Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Argentínsky zázrak. Radikálne reformy libertariána Mileiho ťahajú krajinu z recesie

Argentínsky prezident Javier Milei oslavuje prvé úspechy svojich ambicióznych reforiem, ktorých cieľom je stabilizácia ekonomiky a vytiahnutie krajiny z vlečúcej sa recesie.

Podľa argentínskeho štatistického úradu vzrástol hrubý domáci produkt v treťom štvrťroku o 3,9 percenta oproti predchádzajúcemu obdobiu. Tento rast ťahali najmä poľnohospodárstvo a ťažba, zatiaľ čo priemyselná výroba a stavebníctvo vykázali pokles. Tieto údaje vychádzajú z analýz stanice CNN a denníka Financial Times.

Milei, ktorý bol zvolený s cieľom skrotiť hyperinfláciu a transformovať hospodárstvo tretej najväčšej ekonomiky Latinskej Ameriky, zaviedol razantné škrty vo verejných výdavkoch a obmedzil tlačenie peňazí. Tieto kroky pomohli znížiť infláciu a stabilizovať štátne financie. Medzinárodný menový fond (MMF) označil Mileiho reformy za „nad očakávania úspešné“. Prezident si však pripísal aj negatívne dôsledky: nezamestnanosť vzrástla na 7,6 percenta a miera chudoby stúpla na 53 percent.

„Ekonomická a sociálna pohroma, ktorú predpovedali, nikdy nenastala,“ povedal Milei v rozhovore pre Financial Times. „Mám päťdesiatpercentnú podporu aj po tom, čo som zaviedol najväčší úsporný program v našej histórii. Nie je to zázrak?“

Kontroverzné reformy a pragmatické odklony Mileiho vláda znížila verejné výdavky zo 44 percent na 32 percent HDP a vďaka daňovej amnestii sa do finančného systému dostalo približne 15 miliárd dolárov. Zrušenie dotácií na energie a zníženie dôchodkov či platov vo verejnom sektore však vyvolalo kontroverzie. Počiatočná devalvácia pesa a jeho následná stabilizácia znížili tlak na výmenný kurz, čo pomohlo obmedziť dopyt po dolároch na čiernom trhu.

Hoci Milei pôvodne sľuboval dolárovú ekonomiku a zrušenie centrálnej banky, tieto radikálne kroky zatiaľ odložil. Zmiernil aj svoju rétoriku voči Číne, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom krajiny. Na nedávnom samite G20 dokonca dostal od čínskeho prezidenta gratuláciu k „odhodlaniu k hospodárskemu oživeniu“.

Argentínsky akciový index Merval vzrástol tento rok o 174 percent, čo signalizuje dôveru investorov v Mileiho reformy. Životná úroveň domácností však klesá – reálne mzdy v súkromnom sektore poklesli o 11 percent, vo verejnom sektore dokonca o 17,5 percenta.

Shila Vilkerová z organizácie Trespuntozero upozorňuje, že Mileiho snahy priniesli stabilitu, no udržateľný rast si vyžaduje prekonanie ďalších výziev. „Zrušenie prísnych kapitálových a menových regulácií je kľúčom k prilákaniu zahraničných investícií a dlhodobému zlepšeniu životnej úrovne,“ uviedla Vilkerová.

Ekonómovia zároveň varujú, že Argentína má za sebou sériu stabilizačných plánov, ktoré neskôr zlyhali. Podľa JPMorgan ekonomika tento rok poklesne o 3 percentá, no v roku 2025 by mohla dosiahnuť rast 5,2 percenta, čo by znamenalo návrat na úroveň HDP z roku 2021.

Milei tak čelí náročnej úlohe: udržať podporu obyvateľstva, dokončiť štrukturálne reformy a zároveň zabezpečiť, aby sa stabilizácia zmenila na dlhodobý rast.

Minúta  |  

Human Rights Watch obviňuje Izrael z aktov genocídy za obmedzenie prístupu k vode v Gaze

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) zároveň vyzvala medzinárodné spoločenstvo na zavedenie sankcií.

HRW vo svojej novej správe zameranej najmä na vodu podrobne opisuje podľa nej zámerné úsilie izraelských orgánov „systematickej povahy" pripraviť obyvateľov tejto palestínskej enklávy o vodu, čo „pravdepodobne spôsobilo tisíce úmrtí... a pravdepodobne bude naďalej spôsobovať úmrtia". Nedostatok vody spôsobil, že obyvatelia Pásma Gazy sú vystavení chorobám prenášaným vodou a komplikáciám, ako sú infikované rany a neschopnosť hojenia v dôsledku dehydratácie, uviedla HRW.

„Izraelskí predstavitelia od októbra 2023 zámerne bránia Palestínčanom v prístupe k dostatočnému množstvu vody potrebnom na prežitie v Pásme Gazy," uvádza HRW v správe založenej na rozhovoroch s tamojšími obyvateľmi, zamestnancami vodných a sanitárnych zariadení, lekármi a humanitárnymi pracovníkmi, ako aj na satelitných snímkach, fotografiách, videách a analýze údajov. HWR v správe tvrdí, že izraelské orgány neodpovedali na žiadosti o informácie.

Izrael odmietol predošlé podobné obvinenia ľudskoprávnych skupín a vyhlásil, že akcie v Pásme Gazy sú legitímnymi vojenskými operáciami.

V správe skupina opisuje podľa jej slov úmyselné poškodzovanie vodárenskej a sanitárnej infraštruktúry vrátane solárnych panelov, ktoré poháňajú čističky, nádrže a skladov náhradných dielov, ako aj blokovanie paliva pre generátory.

Izrael taktiež prerušil dodávky elektrickej energie, útočil na opravárov a zablokoval dovoz materiálu na opravu, píše sa ďalej v správe.

Podľa záverov správy „izraelskí predstavitelia úmyselne vytvorili palestínskemu obyvateľstvu životné podmienky, ktoré boli zamýšľané tak, aby viedli k jeho úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu". To sa podľa nej rovnalo vojnovému zločinu „vyhladzovania" a „činom genocídy". HRW však prestala tvrdiť, že Izrael páchal otvorenú „genocídu".

Na základe medzinárodného práva si dokázanie páchania genocídy vyžaduje dôkazy o konkrétnom úmysle, čo je podľa odborníkov veľmi náročné, vysvetľuje ďalej francúzska agentúra. „Vzor správania uvedený v tejto správe spolu s vyhláseniami, ktoré naznačujú, že niektorí izraelskí predstavitelia si želali zničiť Palestínčanov v Pásme Gazy, môže naznačovať takýto zámer," uviedla správa.

Južná Afrika minulý december podala na Medzinárodnom súdnom dvore žalobu proti Izraelu, v ktorej tvrdí, že vojna v palestínskej enkláve porušila Dohovor OSN o genocíde z roku 1948. Izrael toto obvinenie poprel.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Trumpov tím kritizoval zabitie ruského generála v Moskve

Keith Kellogg, člen tímu Donalda Trumpa, zhodnotil zabitie ruského generálporučíka Igora Kirillova a označil tento krok za nerozumný.

Kellogg, ktorého Trump nominoval ako osobitného predstaviteľa pre Ukrajinu a Rusko, upozornil, že takéto akcie môžu narúšať pravidlá vojny a komplikovať mierové rozhovory.

Kellogg vyjadril obavy nad tým, že zabíjanie vysokopostavených dôstojníkov na domácej pôde rozširuje hranice pravidiel vojny. Kritizoval aj využitie naverbovanej osoby na vykonanie tejto operácie. Pre Fox News vyhlásil, že ide o nevhodnú a rizikovú taktiku.

„Toto je vojna a takéto situácie sa v nej bežne vyskytujú. Je to smutné, ale vojaci sa práve preto snažia vojne vyhnúť,“ dodal na druhej strane Kellogg.

Incident spojený so smrťou Kirillova sa odohral 17. decembra v Moskve, kde výbuch nálože umiestnenej na elektrickej kolobežke pripravil o život nielen generála, ale aj jeho asistenta. Podľa zdrojov zo špeciálnych služieb šlo o operáciu koordinovanú Bezpečnostnou službou Ukrajiny (SBU).

Spojené štáty sa od tejto akcie dištancovali a vyhlásili, že o nej neboli vopred informované ani ju nepodporujú.

(mm)

Minúta  |  

V USA sa po piatich rokoch podarilo eradikovať invázne vražedné sršne

Najväčší sršeň na svete, ktorého bodnutie je nebezpečné a ktorý má schopnosť zabiť včelí úľ v priebehu niekoľkých hodín, bol v USA vyhlásený za vyhubený.

Stalo sa tak päť rokov po tom, čo bol tento invázny druh prvýkrát spozorovaný v štáte Washington blízko kanadských hraníc.

Eradikáciu sršňa mandarínskeho, známeho aj ako vražedný sršeň (Vespa mandarinia), oznámilo v stredu ministerstvo poľnohospodárstva štátu Washington, ako aj príslušný federálny rezort. Dodali, že od roku 2021 neboli zaznamenané žiadne nálezy sršňa severného vo Washingtone.        

Ide o veľký úspech, na ktorom sa podieľali miestni obyvatelia, ktorí súhlasili s umiestnením pascí na svoje pozemky a hlásili pozorovania sršňa, ako aj výskumníci, ktorí zachytili živého sršňa, pripojili k nemu malú rádiovú vysielačku a sledovali jeho let cez les do hniezda v jelši. Vedci zničili hniezdo práve v čase, keď sa v jeho okolí rojili kráľovné.

„Toto je vzácny deň, keď ľudia skutočne dokážu vyhrať proti hmyzu," uviedol manažér programu proti škodcom Sven Spichiger na virtuálnej tlačovej konferencii ministerstva poľnohospodárstva štátu Washington.

Spichiger povedal, že štát Washington zostane v strehu, napriek tomu, že ohlásil eradikáciu. Poznamenal, že entomológovia budú pokračovať v monitorovaní pascí v okrese Kitsap, kde jeden z obyvateľov nahlásil nepotvrdené pozorovanie v októbri, ale pokusy o odchyt neboli úspešné.

Poznamenal, že problémy môžu predstavovať aj iné invazívne sršne: úradníci v štátoch Georgia a Južná Karolína už bojujú so žltonohými sršňami a sršne obrovské boli nedávno zistené aj v Španielsku. „Budeme naďalej ostražití," ubezpečil Spichiger.

Dané sršne môžu mať dĺžku päť centimetrov a predtým sa im hovorilo ázijské obrie sršne. Pozornosť vedeckej i laickej verejnosti si získali v roku 2013, keď v Číne zabili 42 ľudí a 1675 ťažko zranili. Podľa údajov Národného inštitútu zdravia v USA každý rok zomrie na uštipnutie včiel a sršňov približne 72 ľudí.

V Severnej Amerike boli tieto sršne prvýkrát zistené v kanadskej provincii Britská Kolumbia v auguste 2019 a v decembri 2019 sa ich výskyt potvrdil aj v štáte Washington.

Predpokladá sa, že sršne sa mohli do Severnej Ameriky dostať v kvetináčoch alebo prepravných kontajneroch.

Severské obrovské sršne predstavujú významnú hrozbu pre opeľovače a pôvodný hmyz. Dokážu zničiť úľ včiel medonosných už za 90 minút: dekapitovať včelám hlavu a potom brániť úľ ako svoj vlastný, vziať znášku, aby nakŕmili svoje mláďatá.

Sršeň dokáže bodnúť cez väčšinu včelárskych oblekov, vypustiť takmer sedemkrát väčšie množstvo jedu ako včela medonosná a bodnúť viackrát.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Izrael v odvete za raketový útok podnikol nálety na húsíjské ciele v Jemene

Údery, ktoré si údajne vyžiadali deväť obetí, zasiahli vojenské ciele pripisované húsíjským militantom na západnom pobreží a vo vnútrozemí Jemenu, uviedla izraelská armáda.

Húsíjskí povstalci v Jemene sú podobne ako libanonské šiitské hnutie Hizballáh spojencami úhlavného nepriateľa Izraela - Iránu. Húsíovia vo svojich útokoch na Izrael - vzdialený približne 1800 kilometrov - pokračujú aj po tom, čo bolo v ozbrojenom konflikte medzi Izraelom a Hizballáhom dosiahnuté prímerie.

Jemenské milície tvrdia, že ich útoky na Izrael sú prejavom solidarity s ľudom palestínskeho Pásma Gazy, kde izraelská armáda vedie vojnu proti islamistickej organizácii Hamas. Ide o izraelskú odvetu za vpád palestínskych teroristických kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Sýrski povstalci by si mali vziať ponaučenie z izolácie Talibanu, vyhlásil Blinken

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyzval v stredu sýrskych povstalcov, ktorí zosadili režim prezidenta Bašára Asada, aby splnili svoje sľuby o inklúzii.

Islamistická Organizácia za oslobodenie Levanty - známa aj ako Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá má korene v sieti al-Káida a podporuje ju Turecko, - od svojich prvých vyhlásení po páde Asadovho režimu sľubuje ochranu národnostných i náboženských menšín v Sýrii.

Aj „Taliban pri preberaní moci v Afganistane prezentoval umiernenejšiu tvár, alebo sa o to aspoň pokúšal, a potom sa ukázala jeho pravá tvár. Výsledkom je, že zostáva vo svete veľmi izolovaný," povedal Blinken na zasadnutí Rady pre zahraničné vzťahy v New Yorku.

Po počiatočných ústupkoch Západu Taliban znovu zaviedol prísny výklad islamského práva, ktorý zahŕňa napr. aj zákaz štúdia žien a dievčat na stredných a vysokých školách.

Blinken povstalcom v Sýrii odkázal, že ak nechcú takú medzinárodnú izoláciu ako Taliban, musia „urobiť určité veci, aby krajinu posunuli vpred". Vyzval na vytvorenie "nesektárskej" vlády, ktorá bude chrániť menšiny a riešiť bezpečnostné problémy vrátane pokračovania boja proti skupine Islamský štát a odstránenia pretrvávajúcich zásob chemických zbraní.

Blinken uviedol, že HTS sa môže z Asadovho prípadu poučiť aj v tom, že sa bude snažiť dosiahnuť politické riešenie s inými skupinami. „Asadovo absolútne odmietanie zapojiť sa do akéhokoľvek politického procesu je jednou z vecí, ktoré spečatili jeho pád," vyhlásil Blinken.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.