Preskočiť na obsah
  |  

Predstavitelia USA sa stretnú s novým vedením Sýrie

Ide o prvú oficiálnu diplomatickú misiu USA v Damasku od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011.

Diplomati sa počas návštevy Sýrie stretnú nielen so zástupcami islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá zvrhla prezidenta Bašára Asada, ale taktiež s aktivistami, občianskou spoločnosťou či členmi menšinových skupín, spresnilo ministerstvo.

Americkí predstavitelia budú so Sýrčanmi hovoriť o „ich vízii budúcnosti" Sýrie a o prípadnej podpore týchto snáh zo strany USA, informoval hovorca ministerstva.

Hovorca ďalej oznámil, že delegáciu USA tvorí Barbara Leafová, ktorá je najvyššou predstaviteľkou ministerstva zahraničných vecí pre Blízky východ, a dlhoročný diplomat Daniel Rubinstein, ktorý je zodpovedný za angažovanie sa USA v Sýrii.

Spojené štáty naďalej pátrajú po Američanoch, ktorí zmizli v Sýrii, preto sa k delegácii pridal aj vedúci predstaviteľ USA pre rukojemníkov Roger Carstens, píše AFP.

Sýrski povstalci vedení HTS, kedysi napojenou na al-Káidu, spustili koncom novembra nečakanú ofenzívu proti režimu dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Úspešne ju zavŕšili 8. decembra dobytím Damasku. Asad následne ušiel do Moskvy. Zvrhnutím jeho režimu sa v Sýrii skončila 13-ročná občianska vojna aj polstoročná vláda klanu Asadovcov.

(tasr, afp)

  |  

Členov gangu uväznili za pašovanie migrantov do Británie na známych aerolinkách

Zločineckú sieť odhalili po tom, ako tímy ministerstva vnútra zachytili selfie, ktoré si urobili iránski migranti pašovaní do krajiny.

Štyria Iránci boli uväznení na celkovo 18 rokov a päť mesiacov za organizovanie sofistikovanej operácie pašovania ľudí, ktorá bola zameraná na letiská v Spojenom kráľovstve.

Gang z mesta Swansea si od augusta 2018 do januára 2020 rezervoval 35 letov s použitím falošných identít u nízkonákladových leteckých spoločností Ryanair a EasyJet.

Digitálne dôkazy zhromaždené počas štvorročného vyšetrovania odhalili množstvo usvedčujúceho materiálu vrátane snímok falošných dokumentov použitých pri operácii.

Dvoch členov tejto skupiny pôvodne zatkli za pašovanie ľudí v decembri 2019 a ďalší štyria podozriví boli zadržaní v júli 2021 po dôkladnom vyšetrovaní.

(mja)

  |  

Rusko podniklo raketový útok na Kyjev, hlásia jednu obeť

Na viacerých miestach v metropole vypukli požiare, ktoré podľa nich spôsobili úlomky zo zostrelených rakiet.

V Kyjeve sa podľa AFP ozývalo niekoľko hlasných výbuchov a nad časťou mesta bolo vidieť stúpať dym. Ukrajinské vzdušné sily predtým na platforme Telegram varovali pred útokom balistickou strelou zo severu a uviedli, že raketový útok odrážala protivzdušná obrana.

„Podľa predbežných správ bol zabitý jeden človek," uviedol na Telegrame šéf miestnej vojenskej správy Serhij Popko s tým, že ruské sily použili pri útoku balistické rakety Ch-47M2 Kinžal a Iskander-M.

Približne o 05.30 miestneho času ukrajinská armáda hlásila, že ruská stíhačka, schopná niesť medzikontinentálnu raketu Kinžal, vzlietla z Ruska. Následne bol na celej Ukrajine vyhlásený letecký poplach.

BBC v správe citovala ukrajinské vojenské a monitorovacie kanály, ktoré taktiež tvrdili, že ruská armáda vypálila balistické strely. Presné informácie o ich počte však zatiaľ známe neboli.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že trosky ruskej rakety spadli v štyroch štvrtiach metropoly. V jednej začali horieť autá a budovy a najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa agentúry TASS vo štvrtok na svojej výročnej tlačovej konferencii vyzval Západ na súboj a navrhol, aby si vybral cieľ v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, zhromaždil obranné systémy a pokúsil sa odraziť ruský útok ruskou hypersonickou raketou Orešnik.

Ukrajinské úrady informovali o raketových útokoch aj v prístavnom meste Cherson, kde jedna osoba prišla o život a ďalších šesť utrpelo zranenia. V Kryvom Rihu v Dnepropetrovskej oblasti bol v dôsledku útoku, ktorý ruské sily podnikli v noci na piatok, zničený dvojposchodový dom. 15-ročné dievča a štyria dospelí tam podľa BBC utrpeli stredne ťažké zranenia.

(tasr, afp, bbc)

  |  

NHL: Černák pomohol Tampe k víťazstvu nad Blues, Pospíšil rozdal deväť hitov

Hokejisti Pittsburghu zvíťazili v noci na piatok v zámorskej NHL na ľade Nashvillu 5:4 po predĺžení.

Kapitán Sidney Crosby a krídelník Bryan Rust si pripísali po štyri kanadské body. Z trojice Slovákov Tomáš Tatar (New Jersey), Erik Černák (Tampa Bay) a Martin Pospíšil (Calgary Flames) nebodoval nikto.

Crosby skóroval, mal tri asistencie a bol pri každom góle okrem víťazného. Ten strelil po 67 sekúnd extračasu práve Rust, ktorý mal dovedna dva presné zásahy a dve asistencie. Pre kapitána to bol prvý gól po desiatich zápasoch, z ktorých tím nebodoval len v dvoch.

Tatarovo Jersey prehralo na ľade Columbusu 2:4, slovenský útočník bol na ľade 9:09 minúty, rozdal dva hity a dostal dvojminútový trest za hákovanie.

Černákova Tampa naopak zdolala St. Louis 3:1 a slovenský obranca absolvoval 20:41 minúty, zaznamenal jeden blok a šesť hitov. Dve asistencie zaznamenal Nikita Kučerov a natiahol bodovú sériu na deväť duelov.

Pospíšil nezopakoval proti Ottawe (2:3 pp) výkon z duelu s Bostonom (3:4 pp), kde bodoval po šiestich dueloch. V tom najnovšom si pripísal mínusku, jeden blok a rozdal deväť hitov. Na ľade bol 17:07 minúty.

(tasr)

  |  

Maďarsko udelilo azyl poľskému opozičnému poslancovi, Sikorski to označil za nepriateľský akt

Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski označil rozhodnutie maďarskej vlády udeliť politický azyl poľskému opozičnému poslancovi Marcinovi Romanowskému za nepriateľský čin voči Poľsku a porušenie zásad Európskej únie.

Sikorski avizoval, že odvetné kroky Poľska voči Maďarsku budú oznámené v piatok, referuje portál Do Rzeczy.

Maďarské úrady potvrdili, že Romanowski získal politický azyl na základe jeho tvrdení o politicky motivovanom stíhaní v Poľsku. Romanowski čelí obvineniam z 11 trestných činov vrátane účasti v organizovanej zločineckej skupine, sprenevery vyše 107 miliónov zlotých a pokusu o ďalšiu spreneveru vo výške 58 miliónov zlotých. Politik tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o vykonštruované obvinenia zo strany štátnych orgánov a prokuratúry.

Romanowski vo vyhlásení uviedol, že v Poľsku čelí politickým represáliám pod vedením koaličnej vlády Donalda Tuska. Podľa neho by jeho prípad mal riešiť nezávislý a nestranný súd, čo aktuálne nie je v Poľsku možné.

Predseda poľského parlamentu Szymon Hołownia zároveň vyzval na odobratie poslaneckého platu Romanowskému, argumentujúc, že jeho útek do Maďarska je porušením poslaneckého sľubu.

(mm)

  |  

Američania s palestínskym pôvodom zažalovali vládu USA pre diskrimináciu

Tvrdia, že zlyhala pri ich záchrane, ako aj pri záchrane ich rodín uväznených v Pásme Gazy.

V žalobe obvinili ministerstvo zahraničných vecí z diskriminácie Američanov s palestínskym pôvodom, v dôsledku čoho vláda údajne nevyvinula rovnaké úsilie na ich záchranu z vojnovej zóny, ako pri rýchlej evakuácii a ochrane Američanov s iným pôvodom v podobných situáciách. Tento týždeň ide pritom už o druhú žalobu namierenú proti vláde USA. Palestínske rodiny v utorok zažalovali americké ministerstvo zahraničných vecí aj za podporu izraelskej armády.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že ministerstvo nekomentuje prebiehajúce súdne spory. Zároveň ale dodal, že bezpečnosť amerických občanov na celom svete je „najvyššou prioritou".

Štvrtková žaloba uvádza, že došlo k porušeniu práva navrhovateľov na ochranu podľa Ústavy USA, keď sa im odoprelo „evakuačné úsilie, ktoré federálna vláda poskytuje Američanom nepalestínskeho pôvodu", píše Reuters.

V žalobe sa spomínali aj porovnateľné prípady, keď vláda evakuovala svojich občanov zo zón konfliktu v Afganistane, Libanone či Sudáne. K obvineným osobám patria americký prezident Joe Biden, minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin. Hovorca ministerstva zahraničných vecí v reakcii podotkol, že Spojené štáty evakuovali Američanov z nebezpečných oblastí po celom svete vrátane Pásma Gazy.

Vojna v Pásme Gazy, ktorá sa začala po útoku militantov Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, si podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva pod správou Hamasu doposiaľ vyžiadala viac ako 45.000 obetí. V dôsledku konfliktu zároveň opustilo svoje domovy takmer 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy.

(tasr, afp)