Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ umiestni vojakov do Grónska, avizoval šéf vojenského výboru

Autonómny ostrov, ktorý je súčasťou Dánskeho kráľovstva, chce získať prezident USA Donald Trump pre tamojšie ložiská minerálov vzácnych zemín, pripomenula agentúra DPA.

Predseda Vojenského výboru Európskej únie Robert Brieger podporuje umiestnenie vojakov EÚ v Grónsku. Takýto silný signál by podľa rakúskeho generála mohol prispieť k stabilite v regióne.

Grónsko, ktoré chce Trump získať pod kontrolu USA, má veľký význam z geopolitického a bezpečnostného hľadiska, poznamenal Brieger v rozhovore pre nemecké nedeľňajšie noviny Welt am Sonntag.

„Sú tam rozsiahle ložiská surovín a prechádzajú tadiaľ aj dôležité dopravné trasy pre medzinárodný obchod,“ vysvetlil Brieger. „S rastúcim roztápaním ľadu v dôsledku klimatickej zmeny to však tiež vytvára určitý potenciál pre napätie s Ruskom a možno Čínou,“ doplnil.

Preto by podľa neho „dávalo zmysel“ umiestniť v Grónsku vojakov EÚ, nielen americké jednotky ako doteraz. USA majú vojenskú prítomnosť v Grónsku so súhlasom Dánska od druhej svetovej vojny.

Grónsko je z veľkej časti autonómne, hoci je oficiálne súčasťou Dánskeho kráľovstva, a tým aj Európskej únie. Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlasoval, že si želá, aby USA získali kontrolu nad Grónskom i Panamským prieplavom, pričom odmietol vylúčiť vojenský a ekonomický nátlak.

„Trump je prezidentom veľkej veľmoci, ktorá je tiež členom OSN,“ povedal Brieger. „Preto predpokladám, že rešpektuje nedotknuteľnosť hraníc, ako to stanovuje Charta OSN,“ dodal s tým, že Európania majú rovnako ako Američania záujem o Grónsko a vyslanie vojakov by bolo politickým rozhodnutím, ktoré by muselo zohľadniť rôzne záujmy.

Vojenský výbor Európskej únie je najvyšším vojenským orgánom zriadeným v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Združuje náčelníkov generálnych štábov členských krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko znova pripravuje presun migrantov do Albánska

Predošlé pokusy Ríma umiestniť migrantov zachránených v Stredozemnom mori do albánskych centier počas spracovania žiadostí o azyl narazili na právne prekážky, pripomenula agentúra ANSA.

Talianska vláda údajne obnovuje presun migrantov zo Stredozemného mora do záchytných centier v Albánsku. Hliadkovacia loď Cassiopea talianskych námorných síl, ktorá kotví v medzinárodných vodách južne od ostrova Lampedusa, vzala na palubu 11 migrantov z Egypta a Bangladéša, povedali zdroje talianskej agentúry.

Plavidlo podľa nich čaká na nalodenie ďalších ľudí pred tým, ako ich odvezie do albánskeho prístavu Shëngjin.

Malo by ísť o tretiu skupinu migrantov prepravených do Albánska na základe vládneho plánu – po dvoch operáciách z októbra a novembra minulého roka.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej sa s Tiranou dohodla na vytvorení dvoch táborov pre migrantov v Albánsku – ktoré nie je členom EÚ – s cieľom umiestniť tam niektorých z nich do rozhodnutia o žiadostiach o azyl.

Talianske súdy vlani zadržiavanie menších skupín migrantov v Albánsku dvakrát zrušili. Poukázali na to, že migranti umiestnení do táborov nepochádzali z bezpečných krajín, do ktorých by ich mohli vrátiť. Prípady postúpili Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý by mal vyniesť rozhodnutie vo februári.

V decembri taliansky najvyšší súd rozhodol, že vláda môže zaviesť odlišné predpisy pre „žiadateľov o azyl“ z krajín posúdených ako bezpečné pre návrat. Vláda na takýto zoznam zaradila 19 krajín.

Dohodu s Albánskom kritizovala talianska opozícia, podľa ktorej je príliš nákladná – vyžiada si 800 miliónov eur za päť rokov – a rieši len malý počet z množstva migrantov prichádzajúcich do krajiny každý rok.

Európska komisia a lídri viacerých európskych štátov však prejavili záujem o dohodu ako možný model riadenia migrácie mimo územia EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na tranzit plynu z Azerbajdžanu, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident dodal, že to môže pomôcť aj Slovensku a Maďarsku, citoval ho týždenník Politico.

Prezident Volodymyr Zelenskyj novinárom v Kyjeve povedal, že Ukrajina je pripravená prevážať azerbajdžanský plyn, a že o takejto dohode hovoril s tamojším prezidentom Ilhamom Alijevom, s ktorým sa stretol v posledných dňoch.

„Môžeme použiť našu infraštruktúru, ak krajiny v Európe potrebujú zemný plyn. Ale nie ruský zemný plyn,“ povedal ukrajinský líder.

Tranzit ruského zemného plynu cez Ukrajinu zastavil Kyjev začiatkom januára, čo viedlo k ostrým protestom zo strany Slovenska a Maďarska, ktoré stále dostávali značné dodávky plynu z Ruska, pripomenulo Politico.

Zelenskyj sa vyjadril na tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, s ktorou rokoval o riešeniach energetickej krízy v odštiepeneckom Podnestersku po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu.

„Nedovolíme Rusom, aby z toho profitovali,“ vyhlásil Zelenskyj. „Ale necháme Azerbajdžancov zarobiť? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? S radosťou. Môžeme to urobiť rýchlo. Môžeme podpísať zmluvu a rýchlo to pripraviť, keď budeme počuť signály od ľudí v Tiraspole, na Slovensku a v iných krajinách v Európe,“ pokračoval.

Experti však podľa magazínu pochybujú, že Azerbajdžan má kapacitu dodávať veľké nové objemy plynu do Európy cez Ukrajinu.

Vysokopostavený azerbajdžanský predstaviteľ v polovici minulého roka pre Politico potvrdil, že jeho krajina vedie rozhovory o prípadnom prevzatí kontraktu na prepravu plynu cez Ukrajinu a zvažuje rad možností. Zmluva umožňujúca Rusku vyvážať plyn do EÚ prostredníctvom plynovodov vedúcich cez Ukrajinu vypršala koncom roka 2024. Kyjev odmietol jej predĺženie.

(tasr)

Minúta  |  

Americké ropné koncerny nesúhlasia s odstúpením od Parížskej klimatickej dohody

Tento krok uskutočnil prezident Donald Trump už druhý raz, ropní lobisti ho počas prvého funkčného obdobia nekritizovali.

Odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody je jednou z mála nezhôd medzi veľkými ropnými koncernmi a prezidentom Trumpom, píše agentúra Reuters.

Americkí producenti ropy a zemného plynu sú nadšení, že Trump chce podporiť rozvoj domácej energetiky. Jeho rozhodnutie, ktorým USA prestali byť súčasťou „medzinárodnej spolupráce v oblasti klímy“, však nepovažujú za šťastné, pretože bude mať negatívny vplyv na ich investičné plány v rámci globálneho prechodu na čistejšiu energiu.

Tento postoj odráža zriedkavú nezhodu medzi Trumpom a veľkými ropnými koncernmi, ktoré patria medzi jeho najdôležitejších podporovateľov a dlho boli považované za hlavného vinníka klimatickej zmeny.

Odstúpenie USA od klimatickej dohody z roku 2015 bolo jedným z množstva opatrení, ktoré Trump podpísal v prvý deň, a ktorých cieľom je zvýšenie už aj tak rekordnej domácej energetickej produkcie. Tým vyslal zvyšku sveta signál, že USA sa už nebudú zapájať do multilaterálneho úsilia v „boji proti zmene klímy“.

Desať rokov starý pakt o obmedzení globálneho otepľovania označil za podvod, ktorý USA stavia do konkurenčnej nevýhody voči Číne.

Veľké americké ropné spoločnosti sa však podľa rozhovorov s predstaviteľmi odvetvia pre Reuters domnievajú, že odstúpenie od zmluvy len obmedzí schopnosť Washingtonu ovplyvňovať prebiehajúcu globálnu energetickú transformáciu a vystavuje ich nerovnakému regulačnému prostrediu.

Šéf Globálneho energetického inštitútu Americkej obchodnej komory (AmCham) Marty Durbin uviedol, že jeho členovia by boli radšej, keby USA zostali súčasťou klimatickej dohody. „Hoci uprednostňujeme, aby sa vláda USA naďalej zapájala do klimatického procesu OSN, súkromný sektor je odhodlaný vyvíjať riešenia potrebné na uspokojenie energetických potrieb rastúcej globálnej ekonomiky a zároveň riešiť klimatické výzvy,“ povedal.

Hovorkyňa Amerického ropného inštitútu (API), medzi ktorého členov patria spoločnosti Exxon Mobil a Chevron, Bethany Williamsová uviedla, že skupina „dlhodobo podporuje ambície Parížskej dohody“.

Šéf Exxonu Darren Woods sa na novembrovom klimatickom samite COP29 v Azerbajdžane obrátil na amerického prezidenta s prosbou, aby USA zostali súčasťou Parížskej dohody. Vystupovanie z dohody a opätovné vstupovania do nej totiž vytvára pre firmy dlhodobú politickú neistotu.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko žiada záruky, že Ukrajina nezabráni dovozu energií

V pondelok bude Rada EÚ na úrovni ministrov zahraničia rozhodovať o pokračovaní protiruských sankcií, pripomenul v príspevku na Facebooku maďarský minister zahraničia.

Minister Péter Szijjártó v sobotu vyhlásil, že jeho krajina potrebuje záruku, že Kyjev v budúcnosti nebude brániť toku energií smerujúcich do Maďarska.

„Odteraz už nebude fungovať to, že budeme platiť cenu za cudzie vojny, a zároveň budeme tolerovať riskovanie našej energetickej bezpečnosti,“ napísal Szijjártó v príspevku.

Ako dodal, Ukrajina či Európska únia, prípadne obe strany, musia dať záruku, že v budúcnosti nebude Kyjev žiadnym spôsobom brániť preprave zemného plynu a ropy do Maďarska.

„Povedal som to šéfke európskej diplomacie Kaji Kallasovej počas nášho dnešného telefonického rozhovoru. Nie nás treba presviedčať, ale treba získať záruku od Ukrajincov,“ uzavrel maďarský minister.

Veľvyslanci členských štátov EÚ sa v piatok v Bruseli nevedeli dohodnúť na predĺžení sankcií voči Rusku, uviedol nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Rozhodnutie padne zrejme v pondelok na stretnutí ministrov zahraničných vecí Únie, ale je možné, že na budúci týždeň bude zvolaný aj samostatný samit EÚ, píše maďarský portál 24.hu.

Premiér Viktor Orbán v piatok na Facebooku naznačil, že Budapešť bude vetovať predĺženie týchto sankcií. „V Bruseli je teraz na programe otázka predĺženia sankcií a ja som zatiahol ručnú brzdu. Nie je možné, aby Maďarsko platilo takúto neúmernú cenu sankcií,“ napísal Orbán, podľa ktorého prišla Budapešť za posledné tri roky pre bruselské sankcie o 19 miliárd eur.

Orbán vyzval Kyjev, aby obnovil tranzit plynu, aby vojensky neútočil na trasu plynovodu, a požiadal tiež o záruku, že to, čo urobila Ukrajina s plynom, sa nebude opakovať s ropou, pretože aj tá ide cez jej územie.

„To je pre Maďarsko vážnym rizikom,“ uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Senát USA potvrdil Kristi Noemovú ako ministerku pre vnútornú bezpečnosť

Guvernérka Južnej Dakoty sa tak stane šéfkou rozsiahleho bezpečnostného rezortu, ktorý má na starosti agentúry ako Colná a pohraničná stráž (CBP), tajnú službu či Federálnu agentúru pre krízové riadenie (FEMA).

Americký Senát potvrdil v sobotu Kristi Noemovú vo funkcii ministerky pre vnútornú bezpečnosť. Z tejto pozície bude napĺňať plány prezidenta Donalda Trumpa zasiahnuť proti nelegálnemu prisťahovalectvu, píše agentúra AP.

Republikáni predĺžili zasadnutie Senátu na sobotu, aby mohli čo najskôr schváliť najnovšiu členku Trumpovho tímu pre národnú bezpečnosť. V piatok neskoro večer senátori najtesnejším rozdielom potvrdili za ministra obrany Peta Hegsetha – po potvrdení ministra zahraničných vecí Marca Rubia a riaditeľa CIA Johna Ratcliffa. V pondelok večer budú hlasovať o nominácii Scotta Bessenta za ministra financií.

Noemová dostala počas vypočúvania pred výbormi Senátu určitú podporu od demokratov. Presvedčená podporovateľka Trumpa na ňom označila situáciu na južnej hranici USA za „vojnovú zónu“. Napokon za ňu hlasovalo 59 členov hornej komory Kongresu a 34 bolo proti.

Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA zastrešuje CBP, imigračné služby, bezpečnosť leteckej dopravy (TSA), reakciu na prírodné pohromy (FEMA) či Tajnú službu USA (USSS), ktorá má na starosti ochranu ústavných činiteľov.

Trump plánuje veľké zmeny vo fungovaní tohto rezortu, najmä reorganizáciu FEMA a zapojenie armády do zásahu proti imigrácii.

Počas prvého funkčného obdobia Trumpa malo ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť až šesť šéfov, nie všetkých pritom potvrdil aj Senát, pripomenula AP.

Noemová bola kedysi na Trumpovom užšom zozname kandidátov na post viceprezidenta. Ich vzťah sa zmenil po negatívnom ohlase verejnosti na jej biografickú knihu, v ktorej okrem iného prezradila, že zabila svojho psa, ktorý sa podľa jej slov nedal vycvičiť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.