Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najvyšší súd USA odmietol Trumpovu žiadosť o odklad vynesenia rozsudku

Novozvolený prezident sa dožadoval, aby newyorský sudca Juan Merchan nevyhlásil trest v prípade podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť pred jeho inauguráciou.

Súd, v ktorom majú väčšinu konzervatívni sudcovia, rozhodol najtesnejšou väčšinou päť ku štyrom. Proti žiadosti Donalda Trumpa teda hlasovali aj konzervatívci: predseda súdu John Roberts a sudkyňa Amy Coneyová Barrettová.

Sudcovia v stanovisku väčšiny podľa AFP uviedli, že Trumpovo odsúdenie nebude predstavovať vážnu prekážku pre vykonávanie jeho právomocí, keďže Merchan vopred uviedol, že Trumpovi neudelí trest odňatia slobody, pokutu ani podmienku. Trumpove argumenty proti rozsudku sa pritom podľa nich môžu riešiť v rámci riadneho odvolacieho konania.

Trump potvrdil prípravu stretnutia s Putinom. Ten s tým súhlasí

Mohlo by Vás zaujímať Trump potvrdil prípravu stretnutia s Putinom. Ten s tým súhlasí

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade vyplatenia 130-tisíc dolárov Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump všetky obvinenia v prípade odmieta.

Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú "absolútnu imunitu" v súvislosti s výkonom funkcie a "prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností".

Sudca Merchan však v predošlom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže súdny proces sa týkal "plne neoficiálneho správania, v ktorom nemá nárok na imunitu", uviedla svojho času stanica CNN.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken počas poslednej zahraničnej cesty rokoval najmä o Sýrii

Odchádzajúci minister zahraničných vecí USA sa vo štvrtok v Ríme na svojej poslednej zahraničnej ceste vo funkcii stretol s viacerými rezortnými kolegami z európskych štátov.

Na rokovaniach v Ríme sa zúčastnili aj minister zahraničných vecí Británie David Lammy a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová spolu s vysokými predstaviteľmi Francúzska a Nemecka.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani pred začiatkom rokovaní uviedol, že západné mocnosti sa mesiac po zvrhnutí dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada usilujú o "stabilnú a jednotnú Sýriu."

AFP však pripomína, že obavy v uplynulých týždňoch vyvolávajú najmä hrozby Turecka voči sýrskym milíciám, ktoré kontrolujú rozsiahle územia na severe a východe Sýrie. Iba vo štvrtok zahynulo pri útokoch Turecka a ním podporovaných skupín na pozície Kurdov 37 ľudí.

Američania priznávajú, že v roku 2021 nechceli dohody s Ruskom, ale vojnu

Mohlo by Vás zaujímať Američania priznávajú, že v roku 2021 nechceli dohody s Ruskom, ale vojnu

Antony Blinken už skôr uviedol, že ďalší konflikt "by bol v hlbokom rozpore so všetkým pozitívnym, čo sa v Sýrii deje." Odchádzajúci šéf americkej diplomacie ozrejmil, že USA budú "tvrdo pracovať" na tom, aby sa predišlo ďalšej eskalácii.

Jednou z diskutovaných tém boli aj sankcie uvalené na Sýriu. "Musíme sa zaoberať otázkou sankcií. Nie sú samozrejmosťou, pretože politická situácia sa zmenila," vyhlásil Tajani.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot v stredu deklaroval, že niektoré sankcie "by sa mohli rýchlo zrušiť." Spojené štáty tento týždeň uviedli, že zmiernia sankcie týkajúce sa základných služieb. Pred akýmkoľvek širším zrušením sankcií si však počkajú na ďalší vývoj.

Blinken, ktorý viedol americké ministerstvo zahraničných vecí počas celého štvorročného funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena vo funkcii skončí po inaugurácii Donalda Truma 20. januára. Ten za šéfa americkej diplomacie nominoval floridského senátora Marca Rubia.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko môže zachrániť len AfD, povedal Musk v rozhovore so šéfkou strany

Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko.

Americký miliardár Elon Musk vo štvrtok vyzval Nemcov, aby v predčasných voľbách 23. februára volili Alternatívu pre Nemecko (AfD). Urobil tak počas živého vysielania na svojej sieti X s líderkou AfD Alice Weidelovou. Rozhovor prebiehal v angličtine.

Najbohatší muž sveta Weidelovú počas vysielania predstavil ako "hlavnú kandidátku na post kancelárky Nemecka". AfD má však zanedbateľnú šancu zostaviť vládu vzhľadom na skutočnosť, že s ňou odmietli spolupracovať ostatné strany, aj keď má podľa prieskumov silnú podporu.

Obaja sa zhodli na tom, že Nemecko brzdí "šialená" energetická politika, nadmerná byrokracia a nekontrolovaná migrácia. Musk už predtým ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Motors, ktorá má pri Berlíne veľký závod, tvrdil, že jeho investície v Nemecku mu dávajú právo vyjadrovať sa k stavu krajiny.

"Nemecko môže zachrániť len AfD. Bodka. Ľudia naozaj musia podporiť AfD, inak sa situácia v Nemecku veľmi, veľmi zhorší," povedal Musk a Weidelovú označil za veľmi rozumnú osobu, ktorej strana "nenavrhuje nič poburujúce".

Weidelová povedala, že príležitosť hovoriť s Muskom bola prvou za uplynulých desať rokov, keď mohla povedať svoj názor pre prerušovania zo strany médií, ktoré sú podľa jej slov voči nej zaujaté.

"Ľudia radi cenzurujú veci, s ktorými nesúhlasia," tvrdil Musk, keď sa s Weidelovou zhodol po tom, čo obaja prirovnali zaobchádzanie médií a nemeckých politikov s AfD k zaobchádzaniu nacistického vodcu Adolfa Hitlera s ľuďmi, ktorí obhajovali Židov.

Kandidátka AfD na post kancelárky okrem iného v rozhovore obvinila bývalú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, že zničila Nemecko. Vyčítala jej predovšetkým rozhodnutia v oblasti migračnej politiky v roku 2015 v čase prílevu migrantov zo Sýrie a iných krajín. Merkelová podľa nej hranice údajne otvorila proti vôli Nemcov.

Weidelová takisto kritizovala aj Merkelovej politiku v oblasti energetiky vrátane kroku postupne ukončiť využívanie jadrovej energie v Nemecku. Musk sa v tejto súvislosti označil za veľkého zástancu obnoviteľných zdrojov energie a rozhodnutie zatvoriť jadrové elektrárne označil za "tragické". Naopak, Nemecko by podľa jeho slov malo zmeniť smer a výrobu atómovej energie zvýšiť.

(tod/tasr)

Minúta  |  

V USA schválili návrh zákona o sankciách proti Medzinárodnému trestnému súdu

Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vo štvrtok schválila návrh zákona, na základe ktorého majú byť uvalené sankcie na Medzinárodný trestný súd (ICC). Tento návrh schválila na protest proti vydaniu zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho bývalého ministra obrany Joava Galanta v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.

Návrh zákona bol prijatý v pomere 243 ku 140. Podporilo ho aj 45 demokratov a žiaden republikán nehlasoval proti. Na základe zákona budú uvalené sankcie na každého cudzinca, ktorý vyšetruje, zatkne, zadrží alebo stíha občanov USA alebo občanov ich spojeneckých krajín vrátane Izraela, ktoré nie sú členmi ICC.

"Tento súd sa prostredníctvom vykonštruovaného procesu usiluje zatknúť premiéra nášho významného spojenca Izraela," vysvetlil dôvod návrhu pred hlasovaním Brian Mast, republikánsky predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov.

Líder republikánskej väčšiny v Senáte John Thune avizoval, že zákon čoskoro pôjde na hlasovanie do Senátu, aby ho mohol zvolený prezident Donald Trump podpísať čo najskôr po nástupe do funkcie.

ICC v novembri minulého roka oznámil, že vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na Netanjahua, Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa. ICC zdôraznil, že zatykače na izraelských predstaviteľov platia bez ohľadu na odmietavý postoj Izraela k jurisdikcii súdu na svojom území.

Izrael odmieta obvinenia, že by počas vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy páchal vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Snemovňa reprezentantov odhlasovala rovnaký návrh zákona ešte v júni, avšak Senát, ktorý v tom čase ovládala demokratická väčšina, sa týmto návrhom nikdy nezaoberal.

(tasr)

Minúta  |  

Zdena Studenková odmietla vyznamenanie od prezidenta Pellegriniho

Herečka svoj postoj odôvodnila stavom kultúry na Slovensku, ktorý považuje za alarmujúci.

„Oslovili ma, slušne som sa poďakovala a odmietla. Nemám potrebu prevziať toto ocenenie v situácii, v akej sa momentálne nachádza kultúra na Slovensku,“ uviedla Studenková pre Denník N.

Studenková patrí medzi kritikov aktuálnej situácie v kultúre, ktorú označila za „neriešenú a stále sa zhoršujúcu“. 

„Keby to bolo za iných okolností, považovala by som to za česť, ale v súčasnej situácii som to urobiť nemohla,“ zdôraznila herečka, ktorá bola dlhoročnou členkou Činohry Slovenského národného divadla.

Po prvom odvolaní Mateja Drličku z funkcie riaditeľa SND však z divadla odišla, pričom poukázala na údajný politický vplyv na vedenie kultúrnych inštitúcií.

(mm)

Minúta  |  

Jörgensen ocenil otvorenú diskusiu s Ficom, rokovania s EK povedie Saková

Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen vo štvrtok na platforme X oznámil, že so slovenským premiérom Robertom Ficom mali „dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu".

„O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni so Slovenskom a Ukrajinou," uviedol Jörgensen na platforme X, čím v podstate potvrdil Ficove slová z tlačovej konferencie. Aj Fico spomenul zriadenie pracovnej skupiny, v ktorej záujmy Slovenska bude zastupovať ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas). Ministerka sa vo štvrtok rovnako zúčastnila na rokovaniach v Bruseli s eurokomisárom Jörgensenom a zástupcami Generálneho direktoriátu Európskej komisie pre energetiku.

Jörgensen vo svojom vyhlásení zdôraznil, že „zatiaľ čo pre EÚ neexistuje žiadny problém s bezpečnosťou dodávok plynu", s Ficom na bilaterálnom stretnutí diskutoval práve o ekonomických obavách Slovenska a upozornil, že spolu s premiérom SR pripravili k tejto otázke spoločné vyhlásenie.

„Mali sme dobrú a otvorenú diskusiu o energetickej situácii a širších dôsledkoch ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. O týchto otázkach budeme naďalej úzko diskutovať na politickej aj technickej úrovni medzi Slovenskom a Európskou komisiou. V tejto súvislosti sme sa dohodli, že zriadime pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude sledovať a identifikovať možnosti na základe spoločného hodnotenia situácie s cieľom zistiť, ako môže EÚ pomôcť," tak znie kompletný text spoločného vyhlásenia komisára Jörgensena a premiéra Fica.

Predseda vlády SR v tejto súvislosti pripomenul, že jeho vláda je pripravená po 24 hodín a sedem dní v týždni „dať do toho všetku energiu". Saková v Bruseli novinárom pripomenula, že počas vlaňajška jej ministerstvo vyvinulo maximálne úsilie na zaistenie dodávok plynu tranzitom cez Ukrajinu, a zdôraznila, že jej rezort túto nádej nestráca.

„Chceme, aby Slováci a slovenský priemysel mali dostatok energií a za dostupné ceny. Na túto sezónu a na tento rok sme pripravení, máme dostatok plynu v zásobníkoch, máme podpísané diverzifikačné kontrakty na dodávky plynu cez rôzne tranzitné sústavy. Nie, nevzdávame sa, naopak, ďalej budeme rokovať, aj na úrovni Európskej komisie, aj s ukrajinskou stranou, aj s inými partnermi, aby sa dodávky a tranzit plynu cez Ukrajinu obnovili," opísala situáciu Saková. Dodala, že obnovenie dodávok plynu touto cestou bude aj v prospech ďalších krajín strednej Európy.

Odkázala, že slovenská strana je od budúceho pondelka pripravená diskutovať o tejto situácii „na každom možnom stretnutí", pričom „bude hľadať riešenie, ktoré je výhodné pre Ukrajinu, pre Slovensko a pre celý stredoeurópsky región".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.