Preskočiť na obsah
  |  

NHL: Černák pomohol Tampe k víťazstvu nad Blues, Pospíšil rozdal deväť hitov

Hokejisti Pittsburghu zvíťazili v noci na piatok v zámorskej NHL na ľade Nashvillu 5:4 po predĺžení.

Kapitán Sidney Crosby a krídelník Bryan Rust si pripísali po štyri kanadské body. Z trojice Slovákov Tomáš Tatar (New Jersey), Erik Černák (Tampa Bay) a Martin Pospíšil (Calgary Flames) nebodoval nikto.

Crosby skóroval, mal tri asistencie a bol pri každom góle okrem víťazného. Ten strelil po 67 sekúnd extračasu práve Rust, ktorý mal dovedna dva presné zásahy a dve asistencie. Pre kapitána to bol prvý gól po desiatich zápasoch, z ktorých tím nebodoval len v dvoch.

Tatarovo Jersey prehralo na ľade Columbusu 2:4, slovenský útočník bol na ľade 9:09 minúty, rozdal dva hity a dostal dvojminútový trest za hákovanie.

Černákova Tampa naopak zdolala St. Louis 3:1 a slovenský obranca absolvoval 20:41 minúty, zaznamenal jeden blok a šesť hitov. Dve asistencie zaznamenal Nikita Kučerov a natiahol bodovú sériu na deväť duelov.

Pospíšil nezopakoval proti Ottawe (2:3 pp) výkon z duelu s Bostonom (3:4 pp), kde bodoval po šiestich dueloch. V tom najnovšom si pripísal mínusku, jeden blok a rozdal deväť hitov. Na ľade bol 17:07 minúty.

(tasr)

  |  

Maďarsko udelilo azyl poľskému opozičnému poslancovi, Sikorski to označil za nepriateľský akt

Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski označil rozhodnutie maďarskej vlády udeliť politický azyl poľskému opozičnému poslancovi Marcinovi Romanowskému za nepriateľský čin voči Poľsku a porušenie zásad Európskej únie.

Sikorski avizoval, že odvetné kroky Poľska voči Maďarsku budú oznámené v piatok, referuje portál Do Rzeczy.

Maďarské úrady potvrdili, že Romanowski získal politický azyl na základe jeho tvrdení o politicky motivovanom stíhaní v Poľsku. Romanowski čelí obvineniam z 11 trestných činov vrátane účasti v organizovanej zločineckej skupine, sprenevery vyše 107 miliónov zlotých a pokusu o ďalšiu spreneveru vo výške 58 miliónov zlotých. Politik tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o vykonštruované obvinenia zo strany štátnych orgánov a prokuratúry.

Romanowski vo vyhlásení uviedol, že v Poľsku čelí politickým represáliám pod vedením koaličnej vlády Donalda Tuska. Podľa neho by jeho prípad mal riešiť nezávislý a nestranný súd, čo aktuálne nie je v Poľsku možné.

Predseda poľského parlamentu Szymon Hołownia zároveň vyzval na odobratie poslaneckého platu Romanowskému, argumentujúc, že jeho útek do Maďarska je porušením poslaneckého sľubu.

(mm)

  |  

Američania s palestínskym pôvodom zažalovali vládu USA pre diskrimináciu

Tvrdia, že zlyhala pri ich záchrane, ako aj pri záchrane ich rodín uväznených v Pásme Gazy.

V žalobe obvinili ministerstvo zahraničných vecí z diskriminácie Američanov s palestínskym pôvodom, v dôsledku čoho vláda údajne nevyvinula rovnaké úsilie na ich záchranu z vojnovej zóny, ako pri rýchlej evakuácii a ochrane Američanov s iným pôvodom v podobných situáciách. Tento týždeň ide pritom už o druhú žalobu namierenú proti vláde USA. Palestínske rodiny v utorok zažalovali americké ministerstvo zahraničných vecí aj za podporu izraelskej armády.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že ministerstvo nekomentuje prebiehajúce súdne spory. Zároveň ale dodal, že bezpečnosť amerických občanov na celom svete je „najvyššou prioritou".

Štvrtková žaloba uvádza, že došlo k porušeniu práva navrhovateľov na ochranu podľa Ústavy USA, keď sa im odoprelo „evakuačné úsilie, ktoré federálna vláda poskytuje Američanom nepalestínskeho pôvodu", píše Reuters.

V žalobe sa spomínali aj porovnateľné prípady, keď vláda evakuovala svojich občanov zo zón konfliktu v Afganistane, Libanone či Sudáne. K obvineným osobám patria americký prezident Joe Biden, minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin. Hovorca ministerstva zahraničných vecí v reakcii podotkol, že Spojené štáty evakuovali Američanov z nebezpečných oblastí po celom svete vrátane Pásma Gazy.

Vojna v Pásme Gazy, ktorá sa začala po útoku militantov Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, si podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva pod správou Hamasu doposiaľ vyžiadala viac ako 45.000 obetí. V dôsledku konfliktu zároveň opustilo svoje domovy takmer 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy.

(tasr, afp)

  |  

Vyšetrovatelia znovu predvolali juhokórejského prezidenta na vypočúvanie

Podľa predstaviteľov bezpečnostných zložiek sa bude vypočúvanie konať 25. decembra.

Tím poslal prezidentovi druhé predvolanie, na základe ktorého by sa mal v stredu 25. decembra o 10.00 h dostaviť na vypočúvanie. Predvolanie zaslal expresnou poštou i elektronicky do prezidentskej kancelárie i na miesto bydliska.

Viaceré pokusy o doručenie prvého predvolania prezidentovi začiatkom tohto týždňa údajne zlyhali po tom, ako ho prezidentská kancelária odmietla prijať alebo poslala poštou späť.

Šéf vyšetrovacieho tímu v utorok povedal, že predvolanie bolo odmietnuté zámerne a že jeho úrad v reakcii na to rýchlo podnikne "právne kroky". Spomenul aj možnosť vydania súdneho zatykača.

Prezident 3. decembra nečakane vyhlásil stanné právo a obvinil opozíciu z protištátnych aktivít. Opozícia následne vyhlásila, že sa dopustil vzbury a zneužitia moci. Jun obvinenia odmieta a podľa právnych zástupcov sa proti nim bude brániť na súde. Parlament prezidentovi pozastavil výkon funkcie, kým ústavný súd nerozhodne o jeho odvolaní alebo opätovnom dosadení do úradu.

Prezidentovi i okruhu jeho najbližších spolupracovníkov môže v prípade usvedčenia hroziť doživotné väzenie či dokonca trest smrti, uviedla agentúra AFP. V súčasnosti má Jun Sok-jol zákaz opustiť krajinu. Prokuratúra mu dala čas do soboty (21. 12.), aby prišiel na vypočúvanie. V opačnom prípade môže byť naňho vydaný zatykač.

Prezident svojím krokom vyvolal v Južnej Kórei rozsiahle protesty. Do ulíc hlavného mesta vyšli státisíce demonštrantov, ktorí žiadali jeho odvolanie a zadržanie.

(tasr, jonhap)

  |  

Biden sa pred koncom funkčného obdobia stretne s Meloniovou a pápežom

Podľa všetkého by tak mohlo ísť o poslednú zahraničnú cestu Joea Bidena pred odchodom z prezidentského úradu.

Cieľom návštevy, ktorá sa bude konať od 9. do 12. januára, je posilniť vzťahy medzi USA a Talianskom a poďakovať sa Meloniovej za „silné vedenie skupiny G7 v uplynulom roku", ozrejmila vo vyhlásení hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Biden sa počas návštevy Talianska stretne aj s pápežom a bude „diskutovať o podpore mierového úsilia na celom svete", povedala hovorkyňa. Podľa Bieleho domu prezident vo štvrtok telefonicky hovoril s najvyšším predstaviteľom katolíckej cirkvi a poďakoval sa mu za jeho „pokračujúce snahy o zmiernenie globálneho utrpenia".         

Súčasný prezident USA je pritom len druhou hlavou štátu rímskokatolíckeho vierovyznania v histórii krajiny. Prvým bol John F. Kennedy, píše AP.

Cesta do Talianska sa uskutoční iba niekoľko dní predtým, ako Biden odovzdá prezidentský úrad novozvolenému republikánovi Donaldovi Trumpovi. Talianska pravicová premiérka Meloniová zablahoželala Trumpovi po jeho víťazstve v novembrových voľbách a vyzdvihla "neochvejné" väzby medzi oboma krajinami, pripomína AFP.

(tasr, ap, afp)

  |  

Bez Ukrajiny nemožno prijať žiadne rozhodnutie o jej budúcnosti, zhodli sa lídri EÚ

Nemecký kancelár Olaf Scholz podčiarkol dôležitosť podpory Ukrajiny „tak dlho, ako to bude potrebné".

„Iba Ukrajina ako napadnutá krajina môže legitímne určiť, čo znamená mier a či a kedy sú splnené podmienky na začatie rokovaní," povedal predseda Európskej rady António Costa na záver summitu. „Nastal čas posilniť Ukrajinu (a pripraviť ju) na všetky možné scenáre," pokračoval.

Holandský premiér Dick Schoof zdôraznil, že len Kyjev môže určiť podmienky rozhovorov. „Doposiaľ Ukrajina ešte nenaznačila, že je na to pripravená," dodal.

Pozícia Ukrajiny vo vojne je v súčasnosti neistá a Rusko naďalej dosahuje úspechy na bojisku a postupne posúva frontovú líniu smerom na západ napriek stratám. Ukrajinská energetická sieť je v havarijnom stave a problémom sú aj chýbajúce sily na bojisku, pripomína AP.

(tasr, ap)