Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Senát USA potvrdil Kristi Noemovú ako ministerku pre vnútornú bezpečnosť

Guvernérka Južnej Dakoty sa tak stane šéfkou rozsiahleho bezpečnostného rezortu, ktorý má na starosti agentúry ako Colná a pohraničná stráž (CBP), tajnú službu či Federálnu agentúru pre krízové riadenie (FEMA).

Americký Senát potvrdil v sobotu Kristi Noemovú vo funkcii ministerky pre vnútornú bezpečnosť. Z tejto pozície bude napĺňať plány prezidenta Donalda Trumpa zasiahnuť proti nelegálnemu prisťahovalectvu, píše agentúra AP.

Republikáni predĺžili zasadnutie Senátu na sobotu, aby mohli čo najskôr schváliť najnovšiu členku Trumpovho tímu pre národnú bezpečnosť. V piatok neskoro večer senátori najtesnejším rozdielom potvrdili za ministra obrany Peta Hegsetha – po potvrdení ministra zahraničných vecí Marca Rubia a riaditeľa CIA Johna Ratcliffa. V pondelok večer budú hlasovať o nominácii Scotta Bessenta za ministra financií.

Noemová dostala počas vypočúvania pred výbormi Senátu určitú podporu od demokratov. Presvedčená podporovateľka Trumpa na ňom označila situáciu na južnej hranici USA za „vojnovú zónu“. Napokon za ňu hlasovalo 59 členov hornej komory Kongresu a 34 bolo proti.

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA zastrešuje CBP, imigračné služby, bezpečnosť leteckej dopravy (TSA), reakciu na prírodné pohromy (FEMA) či Tajnú službu USA (USSS), ktorá má na starosti ochranu ústavných činiteľov.

Trump plánuje veľké zmeny vo fungovaní tohto rezortu, najmä reorganizáciu FEMA a zapojenie armády do zásahu proti imigrácii.

Počas prvého funkčného obdobia Trumpa malo ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť až šesť šéfov, nie všetkých pritom potvrdil aj Senát, pripomenula AP.

Noemová bola kedysi na Trumpovom užšom zozname kandidátov na post viceprezidenta. Ich vzťah sa zmenil po negatívnom ohlase verejnosti na jej biografickú knihu, v ktorej okrem iného prezradila, že zabila svojho psa, ktorý sa podľa jej slov nedal vycvičiť.

(tasr)

Minúta  |  

AfD je najväčšou nádejou Nemecka, vyhlásil Musk

Americký miliardár v sobotu vystúpil s videoprejavom na predvolebnom mítingu národno-konzervatívnej strany, píše agentúra DPA.

Elon Musk na mítingu Alternatívy pre Nemecko (AfD) vyhlásil, že strana je „najväčšou nádejou“ Nemecka. Po jeho prejave nasledovala kandidátka strany na post kancelára Ailce Weidelová.

Musk ľuďom tiež odkázal, že je v poriadku, ak sú hrdí na to, že sú Nemcami. „Úprimne si myslím, že sa príliš sústreďujeme na vinu z minulosti a musíme sa posunúť vpred. Deti by nemali niesť vinu za hriechy svojich rodičov či dokonca prarodičov,“ zhodnotil.

Miliardár tiež zdôraznil, že AfD chce „viac (priestoru na) sebaurčenie pre Nemecko a krajiny v Európe a menej z Bruselu“. Na záver takmer päťminútového prejavu vyjadril nádej, že „sa AfD bude dariť a že z Alice Weidelovej sa stane kancelárka“.

Približne 4 500 priaznivcov strany v prenajatých priestoroch v centre mesta Halle nadšene reagovalo na Muskov prejav. Weidelová sa mu následne poďakovala a poslala svoje úprimné priania do USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa. Použila pri tom aj pozmenený Trumpov slogan: „Urobme Nemecko opäť veľkým.“

Muskove predchádzajúce „zásahy do nemeckej volebnej kampane“ vyvolali podľa DPA pobúrenie, pričom kritici ho obviňujú z pokusu o ovplyvnenie parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 23. februára.

Musk v minulosti tiež vyzdvihol AfD ako „jedinú stranu, ktorá môže zachrániť Nemecko“, a začiatkom tohto mesiaca viedol na svojej platforme X naživo aj rozhovor s Weidelovou.

(tasr)

Minúta  |  

Americká vojenská pomoc pre Ukrajinu sa nezastavila, vyhlásil Zelenskyj

Ministerstvo zahraničia vo Washingtone DC pozastavilo na 90 dní všetku zahraničnú pomoc okrem Izraela, Egypta a Jordánska, informovali v piatok americké médiá.

Zmrazenie zahraničnej pomoci, ktoré nariadil americký rezort diplomacie, neovplyvnilo vojenskú pomoc pre Ukrajinu, vyhlásil v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ministerstvo zahraničných vecí USA nariadilo zastaviť na 90 dní väčšinu zahraničnej pomoci v súlade s nariadením prezidenta Donalda Trumpa. Správy odvolávajúce sa na predstaviteľov ministerstva uviedli, že zákaz sa vzťahuje aj na už schválenú pomoc.

Zmrazenie sa podľa všetkého malo týkať aj financovania kľúčových spojencov, akým je napríklad Ukrajina, píše agentúra DPA. Zelenskyj však ozrejmil, že pozastavená pomoc platí iba pre humanitárnu oblasť. „Zameriavam sa na vojenskú pomoc. Tá sa nezastavila,“ povedal pre ukrajinskú tlačovú agentúru Unian.

Spojené štáty sú od februára 2022 najväčším podporovateľom Kyjeva v jeho obrane proti ruskej invázii. Minulý rok americký Kongres schválil po dlhých prieťahoch balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov. Väčšinu financií Kyjevu vyplatili do konca funkčného obdobia exprezidenta Joea Bidena, no nie všetky, pripomenula DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Štvorica poslancov Hlasu nebude hlasovať v parlamente

Vylúčený poslanec Samuel Migaľ zverejnil na Facebooku vyjadrenie štyroch členov Národnej rady SR k údajnému odmietaniu diskusie zo strany predsedu Matúša Šutaja Eštoka.

Poslanci Ján Ferenčák a Roman Malatinec (obaja Hlas) a vylúčení poslanci zo strany Radomír Šalitroš a Samuel Migaľ nebudú zatiaľ hlasovať v Národnej rade SR.

„So znepokojením vnímame vyjadrenia predsedu strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka, ktoré sa nezakladajú na pravde a diskreditujú nás,“ píšu štyria poslanci. Namiesto diskusie s lídrom strany a ministrom vnútra sú údajne terčom zvýšeného záujmu bezpečnostných zložiek.

„Vždy sme trvali na udržaní demokratických hodnôt a snahe venovať sa reálnym problémom ľudí. Stále nám ide o udržanie vládnej koalície,“ pripomenuli poslanci s výzvou premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) o „urýchlené riešenie“ problémov vnútri strany Hlas.

„Pod týmto tlakom nebudeme do vyriešenia v Národnej rade SR hlasovať,“ avizovali.

Hlas oznámil vylúčenie dvoch poslancov Migaľa a Šalitroša zo strany v piatok počas pracovného kongresu. Dôvodom boli ich požiadavky na vlastné personálne nominácie na štyri kľúčové posty: minister vnútra, podpredseda NR SR, riaditeľ vojenského spravodajstva a podpredseda strany Hlas.

Šutaj Eštok ich označil za vydieračov, ktorí sa neriadili hodnotami strany a prišli do Hlasu krátko pred voľbami. Poslanci Ferenčák a Malatinec sú podľa šéfa strany vítaní na diskusiu. Odkázal im, že si majú vybrať, na koho strane chcú byť.

(tasr, sab)

Minúta  |  

FT: Dánsko je údajne v stave krízy po Trumpovom telefonáte ohľadom Grónska

Prezident USA rokoval s dánskou premiérkou o možnosti odovzdania najväčšieho ostrova, po jej odmietavom stanovisku sa údajne rozohnil, čím dal najavo, že kúpu myslí vážne.

Donald Trump v piatok absolvoval 45-minútový rozhovor s predsedníčkou dánskej vlády Mette Frederiksenovou, a hoci sa ani jedna strana k telefonátu nevyjadrila konkrétne, piati anonymní európski predstavitelia pre britský denník Financial Times (FT) zdôraznili, že sa skončil „veľmi zle“.

Americký prezident bol podľa nich agresívny a konfrontačný, a útočne reagoval na Frederiksenovej opakované vyjadrenie, že „Grónsko nie je na predaj“. V oficiálnej reakcii dánsky kabinet priznal, že nové osadenstvo Washingtonu DC má o ostrov „veľký záujem“.

Trump údajne nebol ochotný ustúpiť zo svojej požiadavky ani napriek kodanskej ponuke rozšírenia spolupráce v oblasti vojenských základní či ťažby minerálov vzácnych zemín – ktorých najväčšie ložiská na západnej pologuli sa nachádzajú práve v Grónsku.

„Bolo to hrozné,“ povedal jeden z anonymných zdrojov. „Bol veľmi tvrdý. Bola to studená sprcha. Predtým bolo ťažké brať ho vážne. Ale myslím si, že je to vážne a potenciálne veľmi nebezpečné,“ doplnil druhý.

Mnohí európski predstavitelia – najmä z členských štátov NATO – podľa FT dúfali, že Trumpove vyjadrenia o prevzatí kontroly nad Grónskom, ale i Kanadou či Panamským prieplavom, sú súčasťou vyjednávacej taktiky staronového prezidenta na získanie väčšieho vplyvu nad strategickými územiami amerického kontinentu.

Telefonát amerického prezidenta a dánskej premiérky „tieto nádeje zmaril“, dodali FT s tým, že to prehĺbilo krízu vo vzťahoch medzi spojencami v Aliancii.

„Zámer bol veľmi jasný. Oni [Američania, pozn. red.] to chcú. Dáni sú teraz v krízovom režime,“ povedal jeden z ľudí informovaných o telefonáte. „Dáni sú z toho úplne vydesení,“ priznal ďalší.

Bývalý dánsky úradník pre FT dodal: „Bol to veľmi tvrdý rozhovor. Pohrozil konkrétnymi opatreniami proti Dánsku, napríklad cielenými clami.“

Frederiksenovej kancelária „neuznáva interpretáciu rozhovoru, ktorú poskytli anonymné zdroje“, reagovala pre FT.

(sab)

Minúta  |  

Kybernetický útok na štátnu poisťovňu nevyústil do narušenia infraštruktúry

Všeobecná zdravotná poisťovňa situáciu naďalej monitoruje, ubezpečila.

Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) neprišlo k narušeniu infraštruktúry. Situáciu naďalej aktívne monitorujú. Poisťovňa to uviedla v súvislosti s piatkovým kybernetickým útokom.

„Môžeme potvrdiť, že nedošlo k ich narušeniu a ani k úniku či narušeniu integrity VšZP ani dát poistencov,“ deklarovala poisťovňa. Tvrdí, že má zavedené vysoké štandardy ochrany a jej infraštruktúra je viacnásobne zabezpečená rôznymi vrstvami ochrany, ktoré minimalizujú riziko úspešného prieniku.

„Všetky potrebné nástroje a bezpečnostné postupy sú v súčasnosti v pohotovosti, aby sme aj naďalej zaistili odolnosť našich systémov,“ priblížila VšZP.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) spolu s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer) v piatok informovali, že proti Slovensku sa uskutočňuje ďalší masívny kybernetický útok, ktorého cieľom je štátna VšZP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.