Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európski členovia NATO budú so Zelenským rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny

Stretnutie iniciované generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa bude zaoberať aj možnými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev pre prípad dosiahnutia prímeria.

Rokovanie sa uskutoční pred stretnutím predstaviteľov EÚ so zástupcami krajín západného Balkánu. Očakáva sa na ňom účasť hláv štátov a vlád Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Poľska, ako aj najvyšších predstaviteľov EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Účastníci stretnutia budú podľa informácií DPA rokovať o tom, ako by sa dalo monitorovať prípadné prímerie na Ukrajine. Jednou z možností je rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine.

Tieto úvahy sú založené na scenári, podľa ktorého by sa zvolený americký prezident Donald Trump po návrate do Bieleho domu mohol pokúsiť dotlačiť Ukrajinu a Rusko k rokovaniam. Ak by Ukrajina odmietla, mohol by jej pohroziť prerušením vojenskej pomoci. V prípade odmietnutia zo strany Ruska by zase mohol pohroziť prezidentovi Vladimirovi Putinovi zvýšením vojenskej pomoci Kyjevu.

Trump, ktorý sa úradu ujme 20. januára, v predvolebnej kampani avizoval, že plánuje masívne znížiť vojenskú podporu Kyjevu. Opakovane tiež ubezpečoval, že vojnu na Ukrajine rýchlo ukončí, no nekonkretizoval, ako sa to stane.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Šíiti masovo utekajú zo Sýrie do Libanonu po páde Asadovho režimu

Počet utečencov z krajiny prekročil stotisíc, pričom mnohí ju opúšťajú neoficiálnymi prechodmi, odhadujú libanonské zdroje.

Napriek prísľubom lídra skupiny Haját Tahrír aš-Šám (HTS) Ahmada Šaru, že nová vláda zabezpečí ochranu všetkých menšín, šíiti majú obavy z možného sektárskeho násilia. Niektorí uvádzajú, že čelia anonymným hrozbám, ktoré šíria sociálne siete.

Na hraničných prechodoch sa hromadia tisíce ľudí, ktorí sa snažia uniknúť neistote. Medzi nimi sú aj zdravotná sestra z Damasku, ktorá našla svoj dom vyrabovaný a vypálený, či bývalý vojak, ktorý dostal vyhrážky v hlavnom meste, informuje CNN.

Hoci mnohí šíiti opúšťajú Sýriu, niektorí veria, že menšiny budú môcť spolu žiť v mieri. Husajn Samán, šíitsky otec troch detí, vyjadril nádej, že jeho rodina bude za novej vlády prosperovať, a ocenil lídra HTS za možnosť návratu domov.

Situácia naďalej vyvoláva obavy z eskalácie sektárskeho napätia a neistoty, ktoré sprevádzajú politické a spoločenské zmeny v krajine po páde dlhoročného režimu.

(mm)

Minúta  |  

Švajčiarsko chce pre prudký nárast antisemitizmu zakázať nacistické symboly

Príslušný zákon by v prípade porušenia ukladal pokutu 200 švajčiarskych frakov (213 eur).

Vláda návrh zákona predložila na konzultáciu, ktorá potrvá do konca marca budúceho roka a zahŕňa aj osobitný zákaz „iných extrémistických symbolov" v budúcnosti.

Po prípadnom prijatí legislatívy bude zmenený a doplnený trestný zákonník tak, aby bolo možné potrestať každého, kto používa „rasistický, extrémistický, nacistický symbol alebo symbol obhajujúci násilie, s cieľom propagovať ideológiu, ktorú predstavuje".

Švajčiarsko chce však podľa AFP zájsť ešte ďalej, než je len zákaz všeobecne známych symbolov tretej ríše - chce ho totiž rozšíriť aj o ich špecifické variácie, ktoré používali a používajú stúpenci nacistickej ideológie. V rozpore s navrhovaným zákonom by tak bolo aj používanie symbolov „18" - prvého a ôsmeho písmena abecedy, ktoré označujú iniciály Adolfa Hitlera, - a „88" spojené s pozdravom "Heil Hitler".

Federálna vláda tvrdí, že rozhodujúcu úlohu bude vždy zohrávať kontext, v ktorom budú tieto znaky použité.

Takisto sa podľa novej úpravy ustanovujú výnimky pre použitie týchto symbolov vo vzdelávacej, vedeckej, umeleckej alebo novinárskej praxi, ale len „v rámci toho, čo umožňuje sloboda prejavu".

Zakázané nebude ani používanie existujúcich náboženských symbolov - vrátane budhistických, hinduistických, džinistických -, ktoré sú identické alebo podobné nacistickým.

V Švajčiarsku, podobne ako inde v Európe, v posledných rokoch dramaticky stúpol počet antisemitských incidentov, a to predovšetkým po začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal teroristický útok militantného hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.

Vo francúzsky hovoriacej časti Švajčiarska zaznamenala ženevská organizácie CICAD minulý rok rekordných 944 antisemitských incidentov, čo je viac než 70 percent v porovnaní s rokom 2022.

„Tento výrazný nárast je do veľkej miery spôsobený konfliktom medzi Izraelom a Hamasom, ktorý slúžil a naďalej slúži ako zámienka pre nárast antisemitizmu," uviedla CIDAD vo svojej výročnej správe.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Rakúska vláda ponúka Sýrčanom tisíc eur ako príspevok na návrat domov

Rakúska vláda v piatok oznámila, že sýrskym utečencom ponúka tisíc eur na to, aby sa vrátili do svojej vlasti, kde uplynulú nedeľu došlo k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta Bašára Asada.

„Rakúsko podporí Sýrčanov, ktorí sa chcú vrátiť do svojej vlasti, návratovým príspevkom vo výške tisíc eur. Táto krajina teraz potrebuje svojich občanov, aby sa mohla pozviechať," napísal po anglicky rakúsky kancelár Karl Nehammer na sociálnej sieti X.

Bezprostredne nie je zrejmé, koľko Sýrčanov by mohlo túto ponuku využiť. Rakúske aerolínie Austrian Airlines pred časom pozastavili lety na Blízky východ z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie a uvedený príspevok by tak Sýrčanom zrejme plne nepokryl ani náklady na cestu domov.

Reuters uvádza, že jednosmerná letenka tureckých aerolínií Turkish Airlines z Viedne do Bejrútu, odkiaľ zvyknú ľudia smerujúci do Damasku pokračovať v ceste pozemnou dopravou, vyjde najbližší mesiac na prinajmenšom 1066,10 eur.

Konzervatívny rakúsky kancelár Nehammer na zmeny v Sýrii zareagoval rýchlo; už v pondelok nariadil ministerstvu vnútra, aby pozastavilo aktuálne vybavovanie žiadostí Sýrčanov o azyl a preskúmalo aj všetky doteraz udelené azyly. Udeľovanie azylov Sýrčanom pozastavila už vyše desiatka európskych krajín.

Deportovať Sýrčanov proti ich vôli však nie je možné, kým nebude situácia v Sýrii jasnejšia. Rakúska vláda zatiaľ avizovala, že sa zameria na dobrovoľné návraty.

Sýrčania sú v Rakúsku vôbec najväčšou skupinou žiadateľov o azyl, pričom Nehammer je v tejto otázke, podobne ako mnohí európski konzervatívni lídri, pod tlakom vplyvnej krajnej pravice.

Krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) zvíťazila aj v septembrových parlamentných voľbách, vládu s ňu však nechcela vytvoriť žiadna strana. Nehammer tak aktuálne o zostavení novej koalície rokuje v mene svojich ľudovcov (ÖVP), ktorí vo voľbách skončili druhí, s tretími sociálnymi demokratmi (SPÖ) a štvrtou liberálnou stranou NEOS.

(tasr,

Minúta  |  

Pellegrini dal zelenú elektronickej verzii dokladov

Novela zákona umožní vytvorenie digitálnych verzií najpoužívanejších dokladov, pričom zmeny budú aj pri vydávaní náhradného cestovného dokladu EÚ.

Občania Slovenskej republiky budú môcť od nového roka využiť aj elektronické verzie dvoch základných a najviac používaných dokladov - občianskeho preukazu a vodičského preukazu.

Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke, ktorú podpísal prezident SR a ktorou sa mení aj zákon o občianskych preukazoch.        

„V tejto súvislosti sa zmenami v zákonoch vytvárajú základné legislatívne predpoklady na vytváranie digitálnych verzií v mobilných zariadeniach, ako aj na ich overovanie kontrolnými orgánmi," vysvetlil dôvody úpravy rezort vnútra.

Možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov by nemala nijako meniť zaužívané procesy vydávania fyzických dokladov.

„Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie oboch preukazov bude najskôr ich vydanie vo fyzickej podobe. Z právneho hľadiska sú digitálne verzie v návrhu zákona definované ako rovnopisy, čo znamená, že ide o doslovné odpisy fyzických dokladov, s čím sú spojené aj akékoľvek dôvody neplatnosti či nemožnosti ich používať," dodalo ministerstvo.

V prvom štádiu by sa digitálne verzie oboch dokladov mali používať len pri policajnej kontrole okrem hraničných kontrol, kde sa podľa medzinárodných predpisov musia vyžadovať doklady spĺňajúce dané fyzické predpoklady.

Ministerstvo objasnilo, že „v praxi pôjde predovšetkým o využívanie tejto možnosti pri kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície.“ V ďalších fázach projektu sa ráta s rozšírením funkcionalít i dostupnosti pre tretie osoby.

Vydávanie náhradného cestovného dokladu Európskej únie (EÚ) sa bude taktiež riadiť novými pravidlami. Vyplýva to z novely zákona o cestovných dokladoch, ktorú podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Náhradný cestovný doklad EÚ definuje nová legislatíva ako cestovný doklad s obmedzenou územnou a časovou platnosťou ohraničenou účelom cesty, ktorým je návrat do vlasti alebo iného štátu pobytu, so štandardnou dĺžkou platnosti najviac 15 dní.

„V mimoriadnych prípadoch môže byť náhradný cestovný doklad vydaný aj s dlhšou časovou platnosťou," vysvetlil rezort vnútra.

Novela definuje aj poplatok za vydanie náhradného cestovného dokladu EÚ. Má byť vo výške 50 eur. Na danú sumu sa má zvýšiť aj poplatok za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu a na 100 eur za žiadosť o vydanie náhradného cestovného dokladu opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov.

Zvýšia sa aj ďalšie konzulárne poplatky tak, aby boli deliteľné piatimi a nebolo nutné používať mince.

(tasr)

Minúta  |  

Trump zvažuje letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, tvrdí WSJ

Zvolený americký prezident Donald Trump zvažuje niekoľko možností, ako zabrániť Iránu vo vývoji vlastných jadrových zbraní, jednou z nich sú preventívne letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, informoval v piatok denník The Wall Street Journal.

Podľa WSJ Trump pracuje na takzvanej "stratégii maximálneho tlaku 2.0". Znamenalo by to obnovenie politiky tvrdých sankcií voči Iránu, ktorú Trump presadzoval počas svojho prvého funkčného obdobia, keď odstúpil od dohody z roku 2015, podľa ktorej mal Irán obmedziť svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií.

Štyri informované zdroje uviedli, že Trump zvažuje dve možné stratégie. Prvá predpokladá, že Spojené štáty zvýšia vojenský tlak na Irán vyslaním veľkého počtu amerických vojakov, lietadiel a lodí na Blízky východ. Tento plán počíta s predajom pokročilých zbraní Izraelu, vrátane bômb na ničenie bunkrov, čo by posilnilo útočné schopnosti izraelskej armády a umožnilo znefunkčnenie iránskych jadrových zariadení.

Druhou možnosťou je hrozba vojenskou silou v kombinácii s tvrdými finančnými sankciami USA, ktoré by mohli podkopať iránsku ekonomiku. Ako píše WSJ, vládu v Teheráne by to mohlo dotlačiť k diplomatickému urovnaniu krízy.

Podľa WSJ Trump hľadá možnosti, ktoré zabránia vypuknutiu novej vojny, vrátane tej, do ktorej by boli zatiahnuté americké ozbrojené sily.

Zdroje WSJ poznamenali, že diskusie o iránskom jadrovom programe sa zintenzívnili, ale zatiaľ sú všetky v počiatočnom štádiu.

Nie je jasné, ktorú možnosť si Trump - ktorý povedal, že sa snaží vyhnúť tretej svetovej vojne - vyberie. V rozhovore pre magazín Time zverejnenom 12. decembra uviedol, že USA by mohli ísť do vojny s Iránom, a to aj preto, že Teherán pripravuje plány na jeho zabitie. „Stať sa môže čokoľvek. Toto je veľmi nestabilná situácia," povedal Trump.

Irán obnovil svoj jadrový program v roku 2019, rok po tom, čo od jadrovej dohody s ním odstúpili Spojené štáty vedené Trumpom. Teherán však dohodu podpísanú aj s ďalšími štátmi ešte do istej miery dodržiaval, avšak napokon od nej úplne odstúpil v januári 2020 po tom, čo pri Trumpom schválenom raketovom útoku zahynul v Bagdade iránsky generál Kásem Solejmání.

(tasr, Times of Israel)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.