Preskočiť na obsah
  |  

Kažimír je presvedčený, že ECB zníži na budúci týždeň úrokové sadzby

Ďalšie dve až tri zníženia budú podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Petra Kažimíra pravdepodobne nasledovať.

Najnovšie údaje naznačujú, že znižovanie sadzieb o štvrť percentuálneho bodu by malo pokračovať, povedal Kažimír v rozhovore pre Bloomberg.

Zvýšená neistota však znamená, že ECB musí zostať v pohotovosti pre prípad, že sa situácia zmení, upozornil.

"Tri alebo štyri zníženia za sebou sú reálne, ale zároveň musím povedať, že na to nemôžeme prisahať," povedal s tým, že pokiaľ ide o budúci týždeň, "pre mňa osobne je to hotová vec".

Agentúra Bloomberg pripomenula, že väčšina Kažimírových kolegov vyslala podobné signály pred prvým zasadnutím ECB v roku 2025, pričom ekonómovia a obchodníci sa s takýmto krokom plne stotožňujú.

Napriek tomu sa však rozprúdila diskusia o tom, ako rýchlo a o koľko musia ďalej klesať náklady na prijaté úvery.

Zatiaľ čo podľa niektorých slabé euro zvyšuje pretrvávajúce inflačné riziká, iní majú obavy, že príliš prísny postoj menovej politiky môže proces dezinflácie zaviesť príliš ďaleko.

"Potrebujeme predovšetkým rovnováhu medzi príliš opatrným a príliš agresívnym konaním," povedal Kažimír.

ECB je podľa neho na správnej ceste pri návrate inflácie k svojmu 2-percentnému cieľu, aj keď táto úloha ešte nie je splnená. Hoci sa očakáva, že rast miezd sa bude ďalej zmierňovať, čo bude tlmiť cenové tlaky v službách, "potrebujeme skalopevný dôkaz, že tento kanál funguje, a to si vyžiada určitý čas," dodal.

Kažimír spomenul aj geopolitické riziká, pričom zdôraznil cenové tlaky, ktoré budú pravdepodobne sprevádzať hospodársku politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj dezinflačné tlaky, ktoré majú pôvod v Číne.

ECB očakáva, že inflácia v eurozóne dosiahne v najbližších mesiacoch dve percentá a bude sa pohybovať okolo tejto úrovne minimálne do roku 2027. Mierne zvýšenie inflácie v decembri tento výhľad nemení a ani nebolo prekvapujúce, čo je názor, ktorý podľa agentúry Bloomberg vyjadrili viacerí predstavitelia ECB vrátane Kažimíra.

"Prichádzajúce údaje odôvodňujú určité pokračovanie našej cesty - nevidím dôvod na pozastavenie - a nevidím ani dôvod hovoriť o znížení v inom rozsahu," povedal guvernér NBS.

"Súčasný rozsah našich škrtov nám umožňuje udržať dynamiku a zároveň zachovať určitú flexibilitu, ktorá je potrebná. Najmä teraz, keď neistota nevykazuje žiadne známky zmiernenia," vysvetlil Kažimír.

Mohlo by Vás zaujímať Iluzorný rast bohatstva

Trump pohrozil uzavretím amerických hraníc a zavedením plošných ciel na svetový obchod, čo pravdepodobne zvýši domácu infláciu a prinúti Federálny rezervný systém (Fed) udržiavať vyššie sadzby.

Dolár v reakcii na očakávané vyššie clá v poslednom čase posilnil, čo vyvolalo špekulácie o vplyve na politiku ECB.

Kažimír poznamenal, že zámerom Rady guvernérov je v súčasnosti odstrániť z ekonomiky všetky záťaže bez toho, aby priamo stimulovala dopyt. Neutrálna úroveň sadzieb sa má nachádzať "niekde medzi dvoma a troma percentami, pravdepodobne bližšie k dvom, ako k trom percentám", priblížil.

"Sme závislí od údajov, nie od Fedu," povedal, pričom zopakoval často používané vyjadrenie predstaviteľov ECB: "Monitorujeme výmenný kurz, pretože môže ovplyvniť infláciu prostredníctvom dovozných cien, ale mali by sme sa vyhnúť záverom založeným na krátkodobom vývoji."

"Pravdepodobné negatívne" ekonomické dôsledky Trumpovej politiky považuje za oveľa znepokojujúcejšie ako ich potenciálne inflačný vplyv, najmä vzhľadom na už "veľmi pomalý potenciálny rast".

"Štrukturálne problémy Európy sú oveľa dôležitejšie a bolestivejšie," povedal Kažimír. "S Trumpovou hospodárskou politikou budú problémy Európy s konkurencieschopnosťou ešte väčšie," uzavrel guvernér NBS.

(tasr)

  |  

Nájsť schopného manažéra na post šéfa Úradu geodézie nie je jednoduché, priznal Takáč

Juraj Celler, ktorý v čele Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR figuroval do 20. januára odišiel po kybernetickom útoku na katastre.

"Spoločne hľadáme náhradu, nie je to jednoduché. Vidíme ten lynč, ktorý je. Oslovili sme viacerých schopných manažérov, ktorí povedali, že v takejto dobe a v takejto situácii, pri tomto opozičnom lynči do tohto nepôjdu. Takže je to veľmi náročné, ale robíme všetko preto, aby bolo meno nejakého človeka 'na stole'. V konečnom dôsledku bude z hľadiska vymenovania rozhodovať vláda," zdôraznil minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Celler z ÚGKK SR odišiel podľa svojich slov pre zachovanie stability a dôveryhodnosti úradu.

"Toto rozhodnutie prijímam s plným vedomím zodpovednosti, ktorú táto funkcia nesie, a s cieľom zabezpečiť, aby úrad mohol naďalej efektívne a transparentne plniť svoje poslanie v prospech občanov Slovenskej republiky," uviedol v pondelok Celler.

(tasr)

  |  

Svetová zdravotnícka organizácia varuje pred vystúpením USA

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok vyjadrila poľutovanie nad nariadením amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorým sa začína proces odchodu Spojených štátov z tejto celosvetovej organizácie.

Nad rozhodnutím vyjadrila znepokojenie aj Európska komisia (EK), informuje TASR podľa agentúr AFP a DPA.

"Svetová zdravotnícka organizácia vyjadruje poľutovanie nad oznámením, že Spojené štáty majú v úmysle vystúpiť z organizácie," uvádza sa vo vyhlásení WHO.

Trump počas svojho prvého dňa vo funkcii v pondelok splnil svoj predvolebný sľub, že urobí všetko preto, aby došlo k ukončeniu členstva USA v zdravotníckej agentúre Organizácie Spojených národov (OSN) so sídlom v Ženeve.

Trumpovo rozhodnutie však nemá okamžitú platnosť. Jeho administratíva musí o vystúpení písomne informovať aj generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Potom bude trvať rok, kým vstúpi do platnosti.

"WHO zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí na svete vrátane Američanov tým, že rieši základné príčiny chorôb, buduje silnejšie zdravotnícke systémy a zisťuje, predchádza a reaguje na mimoriadne situácie v oblasti zdravia vrátane vypuknutia chorôb, často na nebezpečných miestach, kam sa iní nemôžu dostať," píše sa ďalej vo vyhlásení.

Eurokomisia tiež varovala, že Trumpove rozhodnutie by mohlo oslabiť reakciu na budúce pandémie. "Ak chceme byť odolní proti celosvetovým zdravotným hrozbám, potrebujeme globálnu spoluprácu," povedala hovorkyňa EK Eva Hrnčířová.

"Veríme, že americká administratíva toto všetko zváži pred oficiálnym odstúpením." USA sú zďaleka najväčším prispievateľom do WHO. V roku 2023 predstavoval ich podiel na rozpočte 18 percent.

Organizácia bude analyzovať, čo by odchod Spojených štátov znamenal pre jej programy, uviedla s tým, že na poskytnutie podrobností je ešte priskoro.

Trumpov hnev na celosvetovú organizáciu sa datuje od pandémie COVID-19. Počas svojho prvého funkčného obdobia sa pokúsil dosiahnuť odchod USA z tejto organizácie.

Joe Biden sa však stal prezidentom ešte pred uplynutím ročnej lehoty a Trumpove nariadenie zrušil. Trump viní WHO zo zneužívania finančných prostriedkov a zlého riešenia pandémie, píše DPA.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí v utorok uviedol, že Peking je Trumpovým nariadením "znepokojený", zatiaľ čo nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach ho označil za úder medzinárodnému boju proti globálnym zdravotným krízam.

(tasr)

  |  

Trumpov odklon od Európy podnieti investície do obrany, tvrdí Lecornu

Francúzsky minister obrany považuje zmenu politiky Bieleho domu za „silný stimul“ pre európske štáty, aby viac investovali do vlastnej bezpečnosti, citovala ho agentúra AFP.

Minister Sébastien Lecornu v utorok vyhlásil, že druhé funkčné obdobie amerického prezidenta Donalda Trumpa sa bude vyznačovať najmä odklonom USA od bezpečnostných priorít na európskom kontinente.

Dúfa, že Trumpova politika bude viesť k vyššej autonómii európskych štátov v bezpečnostnej oblasti. Európa by však podľa neho tento proces musela spustiť bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome.

„Možno brutalita prezidentových slov konečne vyvolá šok a uvedomenie,“ vyhlásil. „Po desaťročia tu bolo prítomné pokušenie ukrývať sa pod americkým jadrovým dáždnikom.“

Minister taktiež upozornil na fakt, že Trump vo svojom inauguračnom príhovore ani raz nespomenul vojnu na Ukrajine, čo podľa neho značí, že záujem o Európu vo Washingtone klesá.

Lecornu v rozhovore kritizoval bývalého francúzskeho ministra zahraničia a aktuálneho podpredsedu Európskej komisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphana Séjourného.

Ten v pondelok povedal, že s Trumpom by sa mohla uzavrieť dohoda, na základe ktorej by sa EÚ výmenou za výhodné obchodné podmienky s USA zaviazala odoberať väčšie množstvo amerického vojenského materiálu.

„Nevymeníme našu bezpečnosť za hamburgery a nemecké autá,“ vyhlásil Lecornu.

(tasr)

  |  

Tel Aviv začal vojenskú „protiteroristickú“ operáciu v Predjordánsku

Izraelská armáda v utorok oznámila, že v meste Džanín na Západnom brehu Jordánu spustila operáciu proti teroristickým jednotkám.

Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva pri operácii zatiaľ zahynul jeden človek. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, Reuters a denníka Times of Israel.

Armáda a izraelská spravodajská služba Šin bet v spoločnom vyjadrení oznámili, že spolu s izraelskou pohraničnou políciou začali v Džaníne vojenskú operáciu.

Times of Israel uviedol, že operácia bude trvať najmenej niekoľko dní. Informoval tiež o izraelskom dronovom útoku na infraštruktúru, ktorú v meste údajne využívajú teroristické skupiny.

Cieľom je podľa armády "zachovať slobodu konania armády" na Západnom brehu Jordánu, zneškodniť teroristickú infraštruktúru a eliminovať bezprostredné hrozby.

Palestínske ministerstvo zdravotníctva hlásilo jedného mŕtveho Palestínčana a štyri ďalšie zranené osoby. Palestínske bezpečnostné sily podľa Reuters uskutočňovali v Džaníne niekoľkotýždňovú operáciu, ktorej cieľom bolo údajne obnoviť kontrolu nad mestom, kde pôsobí viacero ozbrojených militantných skupín.

Operácia prichádza len dva dni po tom ako vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Reuters upozorňuje, že operácia v Predjordánsku môže vyvolať viac násilia.

(tasr)

  |  

Uhrík adresoval kolegyni v europarlamente drsný výraz. Vypli mu mikrofón

Líder hnutia Republika a poslanec Európskeho parlamentu sa počas utorkovej debaty o dezinformáciách v Štrasburgu rozhorčil.

Poslanec Ľudovít Ódor (Progresívne Slovensko) zverejnil na sociálnej sieti video ukazujúce Uhríka, ktorý sa dostal do slovnej potýčky s predsedníčkou europarlamentu Robertou Metsolou.

Počas Uhríkovho rečnenia odkázal svojím eurokolegom v pléne "shut up, please" - v preklade "držte huby, prosím". V reakcii na to mu Metsola vypla mikrofón s poznámkou, že takto sa vyjadrovať nemôže.

Pre Aktuality priznal, že ho rozhodnutie predsedníčky Európskeho parlamentu rozhorčilo.

"V skratke išlo o to, že som povedal, že hlavným fact-checkerom na Facebooku v Nemecku je moslim, a progresívci začali na mňa hlasno vykrikovať, že som homofób a rasista. Predsedníčka ich neupozornila, nechala vykrikovať a po mojej výzve, aby boli ticho, radšej vypla mňa," zhodnotil.

Nespokojný s jeho prejavom je však aj spomínaný Ódor, podľa ktorého sa pokúsil Uhrík "umlčať inú europoslankyňu vulgárnym výrazom".

"V Európskom parlamente nie je bežné používanie takéhoto jazyka a europoslanci boli viditeľne v šoku z jeho grobianstva," napísal Ódor s tým, že ho mrzí, že "v mene našej krajiny vystupujú ľudia, ktorí robia Slovensku akurát hanbu".

(max)