Preskočiť na obsah
  |  

Na Ukrajine odsúdili ženu, ktorá napísala Nebenziovi list o rabovaní, ktorý čítal v OSN

Súd na Ukrajine odsúdil na 14 rokov väzenia ukrajinskú občianku za to, že napísala listy ruskému veľvyslancovi pri OSN Vasilijovi Nebenziovi o údajnom rabovaní a podobných činoch, ktoré potom Nebenzia čítal v OSN ako ospravedlnenie ruskej invázie.

Ukrajinská prokuratúra nezverejnila meno odsúdenej, avšak agentúra AFP o nej píše ako o šéfke mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv. Denník Ukrajinska pravda napísal, že ide o Olenu Berežnú, matku bývalej poslankyne zo Strany regiónov Iryny Berežnej, ktorá pred siedmimi rokmi zahynula pri autonehode v Chorvátsku.

Podľa prokuratúry obžalovaná napísala ruskému veľvyslancovi po vypuknutí konfliktu o údajnom bezpráví na Ukrajine vrátane rabovania, vrážd, lúpeží a výziev ukrajinských politikov na zabíjanie Rusov, takže obyvatelia Ukrajiny podľa nej "špeciálnu vojenskú operáciu" Ruska podporujú.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Kyjev obvinil už tisíce ľudí zo spolupráce s Ruskom, pripomína AFP.

(tasr, afp)

  |  

Severokórejskí vojaci údajne dobyli dedinu v Kurskej oblasti

Vojenské jednotky z KĽDR sa zapojili do bojov po boku Ruska, tentokrát v Kurskej oblasti, kde od augusta operujú ukrajinské sily.

Severokórejským jednotkám sa 6. a 7. decembra podarilo obsadiť dedinu Plechovo neďaleko mesta Sudža, ktoré kontrolujú Ukrajinci. Vyplýva to z informácií servera Novaja Gazeta, ktorý cituje proruské vojenské zdroje.

Proruský vojenský bloger Romanov Lite uviedol, že dedinu obsadili výhradne Severokórejčania za dve hodiny. „Išli ako uragán, žiadnych zajatcov nebrali. Ukrajinská strana stratila viac ako tristo vojakov,“ tvrdil. Podobné informácie poskytol aj bloger Jurij Kotenok, ktorý dodal, že vojaci z KĽDR prešli dvojkilometrovým mínovým poľom a rýchlo zlikvidovali ukrajinské jednotky.

Ďalší telegramový kanál informoval, že útok prebiehal zo troch smerov a dedina padla za tri hodiny. „Naše jednotky dokončujú čistenie oblasti a presúvajú sa do Gujeva,“ uviedol kanál.

Severokórejský líder Kim Čong-un vyslal do Ruska približne 12-tisíc vojakov. Väčšina z nich bola nasadená v Kurskej oblasti, kde vykonávali operácie od októbra.

(mm)

  |  

Problém s platbami za ruský plyn sa čoskoro vyrieši, vyhlásil Szijjártó

Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó vyjadril v piatok presvedčenie, že problém s platbami za tranzit ruského plynu do Maďarska cez Turecko sa rýchlo vyrieši.

„Bezpečnosť dodávok energie do Maďarska do veľkej miery závisí od Bulharska, pretože tadiaľ prechádza plynovod TurkStream. V tomto roku sme touto trasou dostali viac ako 7 miliárd kubických metrov zemného plynu, preto je pre Maďarsko kľúčovou otázkou predvídateľnosť a spoľahlivosť tranzitných dodávok," napísal minister na sociálnej sieti. Sankcie, ktoré na ruskú štátnu banku Gazprombank uvalili Spojené štáty, vytvorili v regióne zložitú situáciu, ale túto situáciu dokážeme vyriešiť úzkou regionálnou spoluprácou a solidaritou," dodal.

Maďarsko a Bulharsko si dali za úlohu „nájsť také právne a finančné riešenie" tohto problému, ktoré umožní realizovať platby za ruský plyn a bude prijateľné pre všetky strany, uviedol minister neskôr vo vysielaní televízie M1.

„Naši partneri rýchlo dokončia požadované právne a finančné práce, a preto budú dodávky plynu cez Bulharsko v nadchádzajúcom období absolútne spoľahlivé, a to aj napriek reštriktívnym opatreniam USA. Je to dobrá správa pre dodávky energie do Maďarska," zdôraznil Szijjártó.

(tasr, tass)

  |  

Zurabišviliová pred voľbami v Gruzínsku odkázala, že z funkcie neodíde

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová označila voľbu novej hlavy štátu, ktorá sa uskutoční v sobotu, za „výsmech".

V nadchádzajúcich voľbách nebudú prezidenta voliť voliči, ale vôbec prvýkrát zbor voliteľov, ktorý má 300 členov vrátane 150 poslancov gruzínskeho parlamentu, členov najvyšších rád Adžarska a Abcházskej autonómnej republiky v exile.

Okrem nich budú v zbore voliteľov aj zástupcovia regionálnych samospráv, čo podľa analytikov bude mať za následok upevnenie moci vládnej strany Gruzínsky sen. Účasť voliteľov zastupujúcich opozíciu je otázna, keďže jej poslanci prácu parlamentu bojkotujú. Ak bude potrebné druhé kolo voľby prezidenta, uskutoční sa ešte v sobotu.

Gruzínsky sen ako svojho prezidentského kandidáta nominoval bývalého futbalového reprezentanta a poslanca parlamentu za provládnu stranu Sila ľudu Micheila Kavelašviliho, ktorý bol jedným z autorov zákona o zahraničnom vplyve. Prijímanie tohto zákona spôsobilo v krajine násilné protesty a zhoršenie vzťahov Gruzínska so Západom.

Časť gruzínskej spoločnosti kritizuje Kavelašviliho kandidatúru aj preto, že nemá vyššie vzdelanie, informovala stanica Deutsche Welle.

Politológ Gela Vasadze v tejto súvislosti poznamenal, že Kavelašvili nebude "zvoleným, ale vymenovaným prezidentom". Politológ dodal, že v súčasných podmienkach nie je v Gruzínsku možné uskutočniť spravodlivé voľby.        

Prezidentka Zurabišviliová v piatok zopakovala, že "nikam neodchádza". "Som tu a budem tu, pretože táto krajina práve teraz potrebuje legitímnu inštitúciu," objasnila podľa RFE/RL.

Podľa prezidentkinho názoru sú jediným východiskom zo súčasnej krízy v Gruzínsku nové parlamentné voľby. Zopakovala, že jej mandát bude pokračovať až do zvolenia nového prezidenta parlamentom, ktorý vzíde z nových volieb.

Zurabišviliová - podobne ako opozícia - neuznáva výsledok parlamentných volieb, ktoré sa v Gruzínsku konali koncom októbra a za ktorých víťaza bola vyhlásená strana Gruzínsky sen. Zurabišviliová sa v tejto veci obrátila aj na ústavný súd. Ten však jej podanie zamietol.

Po tom, ako staronový premiér Irakli Kobachidze oznámil, že jeho vláda do roku 2028 odkladá prístupové rokovania s EÚ, v Gruzínsku vypukla nová vlna protivládnych protestov.

Zhromaždenia odporcov vlády trvajú už viac ako dva týždne. Zadržaných bolo počas nich niekoľko stoviek ľudí vrátane opozičných politikov. Časť zadržaných po prepustení na slobodu informovala, že boli vystavení policajnému násiliu.

(tasr, rádio sloboda)

  |  

Nancy Pelosiovú hospitalizovali počas pracovnej cesty v Luxembursku

Kongresmanka Nancy Pelosiová utrpela zranenie, ktoré však jej hovorca bližšie nešpecifikoval.

Pelosiová (84) do Luxemburska pricestovala pri príležitosti 80. výročia bitky o Ardeny, v ktorej spojenecké sily odrazili poslednú veľkú ofenzívu nacistického Nemecka na západnom fronte počas druhej svetovej vojny.

ĐPelosiová počas cesty s delegáciou kongresmanov v Luxembursku utrpela na oficiálnej akcii zranenie a bola prijatá do nemocnice na vyšetrenie," uviedol hovorca Ian Krager vo vyhlásení s tým, že politička pokračuje vo svojej práci.

Kongresmanka zo San Francisca pôsobila ako líderka demokratov v Snemovni reprezentantov 20 rokov, z toho dvakrát ako predsedníčka snemovne - post, na ktorom bola ako vôbec prvá žena a na ktorý rezignovala pred pred takmer dvoma rokmi. V novembrových voľbách opäť obhájila mandát v Kongrese. Naďalej ostáva vplyvnou osobnosťou Demokratickej strany s titulom emeritnej predsedníčky.

(tasr, ap)

  |  

Irán súhlasí so zintenzívnením monitorovania v komplexe Fordú

Irán dal súhlas, aby Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAE) posilnila monitorovanie v továrni na obohacovanie uránu v iránskom meste Fordú.

Stalo sa tak v nadväznosti na plány Iránu zvýšiť tam objem výroby vysoko obohateného uránu, ktoré na Západe vyvolali znepokojenie.

MAAE minulý týždeň uviedla, že Irán zrekonštruoval svoj závod na obohacovanie uránu vo Fordú ležiacom južne od Teheránu. Predpokladá, že tieto zmeny by výrazne zvýšili rýchlosť výroby obohateného uránu a Irán by za mesiac mohol vyrobiť viac ako 34 kilogramov vysoko obohateného uránu - v porovnaní s 4,7 kilogramu, ktoré produkuje teraz, dodala MAAE.

MAAE v tejto situácii vyzvala Irán, aby jej urýchlene umožnil inšpekcie.

V dôvernej správe MAAE, s ktorou sa oboznámila aj AFP, sa uvádza, že Irán súhlasil so žiadosťou MAAE, ktorá chce zvýšiť frekvenciu a intenzitu implementácie ochranných opatrení vo Fordú.

Irán trvá na svojom práve využívať jadrovú energiu na mierové účely a naďalej popiera, že by sa snažil vyrobiť jadrovú zbraň.

MAAE však opakovane upozorňuje, že Irán je jediný štát bez jadrových zbraní, ktorý obohacuje urán na 60-percentnú čistotu. Na zbrojné účely je potrebné obohatenie na čistotu 90 percent, čo sa však po technickej stránke dá z pôvodných 60 percent dosiahnuť pomerne jednoducho.

Británia, Francúzsko a Nemecko v utorok odsúdili posledné kroky Iránu zamerané na rozšírenie jeho jadrového programu a dôrazne ho vyzvali, aby toto svoje konanie zastavil.

Aj hovorca Európskej únie pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni v piatok uviedol, že najnovší krok Iránu je mimoriadne znepokojujúci.

Napätie medzi Iránom a Západom trvá odvtedy, ako Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia na poste prezidenta USA odstúpil od prelomovej dohody s Teheránom z roku 2015. Na základe tejto dohody mal Irán obmedziť svoj jadrový program a výmenou za to získať zmiernenie západných sankcií.

(tasr, afp)