Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina kritizuje vyjadrenia z Poľska, podľa ktorých nemá miesto v EÚ ani NATO

Ukrajinský rezort zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedol, že nedávne vyjadrenia poľského prezidentského kandidáta Karola Nawrockého o Ukrajine boli "manipulatívne".

"Dnes nevidím Ukrajinu v žiadnej štruktúre - ani v Európskej únii, ani v NATO, kým sa nevyriešia dôležité otázky pre Poliakov," povedal Nawrocki v rozhovore pre Polsat News. "Krajina, ktorá sa nedokáže zodpovedať za veľmi brutálny zločin proti 120-tisíc svojim susedom, nemôže byť súčasťou medzinárodných aliancií," dodal.

Nawrockeho vyjadrenia odkazujú na notoricky známy Volynský masaker z roku 1943, počas ktorého banderovská Ukrajinská povstalecká armáda na nacistami okupovanej Ukrajine zabila desaťtisíce Poliakov a v odvete zahynuli tisíce Ukrajincov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí podľa ukrajinského anglofónneho denníka Kyiv Independent Nawrockého vyjadrenia odsúdilo ako "tendenčné a manipulatívne".

"Takéto vyhlásenia naznačujú, že poľský politik uprednostňuje krátkodobé politické úvahy pred strategickými bezpečnostnými záujmami svojej krajiny, dobrými susedskými vzťahmi medzi Ukrajinou a Poľskom a spoločnými hodnotami slobody, demokracie a spravodlivosti," zhodnotil rezort.

Nawrocki vedie kampaň s opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá je pravicovým politickým zoskupením a víťazom posledných parlamentných volieb. Vládu však vtedy nezostavila a k moci sa dostala dovtedajšia liberálna opozícia pod vedením Donalda Tuska.

Nawrocki je v prieskumoch verejnej mienky druhý za kandidátom liberálov Rafalom Trzaskowskim s podporou zhruba 25 percent, pričom spomenutý líder zaznamenáva podporu na úrovni zhruba 35 percent. Očakáva sa, že práve títo kandidáti si zmerajú sily vo voľbách, ktoré sa uskutočnia 18. mája.

Nawrocki, v súčasnosti šéf poľského Inštitútu národnej pamäti, kritizoval spoločné vyhlásenie ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu a jeho poľského kolegu Radoslawa Sikorského o exhumácii obetí Volyňského masakru na Ukrajine.

Dohoda bola "zbytočným výbuchom zo strany šéfa poľskej diplomacie," povedal Nawrocki a obvinil Sikorského z toho, že ju využil na spustenie vlastnej prezidentskej kampane.  

Ukrajinské ministerstvo zahraničia vo svojej odpovedi zdôraznilo pokračujúci "konštruktívny dialóg" medzi Kyjevom a Varšavou.  

(max)

  |  

Civilné európske lety nad Ruskom nie sú bezpečné, varovala európska agentúra

Decembrové zostrelenie lietadla azerbajdžanských aerolínií ukazuje, že prevádzkovanie civilných letov nad Ruskom uprostred konfliktu na Ukrajine predstavuje „vysoké riziko“, vyhlásila v piatok Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA).

EASA opätovne odporučila leteckým spoločnostiam, aby sa letom nad západným ruským vzdušným priestorom vyhýbali.

Aktivácia ruských systémov protivzdušnej obrany „môže mať priamy vplyv na letovú prevádzku na viacerých miestach vrátane hlavných medzinárodných letísk“, dodala.

Odporúčanie bude platiť do 31. júla, ale môže ho upraviť či zrušiť aj skôr v závislosti od vývoja situácie.

Agentúra vo svojej pravidelnej správe o zónach konfliktu (CZIB) napísala, že vojna na Ukrajine „predstavuje riziko neúmyselného napadnutia civilného lietadla vo vzdušnom priestore Ruskej federácie v dôsledku možných nedostatkov v civilno-vojenskej koordinácii a možnosti nesprávnej identifikácie“.

Varovanie bolo určené pre prevádzkovateľov z tretích krajín, ktorých schválila EASA, keďže ruský vzdušný priestor bol pre letecké spoločnosti EÚ uzavretý, keďže blok uvalil sankcie súvisiace s Ukrajinou na ruský letecký sektor.

Lietadlo azerbajdžanských aerolínií AZAL smerovalo 25. decembra do čečenského hlavného mesta Groznyj, no havarovalo v meste Aktau v Kazachstane. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vyjadril presvedčenie, že ho omylom zostrelili ruské sily. Havária si vyžiadala 38 obetí.

(tasr, max)

  |  

Reakcia na Trumpa: Poslankyňa vyzvala tri štáty USA na pripojenie ku Kanade

Elizabeth Mayová, členka kanadskej Dolnej snemovne, ktorá vedie opozičnú kanadskú stranu Zelených, ponúkla prevzatie Kalifornie, Oregonu a Washingtonu s prísľubom niektorých výhod ako bezplatná zdravotná starostlivosť a prísnejšie zákony o zbraniach.

"Máme pre vás ponuku. Myslíte si, že chceme byť 51. americkým štátom? Nie. Možno by Kalifornia chcela byť 11. (kanadskou) provinciou. Čo poviete na to? Kalifornia, Oregon, Washington?" uviedla Mayová podľa Daily Beast.

Pokračovala s odkazom pre guvernérov troch štátov, Gavina Newsoma za Kaliforniu, Tinu Kotekovú za Oregon a Jaya Insleeho za Washington: "Chcete vypísať referendum pre svojich občanov?"

Reagovala tak na vyhlásenia nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovanie vyhlásil, že Kanada by sa mohla stať ďalším štátom Spojených štátov. Využiť pri dosiahnutí tohto cieľa však chce ekonomickú silu, nie nasadenie armády.

"Donald, zamysli sa nad tým. Mohol by si sa zbaviť všetkých týchto štátov, ktoré vždy volia demokratov," povedala Mayová. "Vieš, čo ešte? Zbavíme ťa Bernieho Sandersa [demokratický senátor, pozn. red]."

Mayová nie je prvým kanadským predstaviteľom, ktorý sa v tomto smere obul do nového prezidenta. Premiér Ontária Doug Ford v pondelok povedal, že namiesto toho, aby sa Kanada stala súčasťou USA, by krajina mohla kúpiť Aljašku a Minnesotu.

"Čo keby sme si kúpili Aljašku? A zároveň k tomu prihodíme Minnesotu a Minneapolis. Viete, to nie je reálne," povedal Ford o Trumpových návrhoch. Neskôr spresnil, že pri tejto poznámke žartoval.

(max)

  |  

Biden: V rokovaniach o prímerí medzi Izraelom a Hamasom sme dosiahli skutočný pokrok

Agentúra AFP konštatuje, že dosluhujúci prezident sa v posledných dňoch v úrade pokúša o uzavretie dohody, o ktorú sa vyjednávači usilujú už niekoľko mesiacov.

"Dosiahli sme istý skutočný pokrok, dnes som sa stretol s vyjednávačmi," vyhlásil Joe Biden. "Stále dúfam, že sa nám podarí uskutočniť výmenu väzňov. Hamas je ten, kto tejto výmene momentálne stojí v ceste, ale myslím si, že sa nám to môže podariť, musíme to dosiahnuť," uviedol odchádzajúci prezident.

Katar, Egypt a Spojené štáty sa už viacero mesiacov pokúšajú sprostredkovať dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom. Doposiaľ sa im však nepodarilo zastaviť ničivý konflikt v Pásme Gazy, ktorý sa začal v októbri 2023 po útoku palestínskych militantov na Izrael.

Nastupujúci prezident USA Donald Trump, ktorý sa funkcie chopí 20. januára, na nedávnej tlačovej konferencii vyhlásil, že ak Hamas do jeho inaugurácie neprepustí zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy, tak na Blízkom východe "vypukne peklo".

(tasr)

  |  

Trump potvrdil prípravu stretnutia s Putinom. Ten s tým súhlasí

Donald Trump počas kampane často vyzdvihoval svoj vzťah s ruským prezidentom a tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť "do 24 hodín", nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť.

V piatok ráno nastupujúci prezident Spojených štátov uviedol, že stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ohľadom vojny na Ukrajine je v štádiu prípravy.

"Chce sa stretnúť a my to pripravujeme," uviedol pred stretnutím s republikánskymi guvernérmi vo svojej rezidencii Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride.

"Prezident Putin sa chce stretnúť. Povedal to dokonca aj verejne a tú vojnu musíme mať za sebou. To je krvavý chaos," povedal Trump o rusko-ukrajinskom konflikte.

Trump už počas tlačovej konferencie v Mar-a-Lago na Floride pred pár dňami navrhol, že stretnutie s Putinom sa môže konať po jeho prezidentskej inaugurácii 20. januára. Presný dátum však neuviedol.

Trump počas kampane často vyzdvihoval svoj vzťah s ruským prezidentom a tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť "do 24 hodín", nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť.

"Prezident Putin sa chce stretnúť, povedal to dokonca verejne, a my musíme skoncovať s touto krvavou vojnou," vyhlásil. Trump opakovane tvrdil, že môže rýchlo ukončiť takmer trojročný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.

Zmena politiky USA

AFP pripomína, že staronový prezident v kampani pravidelne kritizoval masívnu vojenskú pomoc Ukrajine zo strany administratívy prezidenta Joea Bidena.

Vo svojich prejavoch kritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého označil za "obchodníka". Ruského prezidenta naopak kritizoval zriedkavo a dokonca sa o ňom niekedy vyjadroval s obdivom.

Spojené štáty pod vedením Bidena patrili k najväčším podporovateľom Ukrajiny. Od februára 2022 jej poskytli vojenskú pomoc v hodnote viac ako 65 miliárd dolárov.

Ruský náprotivok súhlasil

Kremeľ v piatok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený rozhovorom s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom bez predbežných podmienok ohľadom jeho uskutočnenia.

Oznámenie prišlo len niekoľko hodín po tom, ako Trump informoval o prípravách stretnutia oboch predstaviteľov.

"Prezident opakovane uviedol, že je otvorený styku s medzinárodnými lídrami vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň uvítal Trumpovu "pripravenosť riešiť problémy prostredníctvom dialógu". Peskov podľa agentúry TASS však doplnil, že takéto stretnutie sa pravdepodobne môže naplánovať až po Trumpovej inaugurácii 20. januára.

(tod/tasr)

  |  

Najvyšší súd USA odmietol Trumpovu žiadosť o odklad vynesenia rozsudku

Novozvolený prezident sa dožadoval, aby newyorský sudca Juan Merchan nevyhlásil trest v prípade podplácania pornoherečky Stormy Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť pred jeho inauguráciou.

Súd, v ktorom majú väčšinu konzervatívni sudcovia, rozhodol najtesnejšou väčšinou päť ku štyrom. Proti žiadosti Donalda Trumpa teda hlasovali aj konzervatívci: predseda súdu John Roberts a sudkyňa Amy Coneyová Barrettová.

Sudcovia v stanovisku väčšiny podľa AFP uviedli, že Trumpovo odsúdenie nebude predstavovať vážnu prekážku pre vykonávanie jeho právomocí, keďže Merchan vopred uviedol, že Trumpovi neudelí trest odňatia slobody, pokutu ani podmienku. Trumpove argumenty proti rozsudku sa pritom podľa nich môžu riešiť v rámci riadneho odvolacieho konania.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade vyplatenia 130-tisíc dolárov Danielsovej výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov. Trump všetky obvinenia v prípade odmieta.

Najvyšší súd USA v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú "absolútnu imunitu" v súvislosti s výkonom funkcie a "prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností".

Sudca Merchan však v predošlom rozsudku uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu USA o imunite v súvislosti s výkonom oficiálnych aktov sa na tento prípad nevzťahuje, keďže súdny proces sa týkal "plne neoficiálneho správania, v ktorom nemá nárok na imunitu", uviedla svojho času stanica CNN.

(tasr)