Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Politológ z Česka: Babiš má šancu na jednofarebnú vládu

Z dlhodobého hľadiska podľa neho platí, že pre ANO je prioritou dosiahnuť taký výsledok, aby koaličného partnera nepotrebovalo.

Česko čakajú na jeseň voľby do Poslaneckej snemovne (PS). Predvolebná kampaň podľa českého politológa Petra Justa beží už od vlaňajších európskych, krajských a senátnych volieb a s blížiacim sa termínom bude pritvrdzovať. Zatiaľ sa zdá, že hnutie ANO Andreja Babiša, ktoré je favoritom volieb, bude mať viac než kedykoľvek predtým šancu zostaviť jednofarebnú vládu.

Vyjadril sa tak vedúci Katedry politológie a anglofónnych štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe (MUP) to povedal v rozhovore so spravodajkyňou TASR. Súčasná koalícia podľa neho už pochopila, že program nemôže postaviť len na téme "antibabiš", ale voľby budú najmä o ekonomike.

Minuloročné voľby podľa Justa naznačili, ako by sa mohla začať prekresľovať stranícka mapa českej politiky. Pripomenul, že najviac sa vyšvihla koalícia Motoristov a Prísahy a nová podoba komunistickej strany v koalícii Stačilo. Práve tieto dva subjekty môžu zohrať kľúčovú úlohu v parlamentných voľbách ako Babišovi potenciálni koaliční partneri, myslí si Just.

ANO vraj chce vládnuť samo

Z dlhodobého hľadiska však podľa neho platí, že pre ANO je prioritou dosiahnuť taký výsledok, aby koaličného partnera nepotrebovalo. Nevylučuje, že ANO by mohlo zvíťaziť nadpolovičnou väčšinou, keďže v prieskumoch aktuálne dosahuje aj 37 percent.

Babiš však podľa neho možno ani nevie, či vôbec chce, aby sa do snemovne tieto strany dostali. "Ak by sa tam nedostali, jeho šanca na jednofarebnú väčšinu sa zvyšuje. Ak by sa tam dostali, šanca sa znižuje, ale zase môže mať koaličných partnerov. Pretože zo strán súčasnej vládnej koalície - aspoň oficiálne navonok - to vyzerá, že žiadnych partnerov mať nebude. Ale aj tu by som bol opatrný s rezolútnosťou týchto vyhlásení," povedal Just.

Ak bude ANO naďalej rásť, môže sa podľa Justa v budúcej vláde stať absolútne dominantnou silou. Pripomenul, že zatiaľ nie je jasné, či to bude pod vedením samotného Babiša alebo niekoho iného, keďže Babiš v minulosti opakovane vyhlásil, že by premiérom byť nemusel.

Ak by sa skutočne premiérskeho kresla vzdal, nebude to podľa Justa znamenať, že sa stiahne do svojho podnikateľského impéria, ale na vládu bude mať naďalej určujúci vplyv - či už formálny alebo neformálny. "Myslím si, že v ňom stále prevažuje túžba dostať sa späť do premiérskeho úradu," poznamenal Just.

Vyostrená predvolebná kampaň

Predvolebná kampaň je podľa neho už teraz pomerne razantná. Vládne strany opakovane zistili, že "antibabiš" môže byť nanajvýš doplnkovou témou, myslí si politológ. Podľa jeho slov by mali najmä obhajovať svoje kroky. "A to je presne ten dôvod, prečo sa vláde v posledných mesiacoch príliš nedarilo. Ona pri tom, čo robila, a zároveň ako to obhajovala, začala strácať priazeň aj medzi svojimi vlastnými voličskými skupinami," priblížil situáciu Just.

Druhým dôvodom jej nízkej popularity je podľa neho to, že voliči tradičných strán sú citlivejší na neplnenie sľubov. Naopak, voličov populistických strán považuje za benevolentnejších.

Od vlaňajších krajských volieb vláda podľa Justa výrazne zintenzívnila komunikáciu. "Myslím si, že dobrým smerom. Ide o to, či nezačali neskoro. Začínajú viac prezentovať to, čo urobili... Už pochopili, že musia oveľa viac pracovať s pozitívnymi výsledkami svojej práce, čo doteraz veľmi nerobili, a ak áno, tak komunikácia bola často rozpačitá," zhodnotil politológ.

Hlavnou témou volieb podľa neho bude ekonomika - dane, inflácia, mzdy a ceny. Vzťah k Ukrajine a zahraničná politika bude iba jednou z tém. Myslí si, že k tomu prispel aj Fiala svojím vyhlásením, že ak mu Česi dajú ešte štyri roky vo vláde, budú mať platy ako v Nemecku. Výrok bude podľa neho žiť celú kampaň a pravidelne mu ho budú ostatní pripomínať. Vyjadrenie nepovažuje za dobrú stratégiu. Fialovi poradcovia sa však možno podľa Justa riadili tým, že aj irónia a zosmiešňovanie toho výroku môže priniesť pozitívne ovocie.

(tasr)

Minúta  |  

Juhokórejský prezident údajne opustil rezidenciu, tvrdí opozičný poslanec

Jun Sok-jol čelí zatykaču a zákaz opustiť krajinu má od decembra.

„Podľa informácií, ktoré som dostal, už opustil okres Jongsan a uchýlil sa na iné miesto,“ uviedol Ahn Gyu-baek, poslanec opozičnej Demokratickej strany Toburo, ktorý sa v rozhovore pre rozhlasovú stanicu KBS odvoláva na svoje zdroje. Dodal, že polícia sleduje aj predpokladané nové miesto prezidentovho pobytu.

Hoci polícia vyhlásila, že prezident bol 3. januára v rezidencii, kde sa ho pokúsili zatknúť, jeho aktuálny pobyt oficiálne nepotvrdila.

„Nemôžeme zverejniť presné miesto pobytu prezidenta. Naďalej monitorujeme jeho pohyb,“ vyjadril sa policajný zástupca pre agentúru Jonhap. Predstavitelia prezidentskej administratívy však označili tvrdenia o úteku prezidenta za špekulácie.

Strana Toburo, ktorá má väčšinu kresiel v parlamente, zohrala kľúčovú úlohu pri obžalobe prezidenta. Jun Sok-jola dočasne zbavili funkcie 14. decembra. Zatykač na neho vydali v súvislosti s vyšetrovaním vyhlásenia stanného práva zo začiatku decembra. 

(lup)

Minúta  |  

Nemec si doma vyrobil sedemkilovú bombu, plánoval útok na ľudí tmavej pleti

Súd s 37-ročným mužom z východonemeckého mesta Halle podozrivým z plánovania bombového útoku sa začal v utorok.

Doma vyrobenú sedemkilovú bombu v striebornom kufríku našli vyšetrovatelia u muža v byte. Prokuratúra tvrdí, že ju chcel využiť z "xenofóbnych a rasistických pohnútok". Cieľom mali byť najmä "cudzinci tmavej pleti". Píše Echo24 s odvolaním na ČTK a DPA.

Vlani v apríli z okna svojho bytu urážal okoloidúceho, ktorého ohrozoval airsoftovou zbraňou. Práve tento incident podnietil políciu na zásah v jeho byte, kde našli okrem výbušniny aj nápisy odkazujúce na nacistické jednotky SS či ďalšie extrémistické materiály.

Proces, ktorý sa koná na súde v Halle, má trvať do začiatku februára. Obžalovaný vinu popiera. V prípade uznania viny mu hrozí desať rokov väzenia.

(max)

Minúta  |  

Po odchode Trudeaua z funkcie premiéra ho môžu nahradiť rodinný blízky či exnovinárka

Justin Trudeau v čele Liberálnej strany skončil po dvanástich rokoch, pričom zároveň zastával aj post predsedu vlády ako líder najsilnejšej strany v Dolnej snemovni - obsadenie jeho postu tak sprevádzajú už teraz obrovské špekulácie.

Aj keď nikto zatiaľ oficiálne kandidatúru na funkciu po Trudeauovi neoznámil, New York Times píše o štyroch možných nástupcoch.

Prvou je Chrystia Freelandová, bývalá podpredsedníčka vlády a ministerka financií, ktorá pracovala aj ako vedúca redaktorka denníka Globe and Mail, či ako korešpondentka pre Financial Times a Reuters.

Trudeau: Kanada sa k USA nepripojí ani omylom

Mohlo by Vás zaujímať Trudeau: Kanada sa k USA nepripojí ani omylom

Možným kandidátom je aj Dominic LeBlanc, ktorý sa stal ministrom financií po odchode Freelandovej. Je zároveň dlhoročným známym odchádzajúceho Trudeaua.

O funkciu by sa podľa denníka mohla zaujímať aj diplomatka Mélanie Jolyová, ktorá urovnávala napríklad napäté vzťahy s Čínou a Indiou.

Horúcim želiezkom je i Mark Carney, ktorý viedol napríklad Anglickú banku či Kanadskú banku. Trudeau ho na jeseň menoval aj za svojho osobitného ekonomického poradcu.

(max)

Minúta  |  

Irán odmieta tvrdenia Macrona, že Teherán je bezpečnostnou výzvou na Blízkom východe

Iránske ministerstvo zahraničných vecí tiež vyzvalo Paríž, aby "prehodnotil svoje nekonštruktívne prístupy k mieru a stabilite".

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok v prejave uviedol, že Irán je hlavnou strategickou a bezpečnostnou výzvou pre Francúzsko, Európanov, celý región aj mimo neho. Ďalej spresnil, že Teherán bude tiež kľúčovou témou rokovaní s administratívou novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa ujme funkcie 20. januára.

Zrýchlenie iránskeho jadrového programu "nás vedie veľmi blízko k bodu zlomu", vyhlásil Macron. Západ už dlhšie upodozrieva krajinu zo zámeru vyrobiť jadrovú bombu. Iránske ministerstvo tieto poznámky označilo ako lživé a zdôraznilo, že ide o výlučne mierové aktivity v rámci medzinárodných pravidiel.

Teherán popiera, že má v úmysle vyvinúť atómové zbrane.

V uplynulých rokoch však zvýšil produkciu obohateného uránu a je jediným štátom bez jadrového arzenálu, ktorý vlastní urán obohatený na 60 percent, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Táto úroveň je podľa AFP na "dobrej ceste" k 90 percentám potrebným na zostrojenie jadrovej bomby.

Irán má 13. januára vo Švajčiarsku viesť rozhovory o svojom jadrovom programe s Francúzskom, Britániou a Nemeckom.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý námestník poľského ministra, ktorý v Maďarsku získal azyl, príde o poslanecký plat

O vyvodení dôsledkov pre exnámestníka poľského ministra spravodlivosti Marcina Romanowskeho, ktorý ušiel pred súdnym stíhaním do Maďarska, informoval predseda Sejmu, dolnej komory poľského parlamentu, Szymon Holownia.

Romanowski má síce podľa Holowniu stále poslanecký mandát, verejne však deklaroval, že nemá v úmysle vykonávať na území Poľska s ním spájané pracovné povinnosti. Holownia preto ako predseda Sejmu musel voči nemu – za takéto vyhlásenie – vyvodiť zodpovednosť.

"Dôsledky sú jednoduché," povedal predseda Sejmu. "Romanowski prestane dostávať poslanecký príspevok, pretože zákon jasne stanovuje, že ten sa vypláca za výkon poslaneckých povinností na území krajiny," vysvetlil.

Holownia však dodal, že takzvaný príspevok na chod poslaneckej kancelárie, bude Romanowskému vyplácaný naďalej, respektíve dovtedy, kým Sejm neschváli potrebné legislatívne zmeny.

Romanowski bol námestníkom ministra spravodlivosti vo vláde strany Právo a spravodlivosť (PiS) a neskôr poslancom. Obvinený je zo spáchania 11 trestných činov, medzi ktoré patrí aj sprenevera 25 miliónov eur z účelovej rezervy ministerstva pre obete trestných činov a pokus o spreneveru ďalších 13,56 milióna eur.

Sejm ho už pred časom zbavil poslaneckej imunity, polícia ho zadržala v júli. Z väzby však Romanowského čoskoro prepustili, keďže imunitu mal ešte ako člen Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré mu ju potom odobralo v októbri. Poľský súd naňho následne vydal európsky zatykač, pretože sa vyhýbal súdnemu konaniu. Maďarsko mu udelilo azyl krátko pred Vianocami.

Budapešť sa pre udelenie azylu dostala do sporu s Varšavou, ktorá následne nepozvala maďarského veľvyslanca vo Varšave Istvána Íjgyártóa ani premiéra Viktora Orbána na slávnostné otvorenie polročného poľského predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré sa konalo uplynulý piatok vo varšavskom Veľkom divadle. Predsedníctvo pritom Poľsko 1. januára prevzalo práve od Maďarska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.