Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: USA povolili dodávku bômb Izraelu, ktoré zastavila Bidenova vláda

Exprezident Spojených štátov zastavil dodávky ťažkotonážnych bômb v obavách z použitia Obrannými silami Izraela (IDF) na civilné zóny.

Biely dom dal americkej armáde pokyn, aby zrušila pozastavenie dodávky 907-kilogramových bômb Izraelu, o ktorom rozhodla vláda predošlého prezidenta Joea Bidena, napísala v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Tento krok novej vlády sa všeobecne očakával. Biden dodávku týchto bômb pozastavil vzhľadom na obavy z dôsledkov ich použitia vo vojne Izraela s palestínskym militantnými hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Exprezident v tom čase vyjadril mimoriadne znepokojenie nad použitím takýchto veľkých bômb v meste Rafah na juhu Pásma Gazy, kam sa uchýlil viac ako milión Palestínčanov, ktorých konflikt vyhnal z iných častí palestínskej enklávy.

(tasr)

Minúta  |  

Ja som líder, zakázal som to ostatným. Zelenskyj vysvetlil zákaz rokovaní s Putinom

Ukrajinský prezident na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou hovoril o uzákonení rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany z roku 2022 o zákaze rokovaní s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin začal podľa ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského budovať veľké množstvo komunikačných kanálov s cieľom ovplyvňovania verejnej mienky, čo bolo dôvodom, prečo Kyjev prijal dekrét o zákaze rokovaní.

Žiadny predstaviteľ ukrajinskej vlády sa v súčasnosti nemôže zúčastniť na rozhovoroch s predstaviteľmi Kremľa s cieľom vyjednávania, pripomenul denník Ukrajinska pravda. Zelenskyj doplnil, že tieto komunikačné kanály Ukrajina v dôsledku ich množstva nedokázala kontrolovať.

„Pokiaľ ide o to, či môžeme rokovať alebo nie. Rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany, prečo som podpísal tento dekrét? Pretože Putin začal veľmi rýchlo budovať veľké množstvo rôznych kanálov spolu so separatistami, s predstaviteľmi iných štátov, aby ovplyvnil Ukrajinu, našu nezávislosť a mňa priamo. Bolo veľa rokovaní, veľa tieňových politických koridorov,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

„Rýchlo som to zastavil, jednoducho som zastavil separatizmus v našej krajine tým, že som zakázal komukoľvek, akýmkoľvek politickým predstaviteľom na Ukrajine, viesť akékoľvek rokovania s ruskou stranou, s Putinovými stúpencami počas vojny,“ vyhlásil s tým, že v tom čase boli ruské jednotky na území Kyjevskej oblasti.

„Snažili sa vyvíjať nátlak prostredníctvom mnohých rôznych koridorov, tak parlamentu a lokálnych predstaviteľov, ako aj parlamentov našich európskych kolegov a Spojených štátov,“ pokračoval s tým, že ukrajinské bezpečnostné a spravodajské zložky neboli schopné toto množstvo spojení kontrolovať.

„Urobil som teda absolútne spravodlivé rozhodnutie. Ja som prezident Ukrajiny, ja som líder určitých rokovaní a všetkým ostatným som to zakázal,“ dodal. Poznamenal tiež, že Putinovi sa to „nepáčilo, pretože mal veľa kanálov“.

Zelenskyj dekrétom prijal dokument bezpečnostnej rady ešte 4. októbra 2022, ruskí predstavitelia tento krok dlhodobo kritizovali. Putin na margo blížiaceho sa telefonátu s prezidentom USA Donaldom Trumpom vyzval západné štáty, aby „tlačili na Ukrajinu“ s cieľom odvolania tohto dekrétu.

(sab)

Minúta  |  

Ukrajinský rezort kultúry musí vrátiť kyjevský Kostol svätého Mikuláša rímskokatolíkom

Okresný správny súd v Dnipre nariadil ministerstvu odovzdať kostol, ktorý vláda spravuje od roku 1993, do rúk kyjevskej farnosti.

Súd v meste Dnipro vyhovel 24. januára žalobe mimovládnemu verejnoprávnemu združeniu Sloboda svedomia a rozhodol o vrátení budovy kostola do „plného užívania“ rímskokatolíckej náboženskej obce.

„Už dlhší čas sa katolícka komunita Ukrajiny opakovane obracia na štátne orgány s požiadavkou na vrátenie priestorov Kostola svätého Mikuláša, ktorý bol postavený katolíkmi pred viac ako sto rokmi,“ uviedla cirkev v sobotnom oznámení o vrátení.

V roku 2005 vydal prezident Viktor Juščenko dekrét, ktorým nariadil vláde a miestnym orgánom, aby podnikli potrebné kroky na vrátenie kostola rímskym katolíkom, napriek tomu sa tak doteraz nestalo, pripomenula farnosť.

Ešte v roku 2009 dnepropetrovský súd nariadil urýchlený proces vrátenia budovy, v ktorej počas komunizmu sídlilo múzeum hudby, ktorého presťahovanie by vládu stálo nemalé peniaze. Kabinet ešte v roku 2023 ohlásil výstavbu novej budovy pre Dom organovej hudby, a 20. decembra 2024 sa kostol stal vedľajším terčom ruského raketového útoku. V havarijnom stave však bol už predtým, pripomenula farnosť.

(sab)

Minúta  |  

EÚ umiestni vojakov do Grónska, avizoval šéf vojenského výboru

Autonómny ostrov, ktorý je súčasťou Dánskeho kráľovstva, chce získať prezident USA Donald Trump pre tamojšie ložiská minerálov vzácnych zemín, pripomenula agentúra DPA.

Predseda Vojenského výboru Európskej únie Robert Brieger podporuje umiestnenie vojakov EÚ v Grónsku. Takýto silný signál by podľa rakúskeho generála mohol prispieť k stabilite v regióne.

Grónsko, ktoré chce Trump získať pod kontrolu USA, má veľký význam z geopolitického a bezpečnostného hľadiska, poznamenal Brieger v rozhovore pre nemecké nedeľňajšie noviny Welt am Sonntag.

„Sú tam rozsiahle ložiská surovín a prechádzajú tadiaľ aj dôležité dopravné trasy pre medzinárodný obchod,“ vysvetlil Brieger. „S rastúcim roztápaním ľadu v dôsledku klimatickej zmeny to však tiež vytvára určitý potenciál pre napätie s Ruskom a možno Čínou,“ doplnil.

Preto by podľa neho „dávalo zmysel“ umiestniť v Grónsku vojakov EÚ, nielen americké jednotky ako doteraz. USA majú vojenskú prítomnosť v Grónsku so súhlasom Dánska od druhej svetovej vojny.

Grónsko je z veľkej časti autonómne, hoci je oficiálne súčasťou Dánskeho kráľovstva, a tým aj Európskej únie. Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlasoval, že si želá, aby USA získali kontrolu nad Grónskom i Panamským prieplavom, pričom odmietol vylúčiť vojenský a ekonomický nátlak.

„Trump je prezidentom veľkej veľmoci, ktorá je tiež členom OSN,“ povedal Brieger. „Preto predpokladám, že rešpektuje nedotknuteľnosť hraníc, ako to stanovuje Charta OSN,“ dodal s tým, že Európania majú rovnako ako Američania záujem o Grónsko a vyslanie vojakov by bolo politickým rozhodnutím, ktoré by muselo zohľadniť rôzne záujmy.

Vojenský výbor Európskej únie je najvyšším vojenským orgánom zriadeným v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Združuje náčelníkov generálnych štábov členských krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko znova pripravuje presun migrantov do Albánska

Predošlé pokusy Ríma umiestniť migrantov zachránených v Stredozemnom mori do albánskych centier počas spracovania žiadostí o azyl narazili na právne prekážky, pripomenula agentúra ANSA.

Talianska vláda údajne obnovuje presun migrantov zo Stredozemného mora do záchytných centier v Albánsku. Hliadkovacia loď Cassiopea talianskych námorných síl, ktorá kotví v medzinárodných vodách južne od ostrova Lampedusa, vzala na palubu 11 migrantov z Egypta a Bangladéša, povedali zdroje talianskej agentúry.

Plavidlo podľa nich čaká na nalodenie ďalších ľudí pred tým, ako ich odvezie do albánskeho prístavu Shëngjin.

Malo by ísť o tretiu skupinu migrantov prepravených do Albánska na základe vládneho plánu – po dvoch operáciách z októbra a novembra minulého roka.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej sa s Tiranou dohodla na vytvorení dvoch táborov pre migrantov v Albánsku – ktoré nie je členom EÚ – s cieľom umiestniť tam niektorých z nich do rozhodnutia o žiadostiach o azyl.

Talianske súdy vlani zadržiavanie menších skupín migrantov v Albánsku dvakrát zrušili. Poukázali na to, že migranti umiestnení do táborov nepochádzali z bezpečných krajín, do ktorých by ich mohli vrátiť. Prípady postúpili Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý by mal vyniesť rozhodnutie vo februári.

V decembri taliansky najvyšší súd rozhodol, že vláda môže zaviesť odlišné predpisy pre „žiadateľov o azyl“ z krajín posúdených ako bezpečné pre návrat. Vláda na takýto zoznam zaradila 19 krajín.

Dohodu s Albánskom kritizovala talianska opozícia, podľa ktorej je príliš nákladná – vyžiada si 800 miliónov eur za päť rokov – a rieši len malý počet z množstva migrantov prichádzajúcich do krajiny každý rok.

Európska komisia a lídri viacerých európskych štátov však prejavili záujem o dohodu ako možný model riadenia migrácie mimo územia EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na tranzit plynu z Azerbajdžanu, vyhlásil Zelenskyj

Ukrajinský prezident dodal, že to môže pomôcť aj Slovensku a Maďarsku, citoval ho týždenník Politico.

Prezident Volodymyr Zelenskyj novinárom v Kyjeve povedal, že Ukrajina je pripravená prevážať azerbajdžanský plyn, a že o takejto dohode hovoril s tamojším prezidentom Ilhamom Alijevom, s ktorým sa stretol v posledných dňoch.

„Môžeme použiť našu infraštruktúru, ak krajiny v Európe potrebujú zemný plyn. Ale nie ruský zemný plyn,“ povedal ukrajinský líder.

Tranzit ruského zemného plynu cez Ukrajinu zastavil Kyjev začiatkom januára, čo viedlo k ostrým protestom zo strany Slovenska a Maďarska, ktoré stále dostávali značné dodávky plynu z Ruska, pripomenulo Politico.

Zelenskyj sa vyjadril na tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, s ktorou rokoval o riešeniach energetickej krízy v odštiepeneckom Podnestersku po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu.

„Nedovolíme Rusom, aby z toho profitovali,“ vyhlásil Zelenskyj. „Ale necháme Azerbajdžancov zarobiť? S radosťou. Pomôžeme Slovákom? S radosťou. Môžeme to urobiť rýchlo. Môžeme podpísať zmluvu a rýchlo to pripraviť, keď budeme počuť signály od ľudí v Tiraspole, na Slovensku a v iných krajinách v Európe,“ pokračoval.

Experti však podľa magazínu pochybujú, že Azerbajdžan má kapacitu dodávať veľké nové objemy plynu do Európy cez Ukrajinu.

Vysokopostavený azerbajdžanský predstaviteľ v polovici minulého roka pre Politico potvrdil, že jeho krajina vedie rozhovory o prípadnom prevzatí kontraktu na prepravu plynu cez Ukrajinu a zvažuje rad možností. Zmluva umožňujúca Rusku vyvážať plyn do EÚ prostredníctvom plynovodov vedúcich cez Ukrajinu vypršala koncom roka 2024. Kyjev odmietol jej predĺženie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.