obetovaním dvoch týždňov svojej dovolenky a ďalšieho voľného času, najmä víkendov, ročne. Za absolvovanie výcviku dostane 3000 eur.

Vláda v žiadnom prípade nechce ísť cestou opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby

Mohlo by Vás zaujímať Vláda v žiadnom prípade nechce ísť cestou opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby

Opozičný poslanec parlamentu Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že v pláne ministra obrany je veľa dobrých nápadov. Zálohy by podľa neho boli rozčlenené do troch častí. Krúpa podotkol, že sa informácie o nákladoch na projekt nedozvedeli. Pripomenul, že vycvičení ľudia musia mať k dispozícii aj techniku.

Poslanec Samuel Migaľ (Hlas) si myslí, že žandári, ktorí by mali byť po novom jednou zo zložiek záloh, sú veľmi dobrým nápadom. Zriadenie takejto vojenskej policajnej zložky by podľa neho mohlo pomôcť vyriešiť problémy s personálnou situáciou v Policajnom zbore. Ako dodal, medzi ozbrojenými zložkami štátu by mala existovať symbióza.

Minister obrany Kaliňák zámer zmeniť fungovanie armádnych záloh prezentoval už viackrát, naposledy vo štvrtok na tlačovej konferencii, kde uviedol základné predstavy o projekte.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenov bezpečnostný poradca pripravil stratégiu financovania Ukrajiny

Jake Sullivan sa vo štvrtok stretol so šéfom ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom a zaviazal sa, že do polovice januára 2025 poskytne Biely dom Kyjevu 20 miliárd dolárov.

Balík pomoci, ktorý bude posledným pre administratívu končiaceho prezidenta Joea Bidena, má obsahovať státisíce delostreleckých nábojov, tisíce rakiet a stovky obrnených vozidiel, povedal zdroj oboznámený s rozhovorom pre denník Guardian.

Spomenutých 20 miliárd dolárov poskytne Washington Kyjevu formou pôžičiek, ktoré budú kryté výnosmi z ruských aktív v USA. Okrem toho sa Sullivan zaviazal, že Bidenova vláda vypracuje ďalší balík sankcií voči Moskve.

Toto stretnutie je jedným z mnohých, ktorými si chcú ukrajinskí predstavitelia zabezpečiť pokračovanie podpory Spojených štátov vo vojne s Ruskom. Nedávno totiž republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson zablokoval hlasovanie o žiadosti Bieleho domu poskytnúť Ukrajine 24 miliárd dolárov vojenskej pomoci.

Ukrajinci tiež s obavami sledujú blížiacu sa inauguráciu zvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorého spolupracovníci vypracovali najmenej tri plány na prímerie v takmer tri roky trvajúcej vojne.

Jermak a ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oksana Markarovová sa tento týždeň stretli s budúcim viceprezidentom JD Vanceom, budúcim poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a špeciálnym vyslancom pre Rusko a Ukrajinu Keithom Kelloggom. Všetci traja pritom navrhovali nejakú formu zmrazenia konfliktu pozdĺž frontovej línie.

Reuters: Trumpova administratíva sa chystá na koniec vojny na Ukrajine

Mohlo by Vás zaujímať Reuters: Trumpova administratíva sa chystá na koniec vojny na Ukrajine

(sab)

Minúta  |  

Ropovodom Družba do Česka opäť prúdi ropa

O obnovení dodávok informoval riaditeľ rafinérskej spoločnosti Orlen Unipetrol Mariusz Wnuk na sieti X, ropa prestala do Českej republiky prúdiť v stredu.

„Dodávky ropy boli dnes ráno obnovené a ropa ropovodom Družba do ČR opäť prúdi. Ďakujeme českej vláde a Správe štátnych hmotných rezerv ČR za rýchlu preventívnu akciu a spoluprácu,“ napísal Wnuk.

Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčka boli dodávky obnovené po polnoci a príčiny výpadku sa naďalej zisťujú. Agentúra Reuters vo štvrtok uviedla, že príčinou výpadku boli platobné problémy medzi tranzitnou Ukrajinou a Ruskom.

Vlček podotkol, že energetika sa stala súčasťou hybridnej vojny Ruska so Západom. Súčasná vláda urobila podľa neho potrebné kroky, aby sa Česko stalo od Ruska nezávislé.

„Ako sa ukázalo, už teraz sa bez neho zaobídeme a vďaka práci na ropovode TAL budeme v budúcom roku prechádzať na neruskú ropu úplne,“ dodal minister.

O tom, že ropovodom Družba, ktorý vedie z Ruska do strednej Európy, neprúdi do Česka ropa, informovala spoločnosť Orlen Unipetrol v stredu ráno, následne to potvrdil aj Vlček.

Vláda z toho dôvodu rozhodla, že v prípade dlhšieho výpadku si bude môcť rafinéria požičať 330-tisíc ton ropy z českých núdzových zásob, čo nakoniec nebolo potrebné.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.