Preskočiť na obsah
  |  

USA chcú trvalé ukončenie vojny na Ukrajine, tvrdí minister zahraničných vecí

Nový minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyjadril cieľ administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorým je ukončiť vojnu na Ukrajine tak, aby sa konflikt v budúcnosti neobnovil.

V rozhovore pre CBS Mornings zdôraznil, že Spojené štáty sa zameriavajú na dosiahnutie stabilného a trvalého mieru, ktorý by zabránil opakovaniu vojny v priebehu niekoľkých rokov.

Rubio tiež upozornil, že Ukrajina v súčasnosti platí najvyššiu cenu za straty na energetickej infraštruktúre a ľudských životoch, pričom milióny Ukrajincov museli opustiť svoju krajinu.

Podľa Rubia je voľba Donalda Trumpa za prezidenta pozitívnym krokom, pretože chce podporovať globálny mier a ukončenie konfliktov.

(lup)

  |  

EÚ musí investovať viac do obrany. Kallasová varuje pred ruskou hrozbou

Európska únia musí vypočuť požiadavku amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby vynakladala viac financií na svoju obranu, vyhlásila šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

„Prezident Trump má pravdu, keď hovorí, že nemíňame na obranu dostatok. Je čas investovať," povedala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a doplnila, že Spojené štáty musia zostať najsilnejším spojencom Európy.

Vyzvala tiež na uzavretie novej obrannej dohody s Britániou, bývalým členským štátom Únie. Podľa jej slov ide pre 27-členný blok o ďalšieho kľúčového partnera.

„Potrebujeme vzájomne výhodný vzťah v oblasti bezpečnosti a obrany," uviedla Kallasová na konferencii v Bruseli. Nová dohoda v tejto oblasti je podľa jej slov logickým ďalším krokom.

(tasr)

  |  

Pellegrini požiadal o zvolanie bezpečnostnej rady

Prezident v stredu navštívil sídlo Slovenskej informačnej služby (SIS).

Peter Pellegrini sa so žiadosťou o zvolanie Bezpečnostnej rady SR obráti na premiéra Roberta Fica (Smer), rozhodol sa tak po stredajšej návšteve sídla SIS.

Kancelária prezidenta SR podotkla, že hlava štátu sa na zasadnutí bezpečnostnej rady osobne zúčastní.

Návšteva Pellegriniho v budove SIS súvisí s utorkovou správou informačnej služby. Hovorkyňa informačnej služby Katarína Némová v utorok spresnila, že SIS disponuje "závažnými informáciami o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia Slovenskej republiky".

"Vzhľadom na závažnosť obsahu a stupeň utajenia správy nie je možné poskytnúť bližšie informácie," dodala Némová.

Správa bola prezentovaná aj v pléne Národnej rady SR. "Na základe týchto informácií požiadal riaditeľa SIS, aby sa mohol oboznámiť so všetkými relevantnými informáciami," spresnila kancelária prezidenta.

(tasr)

  |  

Kedy bude riadna schôdza parlamentu: Susko verí februáru, Kmec pripomína vzťahy v koalícii

Pred stredajším rokovaním vlády minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) uviedol, že informáciu o presunutí schôdze Národnej rady z februára na marec nemá.

Najbližšia riadna schôdza parlamentu sa podľa odboru komunikácie Kancelárie Národnej rady SR začína 4. februára, tak ako je plánované. O jej zvolaní a obsahu budú včas informovať.

Komentovať výroky člena vlády, ktorý podľa Kancelárie nemá vo vzťahu k parlamentu žiadne kompetencie, komentovať nebudú. V rovnakom duchu sa vyslovil aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

"Vláda nemá kompetenciu vstupovať do kompetencií Národnej rady SR z hľadiska určovania termínov a harmonogramu schôdzí. Predpokladám, že bude februárová schôdza a aj ďalšie schôdze," povedal Susko.

To, či sa schôdza presunie z februára na marec je podľa podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca na rozhodnutí podpredsedu parlamentu povereného jeho vedením Petra Žigu (obaja Hlas).

"Vzťahy v koalícii nie sú stopercentne doriešené, takže podľa môjho názoru bude treba nejaký čas," poznamenal Kmec.

V tejto súvislosti pripomenul, že v parlamente je skupina nezaradených poslancov okolo Rudolfa Huliaka a tiež poslanci za Hlas okolo Samuela Migaľa. Strana podľa Kmeca pokračuje v rokovaniach s "migaľovcami". Diskusie potvrdil aj Drucker.

(tasr)

  |  

PS žiada zvolať mimoriadne zasadnutie kontrolného výboru činnosti SIS

Opozičná strana pripomína utajenú správu Slovenskej informačnej služby (SIS), ktorú v utorok predniesol v Národnej rade SR premiér Robert Fico (Smer).

Poslanci za Progresívne Slovensko (PS) upozorňujú na podozrenie zo zneužitia SIS na zmarenie odvolávania premiéra.

"Budeme sa pýtať, ako táto správa vznikla, koľko zdrojov SIS na jej vytvorenie vynaložila a či je jej obsah vôbec v súlade so zákonmi," uviedla členka Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti SIS Zuzana Števulová (PS). Hnutie chce navrhnúť uznesenie, ktorým výbor oznámi možné porušenie zákona generálnemu prokurátorovi. "Ak koalícia konanie výboru zmarí, zvoláme ho znova," dodala.

Šéf poslaneckého klubu PS Martin Dubéci označil postup predsedu vlády za priame ohrozenie demokracie. "Premiér nechal zbabelo utajiť schôdzu o jeho odvolávaní, pretože svoje zlyhania nedokáže verejne obhájiť," uviedol. Hnutie sa chce pýtať, či SIS skutočne skúma tému extrémizmu. K žiadosti o zvolanie rokovania sa pridal aj člen výboru František Majerský (KDH).

Premiér predniesol správu SIS počas utorkovej schôdze k opozičnému návrhu na jeho odvolanie. Keďže šlo o utajovanú správu, schôdza bola neverejná, čo opozícia kritizovala.

Tajná služba uviedla, že získala závažné informácie o "dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia SR".

(tasr)

  |  

Slovenský europoslanec Milan Mazurek sa pridal k Európe suverénnych národov

Skupinu vedie pravicová nemecká strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) a od jej vzniku v nej pôsobí aj Mazurekov stranícky kolega z Republiky Milan Uhrík, ktorý zastáva funkciu podpredsedu.

Pôvodne však nová europarlamentná frakcia Mazureka neprijala. Podľa vyjadrení agentúry DPA Európa suverénnych národov zo strany Republika prijala iba Milana Uhríka.

Frakcia, ktorá združuje 25 poslancov z ôsmich krajín, patrí medzi najmenšie v Európskom parlamente a starostlivo si vyberá svojich členov.

Sústredí sa na nacionalistické a euroskeptické postoje, pričom niektorí jej členovia otvorene vystupujú proti NATO či zastávajú proruské názory. AfD, ako hlavný iniciátor skupiny, zdôrazňuje, že starostlivo vyberá svojich členov.

Podľa agentúry DPA frakcia odmietla spoluprácu s kontroverznými poslancami, vrátane poľského politika Grzegorza Brauna, známeho antisemitskými výstrelkami.

Alica Weidelová, spolupredsedníčka AfD, prehlásila, že „s extrémistami sa nevyjednáva“ a do skupiny prijímajú len overených kandidátov.

Vznik tejto frakcie prišiel po tom, čo AfD stratila podporu predchádzajúcich spojencov pre škandály a kontroverzné vyjadrenia jej lídra Maximiliana Kraha.

Nové zoskupenie tak predstavuje platformu pre malé pravicové strany, ktoré hľadajú spoločný hlas v Európskom parlamente.

(lup, tasr)