Preskočiť na obsah
  |  

Trump unikol odsúdeniu vďaka návratu do Bieleho domu, tvrdí špeciálny vyšetrovateľ

Zverejnená správa špeciálneho vyšetrovateľa Jacka Smitha odhaľuje, že Donald Trump podnikol rozsiahle kroky na zvrátenie volieb v roku 2020.

Ak by Donalda Trumpa v novembri minulého roka nezvolili za prezidenta USA, bol by usvedčený za svoje snahy zvrátiť výsledky volieb v roku 2020. Tvrdí to špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith vo svojej záverečnej správe, ktorú v utorok skoro ráno zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti.

Smith v dlho očakávanej správe dospel k záveru, že Trump sa dopustil „bezprecedentného zločineckého úsilia", aby sa udržal pri moci po prehratých voľbách s Joeom Bidenom, oznámila to agentúra AP.

Na tento účel Trump podľa vyšetrovateľa zorganizoval mnohostranný plán, ktorý zahŕňal šírenie nepravdivých tvrdení o volebnom podvode s cieľom zvýšiť nedôveru verejnosti vo výsledky volieb, ako aj nátlak na predstaviteľov v štátnych snemovniach a Kongrese i na vtedajšieho viceprezidenta Mikea Pencea.

Správa potvrdila postoj rezortu spravodlivosti, že Ústava Spojených štátov amerických zakazuje ďalšie obvinenie a stíhanie prezidenta, je kategorický a nezávisí od závažnosti trestných činov, z ktorých je obvinený, od sily dôkazov vlády ani od opodstatnenosti trestného stíhania.

„V skutočnosti, ak by nedošlo k zvoleniu Trumpa a jeho blížiacemu sa návratu do prezidentského úradu, Úrad (špeciálneho vyšetrovateľa) vyhodnotil, že prípustné dôkazy by postačovali na jeho odsúdenie v súdnom procese," zdôraznil Smith.

Trump, ktorý sa do prezidentského úradu vráti 20. januára, krátko po zverejnení správy opäť označil Smitha za „vyšinutého" a jeho obvinenia za „falošné".

Smith trvá na tom, že jeho tím sa pri vyšetrovaní budúceho šéfa Bieleho domu „postavil za právny štát".

„Tvrdenie pána Trumpa, že moje rozhodnutia ako vyšetrovateľa ovplyvnila alebo riadila Bidenova administratíva alebo iný politickí aktéri, je jedným slovom smiešne," uviedol Smith.

Publikovanie vyšetrovacej správy je posledným oficiálnym vyjadrením Smitha vo veci vyšetrovania útoku Trumpových spriaznencov na Kapitol 6. januára 2021 a krokom, ktorými Trump a jeho spolupracovníci dovtedy zasahovali do pokojného odovzdania moci volebnému víťazovi Bidenovi, uviedla na svojom webe stanica CNN.

Ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň avizovalo, že nezverejní celú dvojdielnu správu vyšetrovateľa Smitha, ktorá sa týka uchovávania utajovaných dokumentov vo floridskom sídle Donalda Trumpa Mar-a-Lago, ale len časť zaoberajúcu sa Trumpovými snahami o zvrátenie výsledku volieb v roku 2020.

Možnosť zverejniť túto sekciu potvrdil v pondelok aj federálny súd; kvôli jeho dočasnému zákazu ju však mohli publikovať až na ďalší deň. Sudkyňa Aileen Cannonová takisto na piatok nariadila pojednávanie o tom, či sa má zverejniť aj druhá časť o uchovávaní dokumentov.

Smith odstúpil zo svojej funkcie minulý piatok po odovzdaní svojej správy ministrovi spravodlivosti Merrickovi Garlandovi.

(tasr)

  |  

Kadyrov dal 90 miliónov rubľov rodičom, ktorí pomenovali deti po čečenských hrdinoch

Čečenský líder Ramzan Kadyrov zorganizoval na konci minulého roka iniciatívu, ktorá motivovala rodičov pomenovať svojich novonarodených synov podľa „národných hrdinov“. 

Rodičia, ktorí sa do tejto akcie zapojili, získali finančný príspevok vo výške 500-tisíc rubľov (približne 4700 eur). Táto ponuka platila pre chlapcov narodených 31. decembra 2024.

Kadyrov oznámil, že v tento deň v Čečensku pribudlo 222 detí, z toho 180 chlapcov. Všetci rodičia využili túto príležitosť a pomenovali svoje deti podľa navrhovaného zoznamu historických postáv.

Najčastejšie sa rodičia rozhodli pre mená Bajsangur (79 chlapcov) a Šejk Mansúr (53 chlapcov), ktoré odkazujú na hrdinov bojujúcich proti ruskej expanzii. Tretím najpopulárnejším menom sa stal Achmat, po zosnulom otcovi Kadyrova, uviedol portál Moscow Times.

Kadyrov zabezpečil financovanie tejto iniciatívy cez Nadáciu Achmata Kadyrova. Líder autonómnej republiky považoval tento projekt za dôležitý krok na zachovanie historickej pamäte a upevnenie kultúrnych hodnôt, ktoré majú podľa neho veľký význam pre budúce generácie.

„Rozhodnutie rodičov ukazuje ich úctu k histórii a vytvára silné korene pre ďalšie generácie,“ vyhlásil Kadyrov a poďakoval všetkým, ktorí sa do tejto akcie zapojili.

(mm)

  |  

Nemecký minister obrany je v Kyjeve, rokovať chce o ďalšej pomoci Ukrajine

Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok odovzdal Ukrajine prvé z niekoľkých desiatok samohybných húfnic RCH 155 nemeckej výroby, ktoré podporia ukrajinské delostrelectvo.

Pistoriusova návšteva Ukrajiny nebola z bezpečnostných dôvodov vopred ohlásená. Politik z tábora nemeckých sociálnych demokratov pre DPA po príchode do Kyjeva povedal, že s tamojším vedením plánuje rokovať o ďalej pomoci Ukrajine, ako aj získať obraz o vojenskej situácii v krajine.

Nemecký šéf rezortu obrany zároveň naliehal na pokračovanie zvyšovania výdavkov Nemecka na obranu výrazne nad hranicu dvoch percent HDP, ktoré od svojich členov žiada NATO.

(tasr, dpa)

  |  

Čína zvažuje predaj amerického TikToku Elonovi Muskovi, tvrdí agentúra Bloomberg

TikTok čelí v Spojených štátoch vážnej hrozbe zákazu, ak čínska spoločnosť ByteDance do 19. januára neukončí svoje vlastníctvo platformy.

Americká vláda označuje TikTok za riziko pre národnú bezpečnosť pre jeho prepojenia s Čínou. Zákon je momentálne predmetom posudzovania na americkom najvyššom súde, kde sudcovia naznačili podporu jeho zachovaniu.

Podľa informácií Bloombergu čínska vláda preferuje, aby TikTok zostal vo vlastníctve ByteDance, no zároveň diskutuje o alternatívnych riešeniach. Jedným zo scenárov je prevzatie kontroly nad americkým TikTokom spoločnosťou X v spolupráci s ByteDance. Nie je však jasné, či sú do týchto diskusií zapojení samotný Elon Musk alebo len vedenie ByteDance.

Táto potenciálna dohoda by mohla byť pre Peking výhodná vzhľadom na úzke vzťahy Elona Muska s administratívou Donalda Trumpa, ktorý sa čoskoro vráti do prezidentského úradu. Musk, ktorý na Trumpovu volebnú kampaň prispel viac ako 250 miliónmi dolárov, má v Trumpovej vláde zohrať významnú úlohu, konkrétne ako šéf nového úradu pre zlepšovanie efektivity vlády.

Washington minulý rok označil TikTok za hrozbu pre národnú bezpečnosť, pričom uviedol, že ByteDance môže zdieľať dáta amerických používateľov s čínskou vládou. Tento argument podporili viacerí zákonodarcovia, avšak Americká únia občianskych práv (ACLU) a odborníci na slobodu prejavu varujú pred precedensom, ktorý by takýto zákon mohol vytvoriť.

TikTok má v USA približne 170 miliónov používateľov. Čínski predstavitelia tlačia na to, aby sa platnosť zákona odložila, pričom paralelne skúmajú možné scenáre ďalšieho vývoja.

(mm)

  |  

V Brazílii zákonom obmedzili používanie smartfónov v školách

Tento krok ovplyvní žiakov a študentov základných a stredných škôl v celej Brazílii od februára.

Vedeniu škôl zákon poskytuje právny rámec na to, aby študenti používali takéto zariadenia iba v prípade núdze a nebezpečenstva, na vzdelávacie účely alebo ak je to nutné vzhľadom na ich prípadné postihnutie.

Popredný think tank Fundacao Getulio Vargas vlani v máji informoval, že Brazília má viac smartfónov ako obyvateľov: na 258 miliónov mobilných zariadení pripadá 203 miliónov Brazílčanov. Prieskumom trhu sa vlani zistilo, že Brazílčania strávia pri obrazovkách mobilov denne deväť hodín a 13 minút, čo je jedno z najvyšších čísel na svete.

Návrh zákona mal vzácnu podporu naprieč politickým spektrom, a to od spojencov ľavičiara Lulu po prívržencov jeho krajne pravicového oponenta, bývalého prezidenta Jaira Bolsonara.

Obmedzenie mobilov schvaľuje aj veľa rodičov a žiakov: z prieskumu zverejneného vlani v októbri vyplýva, že takmer dve tretiny respondentov podporujú zákaz používania smartfónov deťmi a tínedžermi v školách. Viac ako tri štvrtiny uviedli, že tieto zariadenia spôsobujú ich deťom viac škody ako úžitku.

Inštitúcie, vlády i rodičia už roky spájajú používanie smartfónov deťmi so šikanovaním, samovražednými myšlienkami, úzkosťou a stratou koncentrácie potrebnej na učenie.

Čína minulý rok pristúpila k obmedzeniu používania smartfónov deťmi, zatiaľ čo Francúzsko zaviedlo zákaz používania smartfónov v školách pre deti vo veku od šesť do 15 rokov. Podobné trendy badať aj v Spojených štátoch.

V správe, ktorú v septembri 2024 zverejnila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, sa uvádza, že používanie mobilných zariadení v školách je zakázané v každej štvrtej krajine na svete.

(tasr, ap)

  |  

Rokovania o prímerí v Pásme Gazy a rukojemníkoch by mali v utorok pokračovať

Katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání sa v pondelok v Dauhe stretol s predstaviteľmi hnutia Hamas, s izraelskými zástupcami a s americkými vyslancami na Blízkom východe - nastupujúcim Stevom Witkoffom a odchádzajúcim Brettom McGurkom.

Rokovania sa uskutočnili v rámci úsilia o dosiahnutie dohody o dlhodobom prímerí v Pásme Gazy a o prepustení rukojemníkov.

Biely dom krátko po stretnutí uviedol, že americký prezident Joe Biden so Sáním o rokovaniach v Dauhe hovoril. Podľa vyhlásenia úradu katarského lídra sa obaja predstavitelia zhodli na nutnosti zlepšiť dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Agentúra Reuters s odvolaním na svoj zdroj informovala, že sprostredkovatelia v pondelok poskytli Izraelu a Hamasu konečný návrh dohody o ukončení vojny v Pásme Gazy. Rokovania by podľa Reuters mali v utorok pokračovať.

Odchádzajúci minister zahraničných vecí USA Antony Blinken pre televíziu MSNBC uviedol, že k dosiahnutiu dohody sú obe strany „bližšie ako kedykoľvek doteraz".

Katar sa spolu so Spojenými štátmi a Egyptom už viac ako rok snaží spoločnými stretnutiami a rokovaniami ukončiť konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Hlavnou prekážkou v dosiahnutí dohody bola podľa AFP doposiaľ neochota Izraela súhlasiť s trvalým prímerím.

Katar po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách vyjadril nádej v úspešné ukončenie rokovaní a v dosiahnutie mierovej dohody medzi Izraelom a Hamasom.

(tasr, afp, reuters)